S priateľom sme spolu už asi 5 rokov, veľmi sa ľúbime a plánujeme si spoločnú budúcnosť. Už sme sa viackrát rozprávali o vidine spoločnej budúcnosti, ktorú on vidí v rodine. Ja to chápem a rozumiem tomu...ale ja nechcem mať deti. Chcem ešte pracovať - mám prácu, ktorá ma baví a je mi mnohým...
Nikdy som deti nemala rada, resp. ma nijak nepriťahovali, "nevzrušovali" a nemala som potrebu sa nad nimi nijak rozplývať. Všetci mi vždy hovorili že sa to zmení, otehotniem, nájdem si muža, keď prvýkrát chytím do ruky svoje dieťa... A myslí si to asi aj môj priateľ, neustále ma presviedča.... Ale ja jednoducho asi nemám ten materinský cit...
Po meškaní menštruácie a pár ranných nevoľnostiach zakončených návštevou gynekológa to prišlo - som tehotná. Ibaže nič necítim - neprebúdza sa vo mne žiaden materinský cit, nič. Cítim sa len horšie a utvrdzuje ma to v tom čo už dávno akosi viem - dieťa nechcem. Nedokážem ho vynosiť, mať ho, vychovávať ho a chcem si ho dať vziať.
Rozumiem a rešpektujem, ak niekto deti chce mať a ľutujem ženy, ktorým sa toto prianie nesplnilo, či neplní, ale prosím vás reči o tom, že interupcia je vražda si prosím nechajte, je to moje rozhodnutie. Ja ho jednoducho nedokážem mať... Neviem však ako to povedať priateľovi. Povedať mu to vôbec? Neviem vôbec čo robiť, či mu o tom, čo chcem urobiť povedať, alebo ho obísť... Som zúfala, prosím o radu.
Ako mu to mám povedať?
kafe da sa ale vies na co by sa namahala ked dieta nechce?
a prečo ľudia nedokážu rešpektovať partnera, ktorý dieťa chce? A žijú s ním a berú si zo vzťahu čo im vyhovuje, ale dávať druhému, po čom túži alebo sa rozísť ak sa nezhodneme vo vážnych veciach, to už nie. Tu nejde len o interupciu, ale aj o vzťah. Jej na tom chlapovi tak isto záleží. Rovnako ako na práci.
ja mam pocit, ze tu vacsina ludi nevie citat. ona sa nerozhodla pre interupciu z dovodu toho, ze sa boji, ze pride o pracu, ale z dovodu toho, ze to dieta nechce a to, co robi, miluje a nechce sa toho vzdat a chce sa tomu venovat naplno, pretoze to jej prinasa stastie a naplnenie, nie materstvo. Preco nedokazu ludia respektovat, ze ludia maju inak nastavene citenie ako oni sami?
profesnálne športovnkyne majú tiež deti. Tiež musia potom začínať z posledného miesta rebríčka a vydrieť si OPäŤ svoju cestu hore, získať kondičku a byť lepšie ako všetky ostatné baby. Takže dá sa skĺbiť jedno s druhým.
...ze si budeš bez kariéry a "potlesku" ...
(prepac, pisem na mobile)
Chapem ze si prave v ťažkej situácii. chapem tvoju starost. nepokoj, strach a aj to presvedčenie ze zbaviť sa dietata je pre teba to správne. ok. ze je to vrazda ti nemame pripomínat ale byt voči tomu slepa sa ti moze neskor vyplatit. teraz to nechces vnímať lebo by ti to branilo v tvojom rozhodnuti. no len aby si potom nebola psychicky na dne s toho ked si uvedomis ze to nebola ziadna abstraktivna gulicka ktorej vezmu zivot ale malinky človiečik ktorý je obrazom a tyzickym prejavom vasej lásky.
