Homosexualita

Vážená -Lesba-
Dúhový pochod-Pani Mária Pytakyová - Slovenská ochrankyňa ľudských práv vyvesila geolesbickú zástavu a podporovala a vystúpila verejne v Bratislave Gejov a Lesbičky za registrované manželstva a adopciu detí !!!! - Hanba Slovensku !!!
Hanbiť sa môžete za takéto nadzákonné , nadzdravých ľudí a protimorálne požiadavky !!!
Toto treba na to poukázať a hlásiť všade aby nás v spoločnosti neriadili genetický postihnutí a nekazili hlavne maličkých !!! Pán Ježiš to jasne povedal. Neni to navážanie sa do Vás Je to holá PRAVDA.
Každý má nejakú genetickú poruchu, ale si to rieš po tichu aby to nik nevedel !!!

Pamatam si ked som zakladala toto forum priblizne pred rokom, ale na zdravie.sk priebezne chodim.
Takze je znova akutalne pretoze niekto mal potrebu napisat do rok starej temy "HOMOSEXUALITA JE CHOROBA" aby sa pridali aj dalsi zo svojim nazorom.
Tak do toho, kludne si vybite vsetku tu zlost, nech sa paci.
Dnes som uz vyrovanana a mozem sa nad tym len pousmiat. :)

Toto by si malo uvedomiť to rakovnícke smradlavé buzerantské hovado.

Dnešný Človek vznikol z muža a ženy ako určil Boh. Aj Vy ste sa narodili zo vzťahu muža a ženy ! Nesplodili Vás ani dve ženy ani dvaja muži !
Geovia a lesbičky sú genetický postihnutí ľudia , tak ako ak sa niekto narodí slepí je tiež genetický postihnutý a nemôžete mu dať pilotovať lietadlo ani riadiť autobus ani robiť chemický výskum ani iné veci , lebo by škodili ľudstvu!!! Aj sami sebe !

Tak isto nemôžete dať geneticky postihnutým Gejom a Lesbičkam plodiť deti ani ich vychovávať, lebo zdravotne nesplňajú podmienky na manželstvo a reprodukciu budúceho pokolenia ,
sú genetický postihnutí tak isto ako ostatní genetický postihnutí, ktorých sú miliardy na svete.
A nikomu to nevešajú na krk ani neprotestujú ale si uvedomujú svoj hendikep a v tichosti svojho života si nesú svoj osud !!!

Gejovia a Lesbičky sú genetický postihnutí, majú genetickú poruchu, to potvrdzuje aj lekárska veda preto keď sú takto obmedzení na život, nemôžu žiadať manželstvo ani vychovávať budúcu generáciu !
Nemôžu chcieť niečo navyše ako normálni ľudia. A sú obmedzení vo svojích životných funkciach. To dokladuje aj lekárska veda.

Pre niečo tým buzerantom asi si či už je to karma z tohoto alebo minulých životov.A nezvaluj to na nikoho ani na ružové kočíky ani na na nikoho.Tá psychopatologická deviácia tam pre niečo je čo zodpovedá aj tvojmu výzoru aj vzrastu.Odkiaľ sa asi vzala?Ona tam pre niečo je aj vždy bude pokým....
Sexuálna príťažlivosť dvoch opačných pohlaví je základom reprodukčnej schopnosti mať potomkov ludí aj živočíchov ako takých.Preto si vlastne tu čo je vlastne v podstate omyl prírody.Preto keď si normálny nemal by si mať žiadne výčitky pred normálnymi luďmi že nie si normálny aj keby vedľa teba v tvojích šlapajách išlo 20 buzerantov.Svedomie je hlas ktorý sa nikdy nemýli a vždy nám podáva tú najmorálnejšiu variantu.U teba je očividne svedomie aj výzor muža nahradený iným zoženštelým výzorom preto si taký zakomlexovaný a menejcenný pošuk.A takému deviantovi vždy pomôže keď mu každý lichotí ako dobre vyzeráš aj keď v duchu ním každý opovrhuje a má ho za nedorobka aj keby mal moskovskú universitu.Veď ty si normálny a nič zlé nerobíš...

