Ahojte. Mám 20. Idem na plastiku - operácia uší - korekcia tvaru. Nikto o tom z mojej rodiny, známych, ani kamarátov nebude vedieť. Kamaráti a známi o tomto probléme nevedia, už 20 rokov ho ukrývam, vôbec nemôžem nosiť vlasy vypnuté, je to peklo, ten kto nezažil - nepochopí. Idem úplne sama k cudziemu človeku, do inej časti SVK, u kt. budem mesiac bývať, kým sa to prelieči. Rodičom som povedala, že idem na brigádu robiť animátorku do tábora. Na túto operáciu som si zarobila minulý rok brigádou v zahraničí. Tieto peniaze všetky miniem (lebo ani ubytko a strava nebude zadarmo), čiže neviem čo im poviem, ked prídem a budú čakať, že som si zarobila a pritom všetko miniem. Moji rodičia sú proti akémukoľvek zásahu do tela. Vedia dobre, že ma to trápilo a trápi, ale tvária sa, že nič nevidia. Ale hlavne že ked mal brat akné, tak robili všetko možné aj nemožné, aby mu s tým pomohli (za čo ich neodsudzujem, ale nechápem, prečo nerozumia mne, ved čo, ja by som mohla žiť aj s hrbom a oni by povedali, že tak to ma byť!!). Mám z toho dobré komplexy a nešla by som nikdy na operáciu prs (aj ked mam Ačka), ani na žiadny botox a pod. sprostosti, ale toto je dnes fakt bežne a verím, že mi to úplne zmení život, na koľko ho mám poriadne obmedzený vdaka mojim ušom. Ale mám aj obavy, čo to bude za človeka, z operácie, bolestí, možných komplikácii a hlavne z toho, že nikto nebude stáť pri mne ako morálna opora, Nerada takto klamem, ale musím. Asi ma tu odsúdite, ale je mi to jedno. Vy by ste na mojom mieste urobili to isté a možno už aj skôr. Napíšte prosím, čo si myslíte vy. Ďakujem.
Hrozne sa bojím, ale je to môj sen odmalička
Uvidíš, kočka moja zlatá, že všetko dobre dopadne. Zase tie uši nie sú až taká náročná operácia ako by boli napríklad prsia, kde dostávaš implantát ako cudzie teleso, narkózu, rekonvalescencia je tiež dosť dlhá pri tom, tri tisícky najmenej človek vycáluje za to... No kedˇ si spomeniem na svoju minulosť, mňa osobne vždy viac trápili zuby ako prsia. Vždy som mala rada všelijakých srandistov a humoristov, vtipných ľudí a bola by som sa aj rada zasmiala, ale som sa nemohla, lebo zubiská boli hororovo škaredé a krivé tak, že tak príšerne krivé zuby som ja veru ešte nikdy u nikoho nevidela. Ani neviem, kde sa to u mňa vzalo, keď všetci v rodine mali vždy zuby rovné a cecky velikánske, aj tie ženy, ktoré štíhle boli. Po kom som ja túto katastrofu a škaredosť najvyššieho stupňa zdedila? Mama otca nikdy nepodviedla, náboženská fanatička je a v kostole sedí nonstop:) Ja mám niektoré črty tváre po mame a niektoré po otcovi, som taká zmiešanina oboch. Otec mal maličké ústa a maličké zuby v nich, preto ich mal dokonale rovné. A mama zase velikánske ústa a velikánske zubiská v nich, ale tiež rovné, lebo do veľkých úst sa veľké zuby zmestia, aby aj rovné boli. No a ja som zdedila po otcovi malé ústa, ale veru zubiská velikánske po mame, to sa potom veľké zuby do malých úst nevpratali do jedného radu, tak narástli v radoch dvoch. No a prsia neviem, či po otcovi, lebo on má väčšie ako ja :) Nazdávam sa, že je to hormonálna porucha a že moje telo nedokázalo v puberte produkovať ten potrebný hormón, od ktorého prsia rastú, ale lekári mlčia, ani len príčinu sa nedozviem. Robila som si z toho pred nimi aj srandu, plakať sa mi veru vôbec nechcelo, ale sex nebudem mať nikdy, to viem. Lásku dávať, ale ju nedostávať? Za vernosť ako odplatu neveru dostávať? Byť podrazená a sklamaná, zneužitá a odkopnutá, vymenená za inú? Ďakujem, toto si neprosím, moje myšlienky sú v realite, preto viem, že šťastná môžem byť len bez vzťahu. Celú pubertu ma mali za tichú, čo som sa aj rozprávať hanbila za tie zuby, smiať tiež a rozprávať som sa kdesi v 12tich naučila tak, aby mi nebolo vidieť zuby, mrmľať si popod nos, lebo od 12tich som ich mala také, ale akonáhle som dostala strojček, so strojčekom som sa už nehanbila vôbec zuby ukazovať, hoci aj pod ním krivé boli. Nikdy som kvôli tomu nevyronila ani slzu, ani kvôli zubom, ani kvôli prsiam, ale strašne sa mi uľavilo, kedˇ mi odstránili strojček, bol to splnený veľký detský sen :) To isté sa stane tebe už onedlho :) iba že nie so zubami, ale s ušami, ale konečne ich budeš môcť ukázať. Nehanbiť sa, pracovať (prípadne brigádovať popri VŠ) hoci v gastronómii, kde je povinnosťou mať vypnuté vlasy, v pekárni, v cukrárni, v kaviarni, v zmrzlinárni, v reštike, kdekoľvek... teda príde veľa, veľa nových možností :) ...ale aj športovať, chodiť na kúpko, na rôzne bicyklové túry, vypnúť si otravné vlasy pri jedení zmrzliny, keď fúka vietor, prípadne aj skúsiť crazy účes z krátkych vlasov :) všetko už bude reálne :) všetky obmedzenia zrazu budú preč :) Strašne sa teším spolu s tebou, že si sa na to dala :)
Aké máš napríklad oči?
