Chcem sa spytat ako mam pokracovat. Po prve, uz teraz viem ze svoju homosexualitu nikdy nebudem moct prezradit. Proste to nepojde. Takze mi zostava na vyber but ziaden vztah nikdy nemat, co mi pride dost drasticke pretoze zivot mam pred sebou alebo mat nejaky o ktorom by nikto nevedel (ak takeho cloveka niekedy niekde najdem, lebo sance su takmer ziadne!. A to je dalsia vec ze so svojou homosexualitou mam problem. Na jednej strane viem, ze to nie je az take strasne ako sa o tom hovori - lebo viem co citim a viem ze nerobim nic zle, ale viem ze to proste nie je uplne ok, nieco nie je dobre. Neviem co mam robit.
Homosexualita
bella21. dakujem ti za tvoj prispevok, viem ze si to myslela v tom najlepsiom a tak to myslim aj ja. Nemusis ma pochopit a ani to od teba neziadam, ale predsa len ti to chcem trosku priblizit. Uplne chapem ludi ktori to nechapu - keby som sama nebola tepla som na tom rovnako. Casto nad sebou premyslam, vsetko rozoberam a preto ti chcem napisat cisto len moje pocity. Nepisem ze mam pravdu, nejdem ti vyhovarat ze vysledky tych a tych studii su nespravne, ze homosexualita je dedicna alebo ze je to nieco normalne. Vobec nie. Idem ti len napisat to co CITIM. A podla toho aj konam, lebo inak sa neda.
Tak teda na zaciatok. Nebola som sexualne zneuzita. Vychovavana som bola LEN rodicom rovnakeho pohlavia - cize matkou. Moji rodicia si priali dceru. neviem o tom ze by som experimentovala v sexualnej oblasti, aj ked tu neviem co presne tym myslis, takze sa mozem mylit... Porno nesledujem, aj ked netvrdim ze som ho nikdy nevidela...
Ja som svoju orientaciu nikdy neriesila. Ked som zacala dospievat prislo to same. Najprv som si to neuvedomovala pretoze nikdy nenastal ten moment - a odteraz som lesba...proste to prislo "priodzene" lebo som to tak citila.
Predstav si, ze by tebe teraz niekto prikazal byt zo zenou. Ano, mozes teraz povedat ze ty si zena a priroda to zariadila tak, ze patris muzovi ako si napisala. Tak vezmi do uvahy fakt ze som chora, ako si myslis. Tym padom to necitim rovnako. Citim sa tak isto, ako keby tebe kazali byt s niekym rovnakeho pohlavia. Ja to ciitm pri prestave ze by som mala zit s muzom. Ano, aj ked sa to nezda byt spravne... Myslim si ze aj napriek tomu by si zo zenou nebola pretoze by ti to prislo odporne. Ale vies co je na tom najhorsie? Ze nemam potrebu liecit sa s toho ze niekoho milujem. Nevsimla som si v sebe nejake zvratene chute, ked nieco citim k zene tak je to velmi emocionalne a citim sa byt naplnena. Viem sa silne zamilovat a asi by ma zabila predstava ze by som sa s toho mala dat liecit. Ale "bohuzial" necitim to pri muzovi, citim to pri zene. Ja nepotlacam svoju zenskost - ved zeny milujem. Narodila som sa ako zena a na tom by som nic nemenila. Ale niekde sa stala "chyba" vdaka ktorej citim a rozmyslam inak akoby som mala.
Ja som priala ze som zena - vyzorovo aj vnutorne. Napriek tomu som v sebe pozorovala ze vo vztahu s muzom je to ako odpudivy magnet. Mozno je to tym ze mam s nimi nieco spolocne a tym padom to k sebe zaroven nepasuje. Nechcem tym povedat ze sa tak spravam, je to ovela hlbsie myslene a tazko sa to vysvetluje. Alebo teda potrebovala by som na to viac casu, aby som tie pocity popisala podrobnejsie. Ale je to proste tak. Blizise ti to popisat neviem. Chapem ze pre teba to nie je spravne ale chcela som ti to len priblizit, zaroven ja akceptujem a aj viem ako si to myslela. Skusim sa preto nad sebou este raz zamysliet ale nic negarantujem :)
inak vierocka66 - ano dobre si si vsimla. je to v dnesnej dobe velmi moderne. bohuzial, vela promiskuitnych ludi ktory maju porusene sexualne spravanie inklinuju ku vsetkemu, takze aj k ludom opacneho pohlavia, ja ich nazivam sexualne deviacie - nie homosexualita. to je vtedy, ked clovek neviem spajat sex s pocitmi, napriklad. takych je dnes vela. ale je to len moja uvaha a tym padom ano, urcite aj skusenosti a zazitky v nas formuju ze niekdy "inklinujeme" k rovnakemu pohlaviu preto netvrdim, ze falosna homosexualita neexistuje.
