ahojte! zakladám túto tému pretože ma veľmi trápi akí sú dnešní muži.Strašne veľa mužov okolo 30tky sa vôbec nechce viazať nemajú žiadne plány do budúcnosti najradšej by mali v každom meste inú babu s ktorou by sa stretávali iba ked sa im chce a bývali u mám a ešte povedia že sú spokojní . Každý sa dnes chce len nezávazne stretávať a nič neriešiť len mať bezstarostný život. V skratke o sebe som 25 ročná baba ktorá by si už rada našla partnera na trvalý vzťah no s dnešnými mužmi sa to jednoducho nedá. Ja žijem aktívne starám sa o svoju budúcnosť som zamestnaná spravila som si výšku a splácam si úver na vlastný byt. Vždy ked som niekoho spoznala tak ten muž chcel bud len jedno sem tam sa stretávať ale hlavne nech nepríde o pohodlie u matky a o svoju slobodu. A neboli to žiadny mladíci cca okolo 30tky to už by fakt chlap mohol mať rozum a zapracovať na svojej budúcnosti. Prosím prečo to tak je ? A vy čo máte normálne vzťahy ako ste spoznali svojho partnera ? dakujem!
Prečo je to v dnešnej dobe tak ťažké nájsť si normálneho partnera?!
chremienokachcolusik, samozrejme v tom máš pravdu. Ja som to nemyslel tak, že sa má človek riadiť iba inštinktami, ako zvieratá. V tomto sme od nich trochu rozdielni, že máme akúsi vyššiu ,,softvérovú" nadstavbu. Ja som to myslel tak, že nás tie inštinkty a ja to v podstate všetko nazývam ,,egom", teda celý ten hardvér, do výraznej miery ovplyvňujú. Samozrejme, niekoho až príliš:), ale nemôžeš tento vplyv jednoducho vylúčiť.
A čo sa týka toho vzhľadu, ako píšeš. Neviem teda, akú máš ty skúsenosť, ale ja som mal vzťah, ktorý bol môj prvý a zároveň aj jediný so ženou, s ktorou som si veľmi rozumel osobnostne, ale nepriťahovala ma. Išiel som do toho vzťahu, pretože som akosi sám seba presviedčal, že sa to časom zmení a práve preto, že som si s ňou veľmi rozumel a ako osobnosť mi veľmi vyhovovala. Lenže nedopadlo to dobre, práve kvôli tej príťažlivosti. Ona ma síce veľmi ľúbila, ale z mojej strany to nešlo. Nechcem tým povedať, že je dôležitý iba vzhľad (a teda akési inštinkty) a tá často spomínaná ,,chémia", ale bez nej to aspoň podľa mňa nejde a osobne pochybujem, že sa to dá časom ,,naučiť".
no aj ja som niekedy prekvapena jej nazormi a postojmi, vzhladom na jej vek :)
Uvidime, co cas prinesie. Niekedy je dobre byt aj nejaky cas sam, vediet zit sam so sebou. Nie je to zle, clovek si mohe uvedomi...
Datelinka tvoja dcéra to tou vetou "naucili sme sa spolu zit" perfektne vystihla. Nedávno som akurát počul v anglickom jazyku také vyjadrenie že láska je skill, čiže zručnosť. Inými slovami že k láske sa treba dopracovať.
Jano viem rozumiem ti a som si tých podvedomých ludských inštinktov vedomí. Ale človek predsa nemusí spokojný iba vtedy ked sa bude riadiť inštinktami. Budem šťastný len ked budem mať po svojom boku modelku ? Ale riadil som sa inštinktami ktoré mi radili vyberať podla kvalitných génov ? A keď na tú modelku nemám tak mám byť nešťastný ? A čo iné vlastnosti tej modelky pre vzájomné spolužitie ? Čo ak má príšernú povahu ? ....A práve preto toto poukazujem na plytkosť. Sú ludia ktorí sa riadia vraj nejakymi inštinktami no nakoniec sú niektorí sami tak ako niektoré dámy z tejto diskusie. Sú ludia ktorí nie sú otrokmi týchto inštinktov a sú spokojní. Isteže všetko má svoje hranice, aj tí ludia sa do nejakej mier riadia inštinktami.
