S priateľom sme spolu už asi 5 rokov, veľmi sa ľúbime a plánujeme si spoločnú budúcnosť. Už sme sa viackrát rozprávali o vidine spoločnej budúcnosti, ktorú on vidí v rodine. Ja to chápem a rozumiem tomu...ale ja nechcem mať deti. Chcem ešte pracovať - mám prácu, ktorá ma baví a je mi mnohým...
Nikdy som deti nemala rada, resp. ma nijak nepriťahovali, "nevzrušovali" a nemala som potrebu sa nad nimi nijak rozplývať. Všetci mi vždy hovorili že sa to zmení, otehotniem, nájdem si muža, keď prvýkrát chytím do ruky svoje dieťa... A myslí si to asi aj môj priateľ, neustále ma presviedča.... Ale ja jednoducho asi nemám ten materinský cit...
Po meškaní menštruácie a pár ranných nevoľnostiach zakončených návštevou gynekológa to prišlo - som tehotná. Ibaže nič necítim - neprebúdza sa vo mne žiaden materinský cit, nič. Cítim sa len horšie a utvrdzuje ma to v tom čo už dávno akosi viem - dieťa nechcem. Nedokážem ho vynosiť, mať ho, vychovávať ho a chcem si ho dať vziať.
Rozumiem a rešpektujem, ak niekto deti chce mať a ľutujem ženy, ktorým sa toto prianie nesplnilo, či neplní, ale prosím vás reči o tom, že interupcia je vražda si prosím nechajte, je to moje rozhodnutie. Ja ho jednoducho nedokážem mať... Neviem však ako to povedať priateľovi. Povedať mu to vôbec? Neviem vôbec čo robiť, či mu o tom, čo chcem urobiť povedať, alebo ho obísť... Som zúfala, prosím o radu.
Ako mu to mám povedať?
Urcite mu nehovor o interupcii, ak sa on na dieta tesi - je to aj jeho dieta, nie len tvoje. Vsak je to viac ako dyka do srdca, ked by si chcela zmarnit jeho dieta a on ti chce vytvorit vsetky podmienky...
Keby si bola opustena mamicka mala by si moznost urobit anonymnu adopciu hned po porode - to by sa nejaky neplodny par velmi potesil, na taku prilezitost cakaju v poradovniku aj roky.
Ale ono ma otca, ktory sa na neho tesi, tak to je celkom ina situacia.
Jednoducho si ZELAJ aby si to dieta mala rada. Clovek ma rad, ked si zela mat rad. Skutocna laska je o tom, ze clovek chce mat rad.
Pozri pri porode a kojeni sa mamicke vylucuje oxytocin, ktoremu sa hovori hormon lasky. Pomaha mamicke vytvorit si s dietatom vztah na cely zivot.
Nevzdavaj to, este sa to moze zmenit, chci to a zmeni sa to!
čo ti k tomu povedať, rob ako cítiš, ty vies najlepsie co je pre teba dobré a čo nie...aj ked na druhej strane to nevinné stvorenie si tiez zaslúzi žiť..ale to nechajme tak..., no tazké je ti poradiť, pretoze ja by som toto nikdy nedokazala spraviť..asi by som si to vyčítala po celý zvyšok svojho zivota, takze neviem čo ti mam na to povedať.
Ale samozrejme neodsudzujem ťa pre tvoje rozhodnutie, je to len tvoja voľba. Ale pamataj na to, ze uz sa môze stať ze ak by si náhodou len niekedy v budúcnosti predsa sa rozhodla mať dieťatko, teda niečo po sebe zanechať na tejto zemi..tak môže sa sťať ze uz sa ti nebude dať otehotnieť ak si ho teraz dáš vziať.
A čo sa týka tvojho partnera, určite by som mu to povedala, pretoze je to aj jeho dieťa, nie len tvoje a on má tiez právo sa k tomu vyjadriť, i ked je zrejme ze bude proti tebe..ale určite by to mal vedieť.
Prepac. Pre mna nie si rovny clovek. Mam rada fer jednanie, a vo vztahoch je uprimnost dovera ai nevyhnutnost a nie dake hry oje.y ai
1. Ste spolu 5r a sama pises, ze ste sa viackrat o spolocnej buducnosti ai bavili. Tvoj partner deti chce a vzdy chcel. Tak si mala byt fer a mat gule mu to otvorene povedat - sorry zlato. Ale ja deti nechcem a nikdy chciet nebudem. Preto so mnou v tomto smere nikdy nepocitaj a budem respektovat tvoju volbu ohladne mna a rozhodnutie ohladne tvojho zotrvania v nasom vztahu.
Ale rozhodol by sa on ci s tebou nadalej ostat chce alebo ti da dovi dopo.
2. Zrejme vies ako sa "robia" deti. Takze kde ostala prevencia pred otehotnenim? Zrejme vies ze bociany deti nenosia) Takze ak si deti nechcela nechces - mala si sa vopred chranit pred nezelanym tehotenstvom.
3. Napisala si ze ti nemame pisat ze interupcia je vrazda ai. Mne je jedno co chces. Dala si sem temu a ja mam pravo vyjadrit sa. Od nabozenskej fanaticky ja mam na mile daleko aj ked ano, veriaca som a mam respekt voci "inym svetom".
Ale zas mam iste vzdelanie vedomosti ai takze sorry, vrazda to podla mna je. Ja som napr.za tresty smrti) a o mnohych "ludoch" co si to aj zasluzia viem) no nie nevinne decka a este take, co sa na svet nepytali. Za jeho vznikom si predsa ty a tvoj partner - vy dvaja zodpovedni. Nie ono.
4. Ohanas sa pracou. Na tomto s.urvenom svete vies co ma skutocny vyznam a hodnoty? Milujuci ludia po tvojom boku pre ktorych sa oplati zit dychat zotrvavat tu, milujuca rodina a deti. A to ti pise ta co inak ludmi ako takymi dost pohrda) no praca kariera ai je ric. Kazdy je v tomto smere nahraditelny dalsimi 10timi stovkami. Skutocne hodnoty su o inom. A nepise ti to daka co houby ma ci dosiahla ziskala ai. Praca a ine boli su a budu. Len my ludia tu nebudeme)) "Zvlastny smutok vitazov", asi tak
5. Ty si uz rozhodnuta. Vlastne sa len pytas ci to tomu tvojmu povedat ci nepovedat. Co tu narozmyslas? On to dieta chce a bude ta zrejme prehovarat aby si zmenila svoje rozhodnutie si ho ponechat. Mozno to povie aj inym aby ta prip.ovplyvnili (tvojej ci jeho rodine, ci tvojej naj priatelke ai). Ty si to zrejme uvedomujes, najlepsie ho za tych 5r poznas a preto ho chces zrejme obist.
Povies mu to - bud s tebou ostane alebo ta opusti. No narusi to vas vztah tak ci tak. Nepovies - tak to taj, neprezrad sa. No si dost silna to v sebe udrzat roky a neprezradit sa ai? Ak ano ok. No aj tak sa to raz moze dozvediet. Nahoda je blbec. A potom to iste. Vas vztah to narusi oslabi, plus nedovera. Bud odpusti ostane (no nezabudne) alebo odide
ak si si stopercentne ista, ze to dieta nechces, tak mu to podla mna povedz az po. aby sa nestalo, ze ta ukeca, nechas si ho a potom budes lutovat cely zivot a vybijat si frustraciu na dietati (podvedome, samozrejme). ale myslim, ze to povedie asi k rozpadu vztahu.
