Zabite ma niekto, že nemám dosť rozumu v hlave, aby som konečne dokázala pochopiť, že aj keď budem mať vzdelanie, budem sebestačná, na nikom nezávislá žena, slušne vychovaná a slušne( aspoň relatívne) sa správajúca, tak nikdy nezapôsobím na muža tak, ako keď by som bola (ukradnem si výraz iného diskutujúceho ani neviem odkiaľ, ale páči sa mi) "omietkový démon", dlhonohá Barbie alebo iný podobný zjav, ktorý si podľa mužov zaslúžia pomenovanie žena. Mne keď sa rozdávala krása sa veľa neušlo a tak mám v dnešnom povrchnom svete smolu, lebo okrem pár obstarožných úchylov a zúfalcov sa po mne nikto neobzrie.
Nesmiem vynechať môjho ex, ktorý sa tiež nepozeral na krásu, ten vyžadoval iné priority ako podriadenosť, poslušnosť...Kýčera, ak toto čítaš, dávam ti týmto odpoveď na tvoju otázku z inej témy, že si zvedavá, ktorý muž by sa opovážil ma udrieť.
Nejak ma to až donedávna neštvalo, ale zlomené srdce nebolí večne a chce ľúbiť a byť ľúbené...
Nezvyknem sa vyjadrovať vulgárne, ale do riti....Niet nad pocit, keď rozmýšľaš nad tým, ako sa môže jeden muž tváriť pri pohľade na teba tak kyslo a že aj kus hovna je pre neho zaujímavejší ako ty....
Zabite ma niekto...
Podľa mňa to nemá nič s odpustením, pretože neodpúšťame nikdy druhým, ale hlavne sebe! Ide skôr o pochopenie a prijatie seba samej. Ak totiž pochopíš prečo sa ti určité veci dejú a prečo ti do života prichádzajú také a onaké typy ľudí, tak len vtedy to bude vedieť zmeniť. teda ak budeš chcieť. No na to, aby si to dokázala potrebuješ obrovskú interakciu s ľuďmi, stretávať sa s ľuďmi čo najčastejšie, spoznávať nových a po každom stretnutí analyzovať. Možno ešte viac by ti pomohla interakcia s niekým, kto ti je nesympatický alebo s človekom, na ktorom ti niečo vadí. Sú len dva typy ľudí, ktoré nám prichádzajú do života a to tí, ktorí nás majú niečo naučiť a tí, ktorí nám zrkadlia. Možno sú dôležitejší tí druhí, pretože cez nich často dokážeme spoznať samých seba. No na to treba veľkú dávku trpezlivosti a skúšať pochopiť, analyzovať a konať.
A najlepšie by bolo sledovať svoje reakcie vo vzťahu k tým, ktorí nám nie sú sympatický či nám na nich niečo vadí.Áno, podvedome si hľadáme partnera podľa rodiča, ale ak je to tak, tak v tom prípade sa nečudujem, že som sám. pretože taká bytosť, ako moja mama nikde nejestvuje :) je to anjel :)
Pozri, to, čo sa ti stalo v minulosti bolo to najlepšie, čo sa ti stať mohlo. OK, ublížilo ti to ale ublížiť nám môžu len naše vlastné očakávania a nikdy nie ľudia. Použi to všetko na analýzu seba samej a skús sa pochopiť. Pretože ak to potlačíš či zabudneš, tak bolo zbytočné, aby si to prežila.
Ak nepochopíš a nepodarí sa ti prísť na to, kde si sa odklonila, tak toto alebo niečo podobné budeš zažívať dovtedy, pokiaľ sa ti to nepodarí a budeš sa trápiť celý svoj život. A možno aj druhý, tretí a ďalšie...a bude sa to zhoršovať.
V žiadnom prípade na to nesmieš zabudnúť! Musíš to pochopiť, prijať a až sa ti to podarí, až potom môžeš ,,to,, pustiť. Ale potom už nebudeš chcieť zabudnúť, pretože s pochopením prichádza uvedomenie a budeš vedieť, že je to tá najlepšia vec, aká sa ti v živote mohla stať. teraz to vidíš ako ponižovanie, či násilie zo strany partnera ale ak pochopíš, tak to budeš vidieť inými očami.
Mačka - otec zomrel ale tvoje zranenie tým nezaniklo. Mala by si mu odpustiť aby si sa z toho mohla uzdraviť. Bez toho sa nebudeš môcť dostať z toho deštrukčného pohľadu na seba. Len to odpustenie ti pretrhne putá a budeš sa môcť na seba pozrieť inak...
Ahoj Mačka:)....ja len,že tu odznelo toľko rád, milých slov aj dobre myslené postrehy, že Ti iba chcem popriať všetko dobré do budúcna a posielam veľa pozitívnej energie...:D...držím palce (momentálne tiež mám podobné obdobie, no beriem to s nadhľadom) :)
Filip, nebol to môj manžel, len partner, stihla som to zastaviť skôr, ako by sa stal mojím manželom. Hovorí sa, že história sa opakuje a ja som si nechcela pripustiť, že robím tu istú chybu ako moja mamka. A hovorí sa aj to, že dievča si podvedome vyberá muža podľa svojho otca, čo som tiež nechcela počuť, keď mi to iní hovorili. Ty ako cudzí človek , ktorý ma nepozná , si mi len potvrdil, že som to všetko robila.
