Ahojte. Mám 20. Idem na plastiku - operácia uší - korekcia tvaru. Nikto o tom z mojej rodiny, známych, ani kamarátov nebude vedieť. Kamaráti a známi o tomto probléme nevedia, už 20 rokov ho ukrývam, vôbec nemôžem nosiť vlasy vypnuté, je to peklo, ten kto nezažil - nepochopí. Idem úplne sama k cudziemu človeku, do inej časti SVK, u kt. budem mesiac bývať, kým sa to prelieči. Rodičom som povedala, že idem na brigádu robiť animátorku do tábora. Na túto operáciu som si zarobila minulý rok brigádou v zahraničí. Tieto peniaze všetky miniem (lebo ani ubytko a strava nebude zadarmo), čiže neviem čo im poviem, ked prídem a budú čakať, že som si zarobila a pritom všetko miniem. Moji rodičia sú proti akémukoľvek zásahu do tela. Vedia dobre, že ma to trápilo a trápi, ale tvária sa, že nič nevidia. Ale hlavne že ked mal brat akné, tak robili všetko možné aj nemožné, aby mu s tým pomohli (za čo ich neodsudzujem, ale nechápem, prečo nerozumia mne, ved čo, ja by som mohla žiť aj s hrbom a oni by povedali, že tak to ma byť!!). Mám z toho dobré komplexy a nešla by som nikdy na operáciu prs (aj ked mam Ačka), ani na žiadny botox a pod. sprostosti, ale toto je dnes fakt bežne a verím, že mi to úplne zmení život, na koľko ho mám poriadne obmedzený vdaka mojim ušom. Ale mám aj obavy, čo to bude za človeka, z operácie, bolestí, možných komplikácii a hlavne z toho, že nikto nebude stáť pri mne ako morálna opora, Nerada takto klamem, ale musím. Asi ma tu odsúdite, ale je mi to jedno. Vy by ste na mojom mieste urobili to isté a možno už aj skôr. Napíšte prosím, čo si myslíte vy. Ďakujem.
Hrozne sa bojím, ale je to môj sen odmalička
Filip TT...to znamena ze pan jezis nas uraza nechrani a ked ma clovek tazkosti nepomioze...radsej necha zomriet poctiveho slusneho cloveko..a zleho necha zit..preto je tak zakerny svet
verím ti že sa bojíš ale je to tvoj sen a potom už budeš šťastná:-)
obranca - odpoviem ti, aj keď neviem, či sa ti bude odpoveď páčiť - Boh necháva trpieť hendikepované deti, lebo to tak človek chce.
Vysvetlím:
Človek chce robiť aj zlé veci. Človeku nestačí možnosť robiť dobré veci, človek chce mať možnosť robiť aj zlé veci. Keď sa tu na Zdraví vedú diskusie ohľadne morálnych rozhodnutí, málokoho zaujíma rada "rob, čo je morálne správne a budeš šťastný". Ľudí zaujíma skôr rada: "rob podľa toho, čo cítiš a budeš šťastný".
Ľudia proste chcú robiť aj zlé aj nemorálne veci. Lenže na to, aby človek mohol robiť nemorálne a zlé veci, potrebuje svet, kde to je možné. V raji robiť zlé veci nie je možné. Raj je dokonalý svet. Človek však potrebuje nedokonalý svet. Ľudia si myslia, že Boh stvoril nedokonalý svet, lebo sa mu niečo nepodarilo alebo že je to dôkaz, že svet nie je stvorený Bohom. Nie, svet je úplne dokonalý - je navrhnutý presne na mieru toho, čo chce a potrebuje človek. Pozri ani do kina nás nebavilo chodiť na sovietske budovateľské filmy. V skutočnosti chceme vidieť silný príbeh, kde môžeme prežiť zdolávanie nepriateľa, prekonávanie samého seba, alebo vzťahové drámy. To je to, čo nás zaujme. Boh nakoniec sám seba na Zemi zjavil vo veľmi silnom príbehu. Ukrižovanie a zmŕtvychvstanie je to, k čomu sa upiera naša pozornosť, to čo prežívame najviac.