Homosexualita je choroba | Christ-Net.Sk
christ-net.sk

Ja som tiež rokmi ukrýval svoju homosexualitu prvé príznaky sa u mňa začali prejavovať okolo puberty.Moja matka vraj zo mňa chcela mať dievča tak ma vodievala v ružovom kočíku a obliekala mi ružové šaty.Ale myslým si že je to vrodené aj keď v hĺbke duše s tým nie som spokojný.Nechcel som na seba upútavať pozornosť a to že sa mi páčia chlapci tak som odišiel z dediny udomácniť sa do mesta.Tam si môžem cez gay zoznamku vodievať koho chcem.Skúšal som to aj ako striptér z zahraničí ale neujal som sa nakoľko po mne požadovali sexuálne služby ale to nie je môj hodnotový rebríček..Denne poctivo cvičím stravujem sa dobre chcem vyzerať ako chlap aj keď som menšieho zavalitejšieho vzrastu.Mal som hodne sexuálnych partnerov ale stále ma to neuspokojuje ja by som už vo svojom veku potreboval stáleho partnera niekoho koho by som mal rád a on mňa spolu by sme chodili na dovolenky do posilky a nemusel mať pri sebe ženskú spoločnosť na potulkách po meste.Moja sesternica sa mi smeje že nevyzerám ako chlap a preto stále striedam partnerov.Ale ja si myslím že kurva je ona lebo ich tiež dobrý tucet vystriedala tak mi nemá čo vyčítať.Aj ma to mrzí že spolužiaci už majú doštudované deti že mi asi nebolo dopriané a musím s tým takto žiť.Cítim sa tým nedocenený no pravda je už raz taká treba ju prijať a pozrieť sa jej priamo do očí.Ja to beriem že je to normálne a tak to navždy bude.

Bella, viem že si komunikovala len s L, ale predsa by som ti rada napísala nejaké osobné postrehy k tejto téme keďže to cítim rovnako. Nemôžem tvrdiť, že homosexualita je prirodzená orientácia človeka. Možno je to v génoch, možno nie. Momentálne to ešte nikto nevie povedať. Čo sa týka liečenia homosexuality, ktorú si spomínala v jednom príspevku - áno, homosexualita sa kedysi "liečila" a aj to tak dopadlo. Môžeš o tom nájsť aj na internete mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú že liečení ľudia z toho mali psychické problémy. Rovnako ako keď sa niekedy považovalo písanie ľavou rukou za zlé a tak všetci museli písať pravou... aj toto spôsobilo nepekné zmeny v ich psychike. Prečo, to ti neviem povedať, biológ ani psychológ nie som. Nevravím, že orientácia človeka sa nedá zmeniť, každopádne neviem si predstaviť akým spôsobom by sa zmeniť dala a dôvod by bol snáď len ten, že spoločnosť a náboženstvá takéto správanie odsudzujú. Ja mám otca aj matku, obaja ma od malička vychovávali so všetkou láskou. Nikdy som s mužmi problém nemala, naozaj nikdy. Chlapov mám rada a rozumiem si s nimi, ale nedokážem ich brať viac ako kamarátov, aj keby som sa neviem ako snažila. Tá iskra tam jednoducho nepreskočí a moje cítenie voči mužom a voči ženám sa nedá porovnať. Možno raz budem prekvapená a zamilujem sa do muža, kto vie :) Psychologičku som istý čas navštevovala, ale nikdy sme spolu nič závažné v mojej minulosti neobjavili, ani v ničom inom, čo by ma mohlo ovplyvňovať. Od malička som bola vedená ku viere, čiže pravdu povediac keď som si uvedomila, že som homosexuálne orientovaná, ani som nevedela čo to poriadne je a zabralo mi menšiu chvíľu dokým som si urovnala v hlave čo to vlastne cítim :) čiže vplyv vonkajšieho prostredia by som úplne vylúčila. Samozrejme, môže tu byť nejaký faktor ktorý si neuvedomujem. To že mám rada ženy som si uvedomila až potom ako som sa prvý krát zaľúbila a nebolo v tom žiadne experimentovanie. Bolo to také silné že ma už asi naozaj nikto nepresvedčí o tom, že som v skutočnosti orientovaná inak ako si myslím. Nehovorím že to je správne. Áno, niekde sa stala chyba, či už v génoch, alebo človek niečo v detstve dobre nespracoval a tak ďalej. Avšak my sa nedokážeme vcítiť do toho aké to je milovať muža, rovnako ako napríklad ty sa nedokážeš vcítiť do toho aké by to bolo milovať ženu. Predstaviť si to môžeš, ale cítiť to nebudeš. Preto sa nám ťažko počúva, keď sa to niekto snaží zmeniť, respektíve nájsť príčiny takého cítenia, ako si to ty popísala. Pretože je to pre nás také prirodzené a samozrejmé ako pre teba muži. A zmeniť to väčšina z nás nechce, lebo láska je krásna a keby to aj šlo, nikto z nás si to nevie predstaviť. Je to ako niečo na druhej strane, kam my nevidíme. Nechcem týmto všetkým povedať, že nemáš pravdu. Možno máš a predsa je to celé len v hlave. Len som ti chcela priblížiť aké to je z našej strany :) pekný večer

Dakujem za rady. Nemyslim si ze by to mohlo nedostatkom otca, nezila som s nim ale stretavala som sa. Neprezivala som to nejako intenzivne ze so mnou nebol a mam ho rada. Mozno sa mylim neviem... Ale aj tak momentalne v zivote riesim nieco ine a popravde vobec sa mi nechce ist do toho menit svoju orientaciu :) Ale mozno do buducna tvoje rady v niecom vyuzijem. Takze diky :)

L...., som rada, že si zareagovala. Uviedla som len príklad niektorých rizikových faktorov, ktoré môžu vplývať na pociťovanie príťažlivosti k osobe rovnakého pohlavia. Aj keď si sa v nich nenašla, neznamená to, že aj u Teba niečo ten odklon nevyvolalo. Vlastne si to aj sama uviedla - ďalším faktorom je totiž fyzická neprítomnosť otca pri výchove dieťaťa.

