Zabite ma niekto, že nemám dosť rozumu v hlave, aby som konečne dokázala pochopiť, že aj keď budem mať vzdelanie, budem sebestačná, na nikom nezávislá žena, slušne vychovaná a slušne( aspoň relatívne) sa správajúca, tak nikdy nezapôsobím na muža tak, ako keď by som bola (ukradnem si výraz iného diskutujúceho ani neviem odkiaľ, ale páči sa mi) "omietkový démon", dlhonohá Barbie alebo iný podobný zjav, ktorý si podľa mužov zaslúžia pomenovanie žena. Mne keď sa rozdávala krása sa veľa neušlo a tak mám v dnešnom povrchnom svete smolu, lebo okrem pár obstarožných úchylov a zúfalcov sa po mne nikto neobzrie.
Nesmiem vynechať môjho ex, ktorý sa tiež nepozeral na krásu, ten vyžadoval iné priority ako podriadenosť, poslušnosť...Kýčera, ak toto čítaš, dávam ti týmto odpoveď na tvoju otázku z inej témy, že si zvedavá, ktorý muž by sa opovážil ma udrieť.
Nejak ma to až donedávna neštvalo, ale zlomené srdce nebolí večne a chce ľúbiť a byť ľúbené...
Nezvyknem sa vyjadrovať vulgárne, ale do riti....Niet nad pocit, keď rozmýšľaš nad tým, ako sa môže jeden muž tváriť pri pohľade na teba tak kyslo a že aj kus hovna je pre neho zaujímavejší ako ty....
Zabite ma niekto...
MP, tvoje porovnanie goji a myslenia je viac ako stupídne. Myseľ vždy pracuje s myšlienkami. Myšlienky vznikajú na základe podnetov zo spomienkového sveta alebo vonkajších podnetov. Myseľ myšlienku pohlcuje a spracuje ju a premieňa ju na vôľu. Myšlienka ako taká je vždy návodom na konanie a súčasne aj na pocitový stav. Nemusíš ju precítiť, ale úprimne, keď ti napíšem, že si kokot..zostaneš nedotknutý? :o) Nie, zareaguješ. Preto tvrdím, čo tvrdím. Je rozumnejšie myslieť pozitívne, pozorovať myšlienky pozitívne a následne v sebe to pozitívne oživiť. :o)
anjelik * - a odkiaľ vieš, že je to tak, ako píšeš? Prednedávnom tu bol spam o Goji a prepáč ale nedá mi to sa ťa spýtať - veríš, že ak budeme jesť Goji, tak budeme žiť tisíc rokov?
Je to presne to isté a dovolím si tvrdiť, že nejestvujú ani negatívne a ani pozitívne myšlienky presne tak, ako sú také naše rozhodnutia.
Myšlienka ako taká je neutrálna a to či je ,,dobrá,, alebo ,,zlá,, za to môže emócia, ktorú sme prežili, prežívame a do tej, ktorej myšlienky ju vnášame.
Čo ak ,,negatívna,, myšlienka oveľa viac človeku pomôže v pochopení, ako tá ,,pozitívna,,? Čo ak mu dá oveľa viac? Čo ak ho nestiahne na dno?
To, že milión ľudí verí tomu, že je to negatívne ovplyvňuje negatívne celý náš život je jedna skutočnosť ale čo ak to tak nie je?
Aj Bio či Goji pokladajú ľudia za niečo, čo existuje a je prospešné. lenže podľa mňa prvé nejestvuje a druhé nemá žiadny účinok.
Takže, ako to vlastne je?
Nemusí byť svet čiernobiely a aj to ,,negatívne,, môže byť fajn. Aj smutní ľudia môžu byť skvelí spoločníci či kamaráti a aj človek, ktorý má smolu, nemusí nutne na tú smolu myslieť!