Vieš čo jeden rozumný človek mi raz povedal že sa mám pri výbere ženy riadiť jej povahou a výzor dať až nižšie. Nepolaviť z neho úplne lebo to sa nedá (to sú tie inštikty) ale nebyť toho otrokom. A že keď si s tou ženou budem rozumieť začne ma aj fyzicky o to viac priťahovať. A mal pravdu.
mozno by sme mali byt naozaj viac tolerantni jeden k druhemu a hlavne trpezlivi, nehnat sa hned do vsetkeho a nechciet hned vsetko.
Moja skoro uz 20r. dcera ma chlapca, s ktorym su vo vztahu 2 roky. 1,5 roka sa v pravidelnych casovych intervaloch hadali a ona mala plne oci slz pre neho. Ked som jej povedala, na to svoje, nechcela to pocuvat, lebo ked je clovek zalubeny ma len ruzove okuliare. Tak som to neriesila.
Posledneho pol roka sa uz nehadaju, je klud.
Ked som sa jej nedavno spytala, co sa stalo, ze zrazu nepocujem o vasich hadkach, povedala mi toto: "Mamca, naucili sme sa spolu zit... Dnes som rada, ze som to vydrzala."
Vyzeráš byť ako celkom samostatná žena a muža,ktorého opisuješ,že by si chcela nemusíš priťahovať,lebo by sa pri tebe nemusel cítiť ako muž....muž,ktorý je zabezpečený-bývanie,auto a pod. nemusí hľadať ženu,ktorá je tiež už samostatná,veď načo? To jej rád poskytne on. Ale môžem sa mýliť...
A potom myslím, že Filipov príspevok má tiež niečo do seba. Niečo si s tým partnerom treba odžiť...nie iba týždne,mesiace. Inak nemôžeš povedať, že vieš,aký je ...povedať to môžeš až keď zistíš ako rieši konflikty...respektíve či ich rieši vôbec a ako sa v živote posúva-tak ako Filip spomenul, že prv nemal riadne bývanie,ale vyvíjalo sa to.
chremienok... ano, tolerancia by mala byt v kazdom vztahu. Tomuto sa zial ucim ako aj ucim sa tesit sa z malickosti a vazit si to, co mam.
Je mozne, ze som nedala viac casu v niektorych pripadoch, ale to uz teraz neriesm.
Prava laska si ta najde sama. Uz sice nehladam, t.j. nie som na soc. sietach ale to neznamena, ze som nie otvorena pre vztah.
Venujem sa praci a svojim zaujmom. Nesedim doma zatvorena...
Ak mi do cesty pride niekto zaujimavy a ja pre neho... nemam problem spoznat cloveka.
Cau Filip. No ano. Mas aj dost pravdu. Su samostatne, uspesne a pekne. Bud ony same nechcu cudzincov (rozdielna kultura, zivotny styl, priority ai), alebo ony su prilis exoticke zas pre ich rodiny (kamka zije dlhe roky v novej indii, mala hinduistu a ona bola pre jeho rodinu ako zelenooka zrzka az prilis exoticka)) ). Alebo boli v minulosti zranene a su uz trochu poznacene nedoveruju prilis muzom (nevery, opustili ich pre ine ai), alebo to zaobaluju, ze naco by im muzi boli ze maju vsetko nic im nechyba ai (mozno nechcu ist pod pomyselnu latku status ktory ony same maju). Tak je to tazke niekedy. Ale mali by k sebe ludia pasovat sediet, vrana k vrane sada, podobny si podobneho k sebe hlada
