Ahojte. Mám 20. Idem na plastiku - operácia uší - korekcia tvaru. Nikto o tom z mojej rodiny, známych, ani kamarátov nebude vedieť. Kamaráti a známi o tomto probléme nevedia, už 20 rokov ho ukrývam, vôbec nemôžem nosiť vlasy vypnuté, je to peklo, ten kto nezažil - nepochopí. Idem úplne sama k cudziemu človeku, do inej časti SVK, u kt. budem mesiac bývať, kým sa to prelieči. Rodičom som povedala, že idem na brigádu robiť animátorku do tábora. Na túto operáciu som si zarobila minulý rok brigádou v zahraničí. Tieto peniaze všetky miniem (lebo ani ubytko a strava nebude zadarmo), čiže neviem čo im poviem, ked prídem a budú čakať, že som si zarobila a pritom všetko miniem. Moji rodičia sú proti akémukoľvek zásahu do tela. Vedia dobre, že ma to trápilo a trápi, ale tvária sa, že nič nevidia. Ale hlavne že ked mal brat akné, tak robili všetko možné aj nemožné, aby mu s tým pomohli (za čo ich neodsudzujem, ale nechápem, prečo nerozumia mne, ved čo, ja by som mohla žiť aj s hrbom a oni by povedali, že tak to ma byť!!). Mám z toho dobré komplexy a nešla by som nikdy na operáciu prs (aj ked mam Ačka), ani na žiadny botox a pod. sprostosti, ale toto je dnes fakt bežne a verím, že mi to úplne zmení život, na koľko ho mám poriadne obmedzený vdaka mojim ušom. Ale mám aj obavy, čo to bude za človeka, z operácie, bolestí, možných komplikácii a hlavne z toho, že nikto nebude stáť pri mne ako morálna opora, Nerada takto klamem, ale musím. Asi ma tu odsúdite, ale je mi to jedno. Vy by ste na mojom mieste urobili to isté a možno už aj skôr. Napíšte prosím, čo si myslíte vy. Ďakujem.
Hrozne sa bojím, ale je to môj sen odmalička
elala, po tomto prispevku som uz definitivne presvedcena o tom, ze svoj problem by si mala riesit u psychologa a nie u plastickeho chirurga.
Ahojte, práve som bola u doktorky a tá mi povedala, že tie odbery mi spraví v stredu, ale že tam ten doktor napísal aj nejakú zdravotnú dokumentáciu, že treba urobiť a že to sa ona s tým nebude zdržovať či čo, pre istotu mu za to napíšem. Pýtala sa ma, či jej ich ukážem, na to som sa jej ja spýtala či musím. Nahnevala sa, že nespolupracujem a že ona mi to chcela vybaviť tak (to interné vyšetrenie), aby mi to preplatilia poisťovňa a že prečo nespolupracujem. Tak som jej ich ukázala. Neviem prečo som sa ja vtedy tam zložila a normálne rozplakala, ale jednoducho som to nevedela v sebe udržať a nevedela som, prečo vlastne plačem, našťastie som sa potom hned utíšila. Ona mi povedala, že sú normálne, aby to zľahčila a že to mi musel niekto veľmi ublížiť. Ale nie sú normálne, to viem naisto. A jediné, čo mi najviac kedy ublížilo je, že som sa narodila do tohto sveta, kde bez dobrého vzhľadu ako žena nič neznamenám. A darmo mi tu Filip začne vykladať o Bohu, pretože to ma z tohto sveta či spoločnosti nikdy nevytrhne. Som mladá a pokiaľ ma nepostihne nejaká katastrofa, budem to tu musieť obývať ešte dosť dlho, pričom doba je čoraz povrchnejšia a požiadavka na ženu čoraz väčšia. Na jednej strane už nebudem obmedzená v robení toho, čo chcem, na druhej budem stále vnímaná len ako objekt, ktorý ked stratí niečo zo svojej krásy, už nebude použiteľný či zaujímavý. Ano, snažila som sa stavať sebavedomie aj na iných veciach a aj ked som v nich mohla byť dobrá, nikdy mi