Toto je môj názor
suhlasim s anjelikom.
messje netvrdim ze to je lahke. ale nemusi to byt tazke. zalezi velakrat na nasom postoji a zalezi co chceme. a prekazky patria k zivotu. zivot je plny problemov :-)
a hlavne by som vynechal cely ten program "idem hladat, dosiahnut stastie". jednoducho by som kreativne zil skusal toto a tamto a roznymi sposobmi. hlavne treba stale konat a nezahrabat sa kdesi v kute a prestat sa hybat. zivot je pohyb.
su sposoby ako si stale posuvat myslenie a nestagnovat a to umoznuje cloveku pozerat na veci aj inak, nie stale iba z toho jedneho jedineho pohladu. je dobre sa zamerat aj na druhych. nie sme stredom vesmiru. co dobre som urobil pre niekoho blizkeho zo svojho okolia ? potesil som ich ? co mozem pre nich urobit ? je dobre sa na sebe zasmiat. nebrat sa tak smrtelne vazne. je dobre neocakavat ze sa musim stale citit stastny. to sa neda. aj smutok aj pocity zlyhania aj obcasne depky patria k zivotu. to vsetko je zivot tiez. niekedy je osviezujuce razne zmenit monotonne zvyky. dokonca aj v sposobe akym relaxujeme. vymyslim si ako dnes budem relaxovat inak. nieco ma nadchne a skusim to.
Dôvodom, prečo je nutné, alebo aspoň teda rozumné, myslieť pozitívne, je to, že pozitívne myslenie vytvára v duši pozitívne pocity, príjemnú chémiu a tá priamo zasahuje atomárne telo. Ak myslíme negatívne, máme otrávenú dušu, otravujeme následne aj telo a výsledkom je neutešený zdravotný stav. Nie fyzická práca je vždy príčinou toho, že si telo ničíme, ale to, ako pri tej práci uvažujeme. Život má žiť a žiť znamená tvoriť a nie ničiť, preto je k životu potrebná kreativita.:o)
maursault
ked ono to naozaj nie je vzdy take jednoduche.Ja som isla dalej,nedovolila som sama sebe padnut,ale...ublizila som tym niekolkym ludom- najblizsim.Nikdy mi to nevycitaju,ale viem,ze sa trapia.Takze,,,aj ked ja si stale verim,ale nie vzdy je to lahke
princ,,,mne tie videa trhaju srdce :-)
Zrejme sme si všetci prešli svojím peklom na zemi a ja sa pridávam k vám dvom. To, čo som tu popísala je len malá časť z toho, čím. A Messje ja tiež stále verím, nepovedala som nikdy že nie...len mám tej viery a nádeje čoraz menej a niečo, čo by to zmenilo neprichádza.
mesacny - paradoxne si to prave ty kto sa fixne drzi svojho presvedcenia. mal by si byt kreativnejsi a pozriet sa na tvoj problem aj z inych uhlov. je lahke zvyknut si premyslat pesmisticky a vecne hladat vyhovorky. potom sa z cloveka stane nieco podobne ako zaslepeny veriaci. nikto s nim nepohne jedine on sam moze.
macka - to co som napisal mesacnemu by som mohol aj tebe, ale dodam iba ze treba hladat inspiraciu, netreba zacinat hned velkymi predsavzatiami, niekedy treba zacat malymi krokmi, a treba mat realisticke ocakavania.
ale hlavne by som vypichol jednu vec. treba si premysliet co vlastne chcem. ta metaforicka poznamka od messje sami paci ze nemoze byt maserati tak bude octavia. ostanem pri metaforickom vyjadrovani. ak nemozem mat maserati je lepsie plakat za nim alebo mat octaviu ? a urobilo by ma maserati automaticky stastnym ? a preco prave po nom tuzim ? a co vsetko som spravil pre to aby som mal octaviu ?
a vynechal by som slovicka ako "pozitivne myslenie". treba byt kreativny a da sa nahradit slovom "zit". budem zit alebo pomaly umierat schovany v skrupine ? my nevieme ci existuje iny zivot, su ludia ktori tomu veria, ja nie. ale zatial s istotou mozme tvrdit ze mame zatial len tento. kazdy by si mal niekedy v zivote polozit otazku co urobi s tymto kratkym a pravdepodobne jedinym zivotom ? bude sa presviedcat ze nic nejde, nic nezmoze, nic nezmeni, na nic ine nema, alebo sa pohne ?
apropo netreba skusat len jednu vec a stale tym istym sposobom. treba skusat aj ine veci a inak, hladat to svoje co mam rad, nie prevziat tuzby inych. ved kazdy sme iny tuzime po inom a mame talent na nieco ine. aj preto stale pripominam tu kreativitu.
ale nemam energiu na boj so zaslepenostou.
trošku ti to tu zaspamujem a hodím sem aspoň toto video