Možno neviem pochopiť, ako je to cítiť príťažlivosť k žene, ale viem, ako je to cítiť sa frustrovane z toho, že niečo, čo je pre iných normálne, je pre mňa zatiaľ nedosiahnuteľné, lebo to jednoducho cítim inak. Rešpektujem svoje cítenie, ale zároveň viem, že to nie je v poriadku a chcem to zmeniť. Nestaviam na mojom cítení ako na základe, lebo city sa môžu mýliť. Mýlia sa tak moje ako aj Tvoje. Môj príspevok teda nebol o tom, že sa máš násilne zriecť svojho cítenia, nie to som tým nechcela povedať. Naopak, potrebné je rešpektovať svoje cítenie, ale neostať len pri tom, ísť ďalej a zistiť, prečo je to tak. Pretože bez zistenia a odstránenia príčiny len ťažko zmeníš cítenie.

Nikto nechce od Teba nemožné veci, nikto Ti v tomto Tvojom citovom rozpoložení neprikazuje byť s mužom, to by nešlo a nefungovalo. Práve psychoterapia by mala pomôcť k tomu, že byť s mužom Ti bude príjemné, že sa do toho nebudeš musieť siliť. U psychologičky sa nebudeš sa liečiť z toho, že miluješ ženu, ale budeš pracovať na uzdravení rán, ktoré Ťa v detstve zasiahli a ktoré Ti vzali viac, ako si teraz schopná predstaviť. Po ich vyliečení nastane prirodzený odklon od žien späť k mužom.

Čiže, nemyslím si, že si psychicky chorá, aj keď to pociťovanie nie je v poriadku. V prvom rade si zranená na duši, a to podľa všetkého neprítomnosťou otca v Tvojom detstve (môže tam byť pravdaže ešte aj niečo iné). Nezažila si - ak som to dobre pochopila, to, čo by malo zažiť každé dievčatko už od raného detstva - byť princezničkou svojho otecka. On mal byť prvým mužom v Tvojom živote, ku ktorému si sa mala utiekať, komu si sa mala chcieť páčiť, kvôli komu si sa mala parádiť a kto Ťa mal obdivovať, hýčkať, ochraňovať. Mala si pociťovať bezpečie jeho náručia a istotu, že je tu vždy, keď budeš niečo potrebovať. On mal byť Tvoj hrdina, prvý, do ktorého si mala byť zaľúbená. On Ťa mal už len tým, že by pri Tebe bol, naučiť, kto je dievča a kto chlapec, ako sa od seba odlišujú a že je dobré, že sú rozdielni. Ak dievča nemá takúto skúsenosť s otcom detstva a dospievania, je hlboko zranené. Matka ako žena pri akejkoľvek snahe a starostlivosti nemôže dať dieťaťu to, čo môže dať otec ako muž. Určite je mnoho žien, čo vyrastali bez otca a majú vzťahy s mužom. Každá žena je však iná, má inú povahu, psychiku a to, čo jedna zvládne a nejako sa otrasie u druhej môže vyvolať prevrat v sexuálnom cítení. Lesbičky podvedome hľadajú u inej ženy to, čo im v skutočnosti môže dať len muž. A to je ich tragédia, že hľadajú na nesprávnom mieste a keď sa im ponúkne riešenie, nechcú ho, lebo odmietajú priznať, že potrebujú terapiu.

Bolo by dobré pozrieť sa aj na Tvoje iné vzťahy k mužom, chlapcom od detstva, aký oni na Teba zanechali vplyv.

L...., cítiš ten rozpor: na jednej strane si uvedomuješ, že sa niekde stala chyba, na druhej strane s tým nechceš nič robiť. Ak sa chceš nad sebou zamyslieť, mala by si to robiť v prvom rade pre seba a nie pre mňa. A v druhom rade mala by si na to ísť s pokorou a vedomím, že sama na to ani nemusíš prísť, lebo nevieš čo a kde hľadať, a že v tom by Ti vedel dobre pomôcť psychológ, ktorý vie, na čo sa zamerať.

PS: deviácia znamená odchýlka, čiže sexuálny vzťah dvoch žien alebo dvoch mužov je sexuálnou deviáciou rovnako, ako promiskuita u heterosexuálnych. Rozlišuje sa však cítenie a samotné konanie. Homosexuálne cítenie nemá zranený človek plne pod kontrolou, ale stále sa môže rozhodnúť, že s osobou rovnakého pohlavia nebude sexuálne žiť. Ak sa zahojí rana, ktorá spôsobila to cítenie, nebude sa už musieť rozhodovať, či žiť alebo nežiť s danou osobou, lebo to už ani nebude chcieť :)