Elala, povedz mi prosím niečo, čo je na teba pekné :)
Ráno som nebola v poriadku, teraz už mi je lepšie, možno to bude aj tým, že som v noci spala asi len 3 hod. Hanbím sa za to, že sa mi stalo, to čo sa mi stalo, ale v tej chvíli som to nevedela ovplyvniť, aj ked som sa snažila. Ale toto sa mi stalo už 2.x. Preto nemôžem ísť psychologičke, ani niekomu vravieť o mojich problémoch, lebo sa vtedy neviem ovládnuť a mám takýto "emotional breakdown", kedže vždy všetko dusím v sebe. Tej doktorke som to poriadne neukázala, ale skutočne si nevymýšľam, ked vravím, že moje uši sú abnormálne a nevzhľadné, utešovanie poznám, ale to zvykne byť len takto anonymne, ale akonáhle by som vyšla, už by bola na mňa spustená lavína kritiky a ja sama by som sa cítila zle. A nie, určite nepôjdem na dalšiu plastiku, neviem, prečo si to myslíte. Vravela som predtým, že áno, mám aj iné nedostatky s kt. som sa už ale zmierila. Do tváre (oči, nos, ústa) by som si nenechala nijak zasahovať. A s prsiami som sa už tiež zmierila. Ja len vravím, že mám strach, že stále budem aj tak posadnutá len svojím vzhľadom, lebo som na to zvyknutá.
mmoonna: To by som nikdy neurobila. A aj po operácii budem mať s tým problém, kedže ich 20 rokov neukazujem. Tá operácia je mojím snom odmalička, tak ako píšem v nadpise tejto témy. Je kľúčom k odstráneniu mojich obmedzení. Samozrejme, že čo sa týka psychiky, nejde len o tie uši, ale aj o tú vec s rodičmi a iné. Žijem bez zmyslu už príliš dlho na to, aby som sa nepokúsila získať šťastie a chopiť sa tejto príležitosti. Celý život len riskujeme.
messje: Uisťujem vás, že tá operácia je nutná a že na mojom mieste by si ju už každý z vás dal spraviť. Nebudú to vôbec vyhodené peniaze, ale splnený sen. Doktor mi nič nepovie. On si už len vezme peniaze a bude operovať. Sám povedal, že som špecifický prípad.
Ale dakujem vám všetkým.
Ela
Vsetci maju pravdu.Ty mas psychicky problem.Po operacii budes aj tak nespokojna,uz teraz to viem isto.Ides len vyhodit peniaze do vzduchu lebo aj tak najdes chybu.
Povedat doktorke ci musis...a potom sa rozplakat...to je v hlave.Doktor ti to povie,my ti to tu piseme. ..ale chod do toho a uvidis.Ja uz nemam co dodat.
Vela stastia
Ahoj Elala, čítala som túto diskusiu od začiatku, pozrela som aj foto tvojich uší a neda mi, musím ti napísať, že podľa môjho názoru sú tvoje uši v úplnom poriadku. Podľa mňa si len namýšľaš, že sú divné a si na to fixovaná. Čo keby si raz urobila taký pokus, že si odhalíš uši a pôjdeš medzi ľudí? A uvidíš, že ti ich nikto komentovať nebude. Nevyhováram ti plastiku, ak chceš, choď, sú to tvoje peniaze, tvoj život, ale podľa mňa je tá operácia zbytočná.
Ahoj Elala.
Ja som ti este v zaciatku temy pisala nech ides za svojim snom nevzdavas sa podstupis to ai. Dokonca aj to o tej fotke nech sem das s vymazanou tvarou kvoli zachovaniu anonymity, aby sme ti tu mohli nezainteresovani napisat ci si to s tymi usami len nenamyslas ci to mas naozaj tak zle a hrozne....
No. Precitala som si tvoj prispevok elala 27.06.2016 11:17:06 a musim ti povedat, ze ty nemas fyzicky telesny defekt chybu ai ale ze mas psychicky problem. Pocuj dievca. Ver, s tymi usami to neskonci. Skor to len odstartuje u teba ine. A po plastike usi budu nasledovat prsia pery nos ai ai?
Mala by si navstivit psychologa a prebrat to s nim. Pravdepodobne ti to odporuci aj plasticky lekar, lebo on z osobnej konzultacie s tebou pochopi o co ide. Ta lekarka ti povedala nazor na tvoje usi. Nemala dovod ti klamat, ci ta lutovat.
neviem: Možno máš pravdu, ale len polovičnú. Lebo plastického chirurga potrebujem navštíviť určite, psychológa možno, ale to by som musela najprv nejakému dôverovať. A ja len málo verím ľudom. Tu je to anonymné, takže to je niečo iné.
pravy obranca: Samozrejme, že idem za cieľom stále, to sa neboj, že by som sa toho vzdala, ked som to dotiahla až sem ;)
Fillip: Ďakujem aj tebe, áno, beriem tvoju ponuku na vedomie. Dúfam, že si to nevzal zle, viem, že mi len chceš pomôcť. Ale ja som realistka a dobre viem, ako to v tomto svete funguje. Ale vdaka aj tak.
Veď v poriadku Elala....aspoň ma teší, že nad tým rozmýšľaš. Tá ponuka ktorú som ti tu dal stále platí.
elala..prekazky musime zdolat a potom si to budeme uzivat:)nevzdavat a ideme dalej!!!takze ideme za cielom jo?:)