dobrý výsledok nedal dobrý pocit, naopak, len pocit prázdnoty a toho, že aj tak je najdôležitejší vzhľad. Od tej myšlienky sa nikdy nebudem vedieť odosobniť, lebo to tak je. Skutočnosť, že som zameraná len na seba a na svoj vzhľad, ma prieviedla do akéhosi zvláštneho stavu bezcitnosti a apatie, kedy mi sú všetci naokolo ľahostajní, vrátane seba (preto mi nevadí ísť k úplne cudziemu človeku). A tento stav apatie ma ničí oveľa viac ako moje uši (aj ked aj oni ho spôsobili), pretože sa od druhých izolujem a nedokážem ich mať rada, aj ked velmi chcem. Niekedy si pripadám ako narcis, ked dbám hlavne o ten vzhľad, ale ten si predsa o sebe myslí, že je viac ako iní, čiže to na mňa nesedí. Kedysi som chcela odísť preč ako sociálna pracovníčka a pomáhať, môj život sa ale dospievaním a pádom do krutej reality otočil o 180 stupňov, tak ako moje hodnoty. Stále dúfam, že budem robiť to, čo som chcela kedysi, no bojím sa, že stále budem tak posadnutá svojim vzhľadom a práve preto nebudem schopná zmeniť svoje hodnoty a mať druhých rada. Možno je to aj rodičmi, lebo otec sa k mame správal vždy zle, možno aj preto si neviem pripustiť, že si zaslúžim, aby ma mal niekto niekedy rád. Fakt veľká škoda, že môj život nemohol dostať niekto iný, kto by ho vedel žiť lepšie a nesprával sa ako ja. Ja ho jednoducho žiť neviem.
drzim ti palce!
Prepacte tie prispevky sa pridavaju ako sialene. Este chcem odpisat celebrite facebookovej. Presne si to vychytala, takze vies o com vravim a ako sa citim. Zijem s viacerymi obmedzeniami, s ktorymi som sa ako tak zmierila. Aj ja mam prsia miniaturne, take po otcovi, ale to mi je jedno kedze existuju push-upky, rozne plavky, krasne oblecenie, ktore vobec nemusi mat vystrih. Navyse ak ma zena
peknu tvar, ci peknu postavu, tak na tom prilis nezalezi. Ale s mojimi usami proste viem, ze by som sa nikdy nezmierila, su tak specificke, tak nevzhladne a tak
potrebne na vystavovanie okolitemu svetu kazdy den, v kazdom pocasi, cinnosti, zamestnani..Aj dnes som bola zavolana na oslavu na plaz. Nesla som - nemozem.Kamoska mi stale vyvolava a nechava na fb spravy nech sa ozvem, ale ja jednoducho nemozem. Takze ak viete povedat nejaku dobru vyhovorku (povedala som, ze som sla na nakupy a k tete a ze neskor sa vratim, ale uz sa neozyvam), tak poradte, dakujem.
Prepacte tie prispevky sa pridavaju ako sialene. Este chcem odpisat celebrite facebookovej. Presne si to vychytala, takze vies o com vravim a ako sa citim. Zijem s viacerymi obmedzeniami, s ktorymi som sa ako tak zmierila. Aj ja mam prsia miniaturne, take po otcovi, ale to mi je jedno kedze existuju push-upky, rozne plavky, krasne oblecenie, ktore vobec nemusi mat vystrih. Navyse ak ma zena
peknu tvar, ci peknu postavu, tak na tom prilis nezalezi. Ale s mojimi usami proste viem, ze by som sa nikdy nezmierila, su tak specificke, tak nevzhladne a tak
potrebne na vystavovanie okolitemu svetu kazdy den, v kazdom pocasi, cinnosti, zamestnani..Aj dnes som bola zavolana na oslavu na plaz. Nesla som - nemozem.Kamoska mi stale vyvolava a nechava na fb spravy nech sa ozvem, ale ja jednoducho nemozem. Takze ak viete povedat nejaku dobru vyhovorku (povedala som, ze som sla na nakupy a k tete a ze neskor sa vratim, ale uz sa neozyvam), tak poradte, dakujem.