Hendikepované deti tu máme preto, lebo žijeme vo svete, kde môžeme pozorovať zlo, robiť zlo, zažiť zlo. Žijeme vo svete, kde môžu veľmi trpieť tí najnevinnejší. To je daň našu slobodu.
Čo s tým môžeme robiť? Nedokonalý svet okrem príležitosti robiť zlo, je skvelou príležitosťou robiť skutky milosrdenstva. V nebi takáto príležitosť nie je. Mystici hovoria, že to je práve vec, ktorú nám obyvatelia neba závidia - možnosť robiť milosrdné skutky. Čiže môžeme trpiacim materiálne alebo duševne pomôcť. Trpiaci sú tu a skrze nich sme dostali tú príležitosť. Toto je vlastne odpoveď, ktorú dávala matka Tereza, keď sa jej pýtali, prečo sú na svete trpiaci: aby sme dostali príležitosť im pomáhať.
Druhá vec je, že sa snažíme robiť dobré veci. Tým tento svet polepšujeme. Ak nebudeme robiť zlo, ani svet nebude robiť zlo.
Máme to jednoducho v rukách....
Elala :) Sledujem diskusiu a na tvojom mieste by som už nešla k iným doktorom na konzultáciu, ale radšej rovno na operáciu k tomu, kde už je dohodnutý termín. Ešte raz držím palčeky a po opke daj vedieť, ako to všetko dopadlo :)
Ty máš takých rodičov ako ja :) Naši sa tiež odvolávajú na vieru v boha, ale no...:) :) :) vodu kážu, víno pijú a mater do mňa nonstop hučí, prečo si neoblečiem veľký výstrih, že aká by som bola pekná a aj chlapa by som si našla. Vie ona dobre, prečo, ale tvári sa, že nevie a keď som išla sesternici na svadbu, tak na mňa navliekla také šaty, v ktorých som vyzerala úplne najhoršie, šaty na ramienka a ešte ma aj presviedčala, že v tých vyzerám najlepšie a musela som si kúpiť práve tie, hoci som videla kopu lepších a pre mňa vhodnejších. Aj slepý musel vidieť, že to tam mám vypchaté (myslím prsia :)). Normálne vrieskala ako zmyslov zbavená, že mi nedovolí obliecť si iné. Odvtedy keď je v rodine svadba, alebo niečo, tak ju oklamem, že musím robiť a nedajú nám voľno :D:D:D:D:D
Ty to máš dosť ťažké. Ja si svoju telesnú vadu aspoň viem zamaskovať, že si dám podprdu vypchatú a športové oblečenie, voľnejšie mikiny, tričká úplne ku krku bez výstrihu. Samozrejme aj elegantné šaty na svadbu a na iné udalosti, kde sa to žiada. Dajú sa zohnať pre mňa vhodné, keď sú bez výstrihu a ku krku, nech by hoci bez rukávov, však ruky mám pekné, len cecky žiadne. To sa dá, len mama je z toho na nervy, keď ma vidí oblečenú v niečom, v čom vyzerám dobre.
No viem, že by ma táto telesná vada obmedzila, keby som chcela robiť určité povolania, napríklad plavčíčku, možno, že aj čašníčku a barmanku, lebo v niektorých baroch, kaviarňach a reštikách sa žiada, aby kočka mala výstrih a aby sa koketne tvárila. Pričom mňa by takáto práca bavila. Prostitúcia a tanec pri tyči tiež neprichádzaú do úvahy :D:D:D:D:D
Pred pár rokmi som robila v mekáči a práca sa mi páčila. Tam boli predpísané uniformy, ktoré sa mi páčili tiež. Tričko úplne bez výstrihu a gombíky na zapnutie pri krku. To znamená, mohla som z tých gombíkov zapnúť, koľko som chcela a ja som si samozrejme zapla všetky :D:D:D Dnes? Pred cca 2 rokmi prišla novinka, pracovníčky MC Café (Rakúsko) musia nosiť kroje s takým veľkým výstrihom, že ktoré sú ceckaté, tým to ledva bradavky zakryje a cecky celé vonku. No mne by ten výstrih padol asi až po pupok :) Už tam nikdy nepôjdem.
