Homosexualita

Príspevok v téme: Homosexualita
L....

Chcem sa spytat ako mam pokracovat. Po prve, uz teraz viem ze svoju homosexualitu nikdy nebudem moct prezradit. Proste to nepojde. Takze mi zostava na vyber but ziaden vztah nikdy nemat, co mi pride dost drasticke pretoze zivot mam pred sebou alebo mat nejaky o ktorom by nikto nevedel (ak takeho cloveka niekedy niekde najdem, lebo sance su takmer ziadne!. A to je dalsia vec ze so svojou homosexualitou mam problem. Na jednej strane viem, ze to nie je az take strasne ako sa o tom hovori - lebo viem co citim a viem ze nerobim nic zle, ale viem ze to proste nie je uplne ok, nieco nie je dobre. Neviem co mam robit.

L...

..rozmyslala som nad tym ze by som to mohla niekomu povedat ale nakoniec som prisla na to, ze by to naozaj nebol dobry napad. Najblizsich 10 rokov urcite nie. Trosku sa bojim buducnosti. Ale tak ludia su domyslavi, ked ma zo ziadnym chlapom nebudu vidiet domyslia si to aj sami...
ja vlastne ani neviem aku radu chcem a chapem aj to ze na taku temu sa radi tazko ak sa vobec da, ale dakujem za vsetky prispevky

Rachel123

A koľko mas rokov? Predpokladám,ze cca 20. Si este mladá,ak naozaj citis,ze sa Ti páčia ženy,postupne dospeješ k ďalším krokom. Som na tom rovnako ako ty,az na to,ze uz mam nejake roky odžite.
Nebudeš do konca života bez vzťahu, nájdeš si priateľku,aj ked budes musiet mozno odist do mesta. Neskor mozno dôjde aj na to,ze to prezradíš najbližším.
Neponahlaj sa,mas cas.
Slovensko je velmi netolerantné voči takýmto menšinám. Všade vo vyspelých krajinách by si bola bez problémov akceptovaná,niekde by si sa mohla dokonca vydať. Bohužiaľ,Slovensko potrebuje este tak 20-30 rokov,aby ľudia pochopili,ze to nie je naša voľba. A nie je na tom nic zle. Kazdy by mal svoj zivot stráviť s partnerom/partnerkou,ktorého/ktorú lubi a byt štastný. Je mi smutno,ze mnohym je to odopreté len kvoli tomu,ze je su iní ako majorita obyvateľstva.
Držím Ti palce a nebuď nešťastná pre svoju inakosť...

L.....

Mozno to raz niekedy poviem svojej mame. Je to najblizsi clovek ale aj tak si to neviem predstavit. Raz som sa jej nieco na tu temu spytala a povedala to v tom zmysle, ze by to tazko prezivala keby jej dieta bolo homosexualne orientovane. Ale zas nema ziadne nenavistne reci k tym ludom iba viem ze by ju to znicilo. Uz ked to budem musiet povedat tak snad najdem spravne slova, ku psychologovi ma to velmi netaha, nedoverujem tym ludom. Ale to je este buducnost, momentalne si neviem predstavit povedat to niekomu. Neviem presne ako vyzera taky gay klub a ani neviem ci chcem vediet :D Vsetko mi to smeruje k tomu, akoby som mala byt cely zivot nestastna, bez vztahu. Zivot vo velkom meste si neviem predstavit. Na dedine sa vsak mozem rozlucit s tym, byt sama sebou co sa tohto tyka. Ale dakujem Vam vsetkym za rady a ze to neberiete zle.

lolinka

Ono by bolo asi najlepsie, keby si svoju inu orientaciu prezradila svojej rodine a okoliu. Nemusis samozrejme teraz, ani v blizkej dobe, ale az ked k tomu dozreje cas a budes sa citit vnutorne silnejsia. Zit cely zivot v klamstve musi byt ubijajuce. Je to velka skoda, ze u nas su k homosexualom ludia taki netolerantni a zli. Ale ty ako zena to predpokladam budes mat predsa len o nieco jednoduchsie ako muzi. Mozno by si mohla zacat chodit k nejakeho psychologovi, aby ti pomohol v tom, ako to co najsetrnejsie oznamit svojej rodine a ako zniest ich pripadne negativne reakcie. Lebo ty nerobis nic zle a nikto nema pravo ta odsudzovat za to, aka si. Nikomu neublizujes a ostatni by sa do teba nemali starat. Ale oznamit im to mozes, az ked budes mat vazny vztah, zatial to nie je potrebne. Mozes si najst nejaku partnerku, ci uz nejakom gay klube, alebo cez internet. Az sa vas vztah prehlbi, mozte ist spolu byvat, nikdy nie je divne, ze idu dve baby spolu byvat, robi sa to bezne. Napr. v panelaku kde zijem byvaju tiez dve zeny spolu, uz roky. Su uz take skor starsie, okolo 50. Nikto nevie, aky vztah spolu vlastne maju, ale nikto zo susedov sa do nich nestara. To je asi aj vyhoda velkeho mesta, na dedine by to bolo asi zlozitejsie.

RoboCop

S našou toleranciou je to asi takto: buďte slobodní, ale podľa našich predstáv. Tak potom je to aká sloboda?
Ľudia sa potrebujú ventilovať najmä, ak sú niečim zviazaní a potom útočia na akúkoľvek inakosť.
Rodina je základom spoločnosti, je to bunka spoločnosti, ale ako tie bunky fungujú? Najprv socializmus, potom demokracia a teraz chaos.
Asi by už bolo vhodné, keby sa status rodiny posilňoval a upevňoval aj tými, ktorí k tomu majú čo povedať (resp. ani tí nie).
Keď človek pôjde na omšu, tak tam počúva o svätých a podobne (tzv. metamorfózy), ale podľa mňa treba hovoriť viac k veci a reálne.
Prečo je rodina dobrá?
Prečo si majú byť partneri verní?
Alebo radšej počkajme, nech sa tie prehnité dosky už pod nami teda prepadnú, však nič iné si ani nezaslúžime...