Zabite ma niekto, že nemám dosť rozumu v hlave, aby som konečne dokázala pochopiť, že aj keď budem mať vzdelanie, budem sebestačná, na nikom nezávislá žena, slušne vychovaná a slušne( aspoň relatívne) sa správajúca, tak nikdy nezapôsobím na muža tak, ako keď by som bola (ukradnem si výraz iného diskutujúceho ani neviem odkiaľ, ale páči sa mi) "omietkový démon", dlhonohá Barbie alebo iný podobný zjav, ktorý si podľa mužov zaslúžia pomenovanie žena. Mne keď sa rozdávala krása sa veľa neušlo a tak mám v dnešnom povrchnom svete smolu, lebo okrem pár obstarožných úchylov a zúfalcov sa po mne nikto neobzrie.
Nesmiem vynechať môjho ex, ktorý sa tiež nepozeral na krásu, ten vyžadoval iné priority ako podriadenosť, poslušnosť...Kýčera, ak toto čítaš, dávam ti týmto odpoveď na tvoju otázku z inej témy, že si zvedavá, ktorý muž by sa opovážil ma udrieť.
Nejak ma to až donedávna neštvalo, ale zlomené srdce nebolí večne a chce ľúbiť a byť ľúbené...
Nezvyknem sa vyjadrovať vulgárne, ale do riti....Niet nad pocit, keď rozmýšľaš nad tým, ako sa môže jeden muž tváriť pri pohľade na teba tak kyslo a že aj kus hovna je pre neho zaujímavejší ako ty....
Zabite ma niekto...
Messje - aspoň niekto ma pochopil :)
Čierna mačka - ja ti držím všetky palčeky aby sa ti to podarilo a aby si nedopadla tak, ako ja :) Aby sa ti neopakovali v živote situácie a aby si bola schopná ich vyriešiť či pochopiť. Ja som to nedokázal. Netvrdím, že sa nesnažím, ale zatiaľ som to nedokázal :)
Nespamuješ Mesačný princ, tieto veci sa týkajú aj mňa....ty si pokúsil o to, čo nám Kýčera radí a nevyšlo ti to, možno treba skúsiť ešte raz a znova a nevzdávať to pri prvom neúspechu...ja sama neviem a nemám ti čo radiť, keďže ja som to párkrát skúsila a nevyšlo to. Keď som zakladala túto tému, bola som v štádiu vzdať to všetko. Ale chcem to skúsiť znova teraz. Či to vyjde? Neviem, musím tomu veriť, lebo ak nebudem veriť, potom som nič nepochopila. A ak nevyjde, čo potom? Budem reagovať ako ty už navždy? Aj to je možné..
Keď ma dokázal tak rozhádzať príspevok od jedného idiota, ktorý sa ma tu snažil ponížiť len virtuálne, ako budem reagovať, ak sa mi to stane znova v skutočnom svete?
Kycera
Nesúhlasím ...
Pokial dovolim druhym,aby mi ublizovali a nadalej s nimi zotrvavam,znamena,ze s ich konanim nepriamo suhlasim.Nic s tym nerobim.To znamena,ze ak mam niekomu odpustit,tak som to ja sama a sebe.Preco?Lebo som im to dovolila.Ako som uz spomenula...mala som to na prd dost aj ja ale...nehnevam sa na ex alebo jeho otca,alebo ostatnych.Ja som im to dovolila .Neodišla som.Tak isto aj cierna macka.Kolko rokov zila s hulvatom a neurobila nic?To,ze sme boli hlupe a verili,ze raz sa to zmeni...bola len nasa hlupost.Preto tu nejde o nich ale o nas.A musime si to udrzat v pamati a nezabudnut,aby sme tu istu chybu neurobili znovu.Ja som za to zlo vdacna.Posunulo ma to
Kýčera - pekne si to napísala ale vieš. Ľahko sa napíše. Prečo spamujeme túto tému?
Ale tak ok. Vieš koľkí mi toto už povedali alebo napísali. Musíš, urobíš, bude dobre a budeš šťastný ak to urobíš. Urobil som a šťastie som napriek tomu nenašiel. Ale škoda niečo písať. Vždy je to o tom istom a všetci, ktorí mi niečo radia mi radia úplne to isté. To, čo u mňa nefunguje. Ale nebudem tu spamovať. ďakujem, že si na mňa myslela :)
Mesačný princ, otvor svoju myseľ dokorán a začni nazerať na vec srdcom, máš to v sebe! Cítiť bolesť môžeš :
1. fyzickú - ublížiš si sám, niekto Ti ublíži, ochorieš... Bolí to.