Sisa.1234 dakujem ti za mail, urcite sa ti ozvem :)
L...., si si 100 %-ne istá svojou homosexualitou, ale aj napriek tomu sa môžeš mýliť. V súčasnosti sa o homosexualite hovorí ako o niečom nemennom a danom už od narodenia. To však nie je pravda. Doteraz nebola vedeckými kruhmi dokázaná genetická podmienenosť homosexuality. Naopak, existuje vedná disciplína, ktorá už roky tento problém skúmala a dokázala aj liečiť (dokiaľ jej to nebolo zakázané) - a je to práve psychiatria a psychológia, pretože faktory, ktoré spôsobujú u ľudí pociťovanie príťažlivosti k osobám rovnakého pohlavia, sa vyskytli v ich živote a pôsobili na ich psychiku až po narodení, gény s tým nemali nič spoločné. Je mnoho takýchto faktorov, ktoré počas života (detstva a dospievania obzvlášť) môžu viesť k tomu, že sa človek identifikuje ako homosexuálne orientovaný, napr. sexuálne zneužitie, chýbajúci rodič rovnakého pohlavia počas detstva a dospievania či aj taká vec, že matka túžila po dieťati opačného pohlavia a keď sa jej dieťa narodilo, nevedela jeho pohlavie prijať a bola veľmi sklamaná. Toto všetko dieťa už v ranom detstve či dokonca v prenatálnom období vníma a môže mať vplyv na to, ako sa dieťa neskôr vníma a s akým pohlavím sa identifikuje. Gény má pritom heterosexuálne.
Inými zjavnými vonkajšími faktormi je dobrovoľné experimentovanie v sexuálnej oblasti, pohoršenie od kamarátov skrze "detské" hry, či sledovanie pornografie, ktorá ukazuje pokrivenú sexualitu. Niekedy to môžu byť už dávno zabudnuté slová či správanie od niekoho, ktoré presne trafili na citlivé miesto a ktoré spôsobili, že si žena či ešte maličké dievčatko v sebe povedalo: raz mám žiť s mužom? Tak to teda nie, ja určite nie...
Aj keď sa tomu brániš, mohla by si zájsť za nejakou psychologičkou. Nie, aby Ti ukázala, ako máš žiť ako lesbička, ale aby Ti pomohla objaviť v Tvojej minulosti to, čo Ťa mohlo zasiahnuť až tak hlboko, že si nevieš predstaviť vzťah s mužom, že je Ti to možno až odporné. Sama cítiš, že niečo nie je v poriadku. Nemýliš sa: si dievča, žena, ktorá nájde svoje naplnenie len vo vzťahu s mužom. S mužom, ktorý prijme Tvoju ženskosť, Tvoju krásu,Tvoju dušu a bude Ťa milovať - a Ty mu ponúkneš to krásne, čo je v Tebe, to čo on nemá a čo mu môžeš dať len Ty ako žena. Len takto budeš šťastná.
Homosexuálny vzťah so ženou Ťa nenaplní, neprekryje tú prázdnotu a nespokojnosť v Tebe. Žena Ti nedá to, čo potrebuje Tvoje srdce. Bola si stvorená pre muža - ako dar.
Buď odvážna a vydaj sa na cestu hľadania ... na konci nájdeš seba, krásu svojho ženstva.
to je teraz nova moda ci co..
krnovskalucia1234@gmail.com :)
ved nech kazdy je s tym s kym chce byt..
Sisa.1234 Ahoj. Sem velmi casto nechodim ale mozme si vymenit mail budem rada :)
pokial to beries ty v pohode tak ludia si nato nejako zvyknu, len aby to tvoji najblizsi zobrali v pohode
Mám kolegyňu, ktorá je tiež homosexuál. Najskôr to tajila, skúšala vzťahy s mužmi ale žiadny jej nevydržal dlho. Potom začala chodit s kamarátkou, ale dlho to tajila. Neviem či to svojim blízkym povedala, ale jednoho dňa sa s ňou dala do vzťahu na Facebooku, pridali obe spoločné fotky a bolo. V robote sa k nej nespráva nikto inak, vsetci ju berú rovnko ako ju brali predtým. Určite sa nájdu od pár ľudí predsudky ale myslím, že ona ich vôbec nerieši, len sa nad nimi pousmeje a ide ďalej.
Keď ťa raz osud zaveje napríklad do takého Anglicka, tak tam si už budeš môcť žiť ako chceš, polštinu tam človek počuje na každom rohu a slovenčinu už pomaly tiež, takže ani to nebude musieť byť vyslovene cudzinka, s ktorou vstúpiš do vzťahu, ale tvoja krajanka. Toto by som videl celkom reálne. Úplne bez srandy. Doma na dedine ju môžeš predstaviť ako kamarátku, no a čo? A keď sa na dedine niekto niečo na teba opýta, tak žiješ v Anglicku a hotovo. Kto z nich tam za tebou pocestuje?
Ahoj, som na tom podobne ale moja rodina a priatelia o tom už nejaký ten čas vedia. Ak chceš o tom pokecať, kludne napíš komentár ak sem ešte chodíš a môžeme sa nejako skontaktovať ak nebudeš proti :))