Ela
Nech si to vytaraju.Ty proste konecne zabudni riesit druhych.Ides si splnit svoj sen a na ostatne kasli.Kazdy drb trva chvilu.Ked sa to aj cela dedina dozvie.Ty len povedz...vy ste mi na to nedali.Tou operaciou ziskas aj sebavedomie a tak sa neboj si to ubrániť.
No ahojte, dnes som chcela ist obvodnej na odbery, lenze ma dovolenku. Isla som inde a tam mi povedali, ze mam cas, ze tie vysledky su na druhy den. Pisala som si s jednym co to absolvoval a vraj vysledky su do 3-7 dni, takze neviem, zaroven to ma byt aktualne, takze neviem kedy mam ist. Jedny lieky mi odporucil operater, tie sa musia brat tyzden pred operaciou 3x denne. Kupila som si aj wobenzym, ten je proti zapalu, na nete som nasla, ze sa to niekedy uziva aj pred operaciou. Aj su tam uvedene davky, ale pride mi to vela naraz zapit tolko rovnakych pilul. Mate tu niekto skusenost s wobenzymom? Mam uz vsetko zhruba nakupene, este si musim vybavit vlaky zadarmo a pobalit sa. Priebezne mi chodia aj maily od plastickych chirurgov - jeden povie, ano, vase usi su velmi specificke, druhy povie, ze su uplne normalne :D Lenze rucim vam, ze oni normalne nie su. Chystam sa aj kadernicke, moje vlasy to uz potrebuju, ale hanbim sa ist aj tam..Snazim sa na to nemysliet, ale niekedy mi to cele pride, na co som sa dala a uvedomim si, ze je to sialene. Ovela horsie by vsak bolo nesplnit si sen, ktory mam na dosah. Len mi vadia tie klamstva a skutocnost, ze to mame budem musiet povedat a neviem, aka bude jej reakcia a ci to nevytara celej rodine... Ale nemienim to vzdat
No ahojte, dnes som chcela ist obvodnej na odbery, lenze ma dovolenku. Isla som inde a tam mi povedali, ze mam cas, ze tie vysledky su na druhy den. Pisala som si s jednym co to absolvoval a vraj vysledky su do 3-7 dni, takze neviem, zaroven to ma byt aktualne, takze neviem kedy mam ist. Jedny lieky mi odporucil operater, tie sa musia brat tyzden pred operaciou 3x denne. Kupila som si aj wobenzym, ten je proti zapalu, na nete som nasla, ze sa to niekedy uziva aj pred operaciou. Aj su tam uvedene davky, ale pride mi to vela naraz zapit tolko rovnakych pilul. Mate tu niekto skusenost s wobenzymom? Mam uz vsetko zhruba nakupene, este si musim vybavit vlaky zadarmo a pobalit sa. Priebezne mi chodia aj maily od plastickych chirurgov - jeden povie, ano, vase usi su velmi specificke, druhy povie, ze su uplne normalne :D Lenze rucim vam, ze oni normalne nie su. Chystam sa aj kadernicke, moje vlasy to uz potrebuju, ale hanbim sa ist aj tam..Snazim sa na to nemysliet, ale niekedy mi to cele pride, na co som sa dala a uvedomim si, ze je to sialene. Ovela horsie by vsak bolo nesplnit si sen, ktory mam na dosah. Len mi vadia tie klamstva a skutocnost, ze to mame budem musiet povedat a neviem, aka bude jej reakcia a ci to nevytara celej rodine... Ale nemienim to vzdat
Filip tt..no nesuhlasim alE je to tema na milion hodin diskusie...takze koniec koncov je to jedno
som to tu už raz písal: Boh dopúšťa ale neopúšťa. Nerobí tak, že sa komplikované situácie a ťažkosti neobjavia, ale robí to tak, že dá riešenie a schopnosť to zvládnuť.
No môže sa stať že spravodlivý zomrie skôr ako nespravodlivý, to máš ako keď oberáš jabĺčka - niektoré je vhodné na obratie skôr, inému treba dať ešte čas na dozretie. :-)