Chápem tvoje zmýšľanie. Človeka niečo obmedzuje kvôli telesnej vade, o ktorej vie len on sám. Urobí rozhodnutie, ktoré nikto nechápe. Každý sa čuduje a každý ho má za blázna. Napríklad denne počúvam otázky ako: Prečo si dala výpoveď v mekáči? Prečo si si počas strednej nechodila privyrábať ako plavčíčka? Prečo nechceš robiť čašníčku? Prečo si nechceš obliecť tieto šaty? Nehnevaj sa, ale ty naozaj nemáš vkus! Prečo nechceš ísť so mnou na Balatón? Prečo nejdeš s nami k moru? Prečo nechceš vzťah, manželstvo, deti? Prečo nechceš žiadneho chlapa, však si celkom pekná... A tak ďalej. Stačila by jedna operácia a človek by žil bez týchto obmedzení. Ale ja to nechcem. Vybrala som si život s obmedzeniami. Ale to som ja. Keby u mňa tiež išlo o uši a nie o prsia, určite by som do toho šla! V minulosti som sa napríklad neznášala fotiť, keď mi niekto povedal, že mám ukázať zuby a ja som potom vyzerala na tých fotkách ako retardovaný upír. Dnes sú aspoň zuby v poriadku, aspoň to ma teší :) Neváhaj a choď do toho!
Aj ja przivam strach zomrel mi priatel prisla som o dieta vsetko sa mi straca nevidim zmyslel zivota
Filip TT-ja by som sa ta chcel naozaj pekne opytat-preco potom ked BOH taky spravodlivy uzasny a milujuci tak preco nechava trpiet Handikepovane deticky?
Uaaau tak to by bolo super keby sa to dalo ako ti píše Filip.
A pracovat s handicapovanymi ludmi je uzasne.Naozaj oni daju cloveku tak strasne vela,ze kto to nezazil,nepochopi.
Ak ten tábor vyjde zrovna počas tvojej rekonvalescencie, tak keď doma budeš hovoriť, že ideš robiť dobrovoľníčku, tak ani nebudeš klamať. :)
elala - ďakujem za úprimné slová.
Máš to naozaj ťažké Elala, že nemáš dôveru voči rodičom a rodine a že aj od nich očakávaš výsmech. Že ti otec nevenoval ten pocit, že si milovaná mužom taká aká si. Trhá to srdce čítať, že keď budeš mať štandardné uši, ľudia ťa budú milovať VIAC.
Z tohoto sa človek nedostane operáciou. Ten strach, či si hodná lásky, stratí síce svoj terajší predmet, ale nevylieči ho to.
Mám známych, ktorí majú syna s postihom. Založili už pred rokmi občianske združenie pre takéto deti a okrem iného robia pre nich letné tábory. Vždy zháňajú dobrovoľníkov, pretože každé dieťa potrebuje jedného asistenta. Neskúsila by si to? Prežiješ nejaký čas v dobrej partii ľudí, ktorí sa na telesné vady pozerajú s pochopením a s láskou. Tie deti s postihom sú živé, samé na seba vnímajú s nadhľadom. Človeku ten týždeň môže dať naozaj veľa.
Tu je stránka ich združenia: www.sbah.sk
Odporúčam ti tiež tohoto chlapíka:
www.youtube.com
To je jeho rodina:
www.youtube.com
A pamätaj: Boh dopúšťa ale neopúšťa. On niekomu dá tie oči, ža ťa bude vidieť krásnu.