kazdopadne chápem že mat dieťa nechces a se ak by si sa pren rozhodla znamenalo hy to vela prace na sebe a svojich postojoch. no mozno by si sa mala poradit o tom este lebo to nie je ako ze kde pojdem na dovolenku... zastaviť zivot vasho dieťaťa ovplyvni aj vas vztah ale aj tvoju psychiku. poriadne si zvaz ci je pre teba kariera prednejsia nez život a vztah. mozno svoju hodnotu zakladas na kariére. Možno treba popracovat na tom ze si rovnako uzasna a hodnota aj ked ti netlieskaju na javisku alr ked ta napr pride objat tvoje baby. mozjo mas strach z toho ze si budeš vedieťz kariéry a potlesku pripadat ako nula. ale s tym sa da niečo robiť.
tak ci onak, preber to s partnerom, s psychologom, v poradni alexis ci ako sa vola... porad sa, lebo potom uz bude neskoro.
vela sil ti prajem, vela múdrosti a lasky, nech najdes pokoj a istotu v tom co jr spravne. nezostan v tom sama, nenes tu tazobu sama
Ako mu to máš povedať? To nechávam na Tebe. Ak sa vaše názory v tejto zásadnej otázke nezhodovali, mala si vzťah ukončiť. Píšeš, že ho miluješ. Keď miluješ, nie je čo riešiť. Láska to nie je len o prijímaní a braní, to je aj o davaní, obetovaní,...Nestačí len ľúbiť, lásku treba dať aj najavo... Máš to akési popletené, ak píšeš : "Milujem ho príliš nato, aby som dopustila, aby bol nešťastný." Zabúdaš, že nešťastní budete prinajmenšom dvaja...Plamienka, si umelkyňa a umelci sú citliví. Preto si skús dopredu nájsť odpovede na tieto otázky : Si si istá, že až do konca svojho života nezatúžiš po dieťatku? A čo ak áno? Čo ak Ti je dopriate len toto jediné tehotenstvo? Dokážeš sa s potratom psychicky vyrovnať? Nepoznačí to Tvoju dušu, nespraví šrám na Tvojom srdci? Nebudeš sa v budúcnosti vracať k tejto udalosti? Prajem Ti, aby si sa múdro rozhodla, tak, aby to bolelo čo najmenej...
Hm no tak vela stastia zda sa ze si pevne rozhodnuta.aj ked podla mna aj baletka moze byt matkou a ak by si aj na rok vypadla tak co? No smutne priatelovi o tom povedz dopredu leboo ak mu to povies neskoro znenavidi ta teda ak mu to vobec povies tak daj vediet ako si nakoniec dopadla a rozhodla sa
Ospravedlnujem sa za ten prispevok nejako sa to v nom skomolilo.ja len ze za potrat ta odsudzovat nebudem bola som na nom aj ja aj ked kvoli zdraviu.mas moznost rozhodnut sa ale nemala by si mysliet len na svoju potrebu vo vztahu to tak nefunguje aspon by nemalo.ak si to das prec a uprednostnis pracu tak fajn ale priatela nechaj ist nech si tiez splni jeho sen a tym je rodina.aj tak by ti usiel po case ked by ta nezlomil.dieta je zmyslom zivota.teda pre vacsinu parov.ak raz dieta chce bude ho chciet stale.a ak ho nechces stratit ako a zit bez neho vacsi dokaz vravisat nemdoklaskymudats.ak porodis dieta a prvykrat ho obetujly zivot nie pracu.neviem si predstavit zit ibazbadasobetujescelypredstavit nech by bola akakolvek a dalej co? Ved zivot sa pracou nezacina ani nekonci zivotna priorita by mala byt ina.nechcela by som byt na starost sama a opustena a ty by si nemala byt k priatelovi hlavne sebecka
A chápem to, každý má iné priority, niekto rodinu, niekto kariéru. Ale ak na niečom tvrdo pracujete celý život a neustále si odriekate a potíte krv, aby ste to dosiahli, až to dosiahnete, je zrejmé že to je vašou prioritou. Niekto si žije svoj sen založením rodiny, pre mňa sa začína javiskom... A svojho priateľa strašne milujem, je mi bezpečným prístavom... A teda mu tu asi poviem, ak sa rozhodne odísť, budem to musieť prijať. Milujem ho príliš nato aby som dopustila aby bol nešťastný.