2. duševnú - zraní Ťa slovo, emócia druhého,...Toto bolí oveľa viac. Začne Ťa bolieť srdiečko, dušička...Ten dotyčný Ti môže ublížiť naschvál, ale aj nechtiac. Preto treba o svojich pocitoch hovoriť, dostať ich zo seba von a neutápať sa v nich. Vysvetliť si veci, ak sa dá, riešiť už maličké nedorozumenia, nenechať ich prerásť do väčších, nezametať pod koberec...A vždy sa snažiť pochopiť aj toho druhého, odpustiť a ísť ďalej. Už Sokrates povedal, že telo je iba obalom duše. A ak ochorie duša, ochorie aj telo a naopak. Každý z nás si sám môže postrážiť, aby mu nevletel do duše niektorí z týchto negatívnych pocitov : 1.Závisť, 2.Nenávisť, 3.Strach, 4.Ľútosť, 5.Krivda, 6.Zloba, 7. Trápenie sa za iných. A čo je duša? To je naše najväčšie bohatstvo! Ak máme v nej neporiadok, neriešime momentálne veci, nechceme byť v prítomnosti, pretože by sme si museli uvedomiť svoj stav a museli začali konať. Preto sa hrabeme v minulosti, preto utekáme do budúcnosti...Vieš, krivda cvičí s každým z nás...Každý z nás mal a má svoju skúsenosť...Na svet sme prišli, aby sme sa učili, zdokonaľovali, chápali, naučili sa žiť...Nik z nás nie je svätý a ani bez chýb. Múdri sa učia z chýb druhých, ja a väčšina z nás z vlastných, no a potom je tu tretia skupina ľudí. Títo ľudia, napriek tomu, že si v živote prešli všeličím, sa nepoučili. Robia stále tie isté chyby, sú hluchí a slepí, ľutujú sa...Ľútosť je však najzradnejší pocit! Ak toto nepochopia, nezačnú tvrdo makať na sebe, svoj život a svoj osud nezmenia! Vlastné chyby budú opakovať dovtedy, kým neprídu k poznaniu. To môže trvať aj niekoľko reinkarnácii...A ak sa chce človek uzdraviť, musí ODPUSTIŤ!!! Prvýkrát to bude ťažšie, ale ak si to osvojí, ďalšie bude malina. Bez odpustenia niet uzdravenia a je to skvelý pocit! Akoby Ti z duše padol kameň, z tela balvan, akoby si sa zbavil toho, čo Ťa tlačilo k zemi, toho, čo Ti nedalo dýchať...Budeš sa cítiť ľahko, ľahúčko, zdvihne Ťa to hore, posunie dopredu...Celé prežívanie života máš vo svojom srdci. Ak si poupratuješ v hlave, vymetieš pavučiny z duše, dáš do toho srdce, stane sa z Teba pohoďák, budeš sa cítiť šťastný, vyrovnaný,...Šťastie to nie mamona, to je duševný pocit...Potom budeš do svojho života priťahovať takýchto ľudí. Iste stretneš aj tých, kt. sú na opačnej strane, ale aj o tom je život. Musí tu byť zachovaná rovnováha. Ide len o to, na akú stranu sa prikloníš, akú cestu si vyberieš...Záleží na Tebe! Toto, čo som Ti napísala, je tá ťažšia cesta, krivolaká, plná výmoľov, budeš sa potkýňať, ale zakaždým musíš vstať a pokračovať ďalej...Každú jednu minútu, hodinu, dní, mesiace, roky, dovtedy, kým neprídeš do cieľa. Na začiatok by bolo dobré, ak by si sa obklopil pozitívnymi ľuďmi, kt. Ťa majú úprimne radi, aby si zosilnel, nabral viac odvahy...Na konci cesty Ťa čaká zmena, budeš Šťastný princ...
Počúvaj ma ty, čo meníš mená asi častejšie ako ponožky, neviem, čím to je, ale ja začínam mám z teba nejaký divný pocit. Prečo si sa zameral akurát na mňa a na môj príbeh, keď je tu xy podobných tém, kde by si sa mohol zrealizovať. Čo tým chceš dosiahnuť, o čo ti ide. Chceš ma ponižovať, deptať, urážať? Môj príbeh ti niekoho pripomína alebo čo? Si z nejakej ženy tak frustrovaný, že si to preto kompenzuješ na mne? Hej a ďakujem ti za to, že presne kvôli takým ako ty, si o sebe myslím to, čo si myslím.
Ak si niekoho nájde, tak len nejakého úplného zúfalca. Alebo starého úchyla. Nájsť si normálneho chlapa nemá šancu. Však sama písala, že sa na ňu pozerajú ako na hovno.
To, že si Čierna mačka vôbec nikoho nenájde len preto, že má tridsať rokov a je škaredá nie je ale absolútne pravda. Čierna mačka dúfam, že sa neurazíš, neviem ako vyzeráš, ale osobne poznám ženy vo veku tridsať rokov, o ktorých som si myslela, že ostanú staré dievky, a samú ma prekvapilo, že jedna sa vydala v takmer 35 rokoch za fakt fešného chlapa (dodnes naozaj nechápem, čo ho na nej akože zaujalo, lebo ja som ju moc nemusela, stále sa len mračila na svet a bola taká upadnutá) a druhá chystá svadbu tento rok, takže len hľadaj a neboj sa niekto sa určite nájde, lebo náhody existujú a ja som svojho prvého tiež nevyhľadávala a vôbec ma ani len nenapadlo, že niekedy budem mať frajera a stalo sa. Každému sa páči niečo iné, pre jedného si škaredá a pre druhého ta pravá :) a vôbec tu tie zatrpknuté reči nepočúvaj, je mi ich ľúto, keď všetko vidia tak čierne a beznádejne.
Toto neni decko.Je to uz pekne dospely jedinec,ktory sa omylom ocitol v inej teme,ked hladal pomoc pre svoju choru hlavičku.
Rodina alebo Vločka? Neviem, aké meno máš momentálne, keď ti píšem, tak použijem obe. Ja som škaredá tridsiatnička, ktorú nepoznáš. Ale teba musí nenormálne žrať nejaká iná škaredá tridsiatnička, možno dvadsiatnička, ktorá ťa nechce, však je to tak zlatko? A zrejme nevieš pochopiť, ako je to možné. Ale ani sa jej nečudujem, ak sa takto o nej vyjadruješ aj v reále. Alebo je to tak, ako povedal Meursault? Si ešte decko, ktoré nevie, čo so sebou a svoje veľké ego používa na urážanie druhých....pekný deň ti prajem...