Hovoríš, že mám otcovi odpustiť..môj otec už nie je medzi nami. Aj keď od jeho smrti prešiel len krátky čas, ja som bojovala s viacerými vecami. Hnevala som sa sama na seba, že neviem plakať, že prečo necítim väčšiu bolesť, hnevala som sa na to, že musím nosiť čierne aj keď to tak necítim a hlavne som sa hnevala na neho, že v poslednej dobe pred smrťou rezignoval a vlastne ju očakával a akoby nás okolo vypustil z hlavy a sústredil sa len na to, že už tu nebude. Fakticky to vzdal. Aj keď po fyzickej stránke bola mu smrť vykúpením z bolesti. A hnevám sa stále, lebo veľa vecí zostalo nevypovedaných, že prečo bol voči mne taký aj keď som bola jeho jediné dieťa. Ale to je už iná časť môjho života, ktorá nepatrí do tejto témy a rozoberať ju nemám ani chuť ani síl...
Čierna mačka: ano bude to tvojim otcom. Mam kamarata, co aj ked uz mal vyse 50 stale spominal, co mu robil otec v detstve a co mu hovoril. Ovplyvnovalo to jeho nazor na seba cely zivot. Hoci bol veriaci nedokazal uverit ani to, ze ho miluje Boh, stale sa mu zdalo, ze Boh sa tesi z jeho neuspechov.
Svojho manzela si pravdepodobne tiez nasla takeho podla otca, alebo si to v nom podvedome vypestovala, ked hovoris, ze sa menil pred tvojimi ocami.
Čierna mačka tvoje uzdravenie vedie cez odpustenie otcovi. Odpustenie spočíva v tom, že ho uvidíš ako slabého človeka, ktorého slobosť dopadla na teba. Že ho pred sebou tým ospravedlníš, neurobil ti to on, ale jeho slabosť.
Aj ten kamarát sa nakoniec dostal z toho takto - cez odpustenie otcovi.
Hore hlavu Čierna mačka, to čo si o sebe myslíš, nie je pravda, máš to z detstva, keď si sa stala obeťou jednej ľudskej slabosti. V skutočnosti si iná - milá a zaujímvá.
Dievčatá alebo ženy, veď ja chcem ísť ďalej, nechcem zostať stáť na mieste kvôli jednému úbožiakovi, ktorý (teraz po čase to už viem) si nezaslúži nosiť pomenovanie muž. Ja už teraz viem, že to bol zbabelec, ktorý si svoje komplexy zo seba snažil kompenzovať na mne. Len ja mám totiž jednu veľkú chybu (okrem krásy samozrejme :-) ). Ak mi raz padne niekto do oka (alebo do srdca?), ja skrátka neviem, ako sa mám k tomu človeku správať a začína úradovať nejaký blok v hlave, pozostatok pubertálnych čias alebo čo -nesmiem sa usmiať, nesmiem na neho pozerať, nesmiem posrandovať, nesmiem pri ňom veľa hovoriť, lebo hneď bude vedieť, že sa koľko bije a samozrejme ma vysmeje, že čo chcem a kam sa hrabem. Celkovo mám pri cudzích mužoch problém, ale vekom som sa naučila komunikovať s nimi,dokonca keď ich už ako tak poznám,sa viem premôcť a vysúkať zo seba aj niečo vtipné. Aj to len dovtedy, kým sa na seba nepozriem a znova som tam , kde som bola. Škaredá, neatraktívna atrapa, ktorá je väčšine ľuďom len na smiech. Možno je to aj mojím otcom, ktorý tiež nebol vzor ideálneho rodiča. Nikdy mu nebolo na mne nič dosť dobré či už vzhľad, či spôsob života, či záujmy, dokonca aj to, čo jem , bol problém. Vždy sa snažil o to, aby som bola taká, akú ma chcel on. Možno okrem posledných rokov, keď spoznal, na čom naozaj záleží. No ale nechcem odkrývať všetko, čo má byť pochované a už na tom teraz nezáleží... to len tak pre celkový obraz....
Ahoj Čierna mačka. Precitala som si vsetky reakcie. Mna osobne najviac oslovili prispevky od adr1e a od kafe. Ale vsetky prispevky ti radia vyborne. Mohla by si sa nimi aspon inspirovat. Myslim, ze by si mala zabudnut na vsetko zle z minulosti. Odpusti a pod dalej...
kycera
kolacik...vyborny...skoda,ze niektore veci sa zatial virtualne robit nedaju.Pochutila by si si
Cierna macka,ty maciatko
uz tomu vsetkemu asi trosku rozumiem.On ti to vsetko tak casto pripominal a zabil na zaver,ze si si to ulozila do hlbky mysle.Preto tie pocity.Ani si to neuvedomujes.Vies,ze robis dobre,vies,ze nie si zla,si si vedoma,ze vsetko,co ti povedal nebola pravda,ale...on ti to tam vsadil a tam to je.Stale.Kazdy den si daj poklonu,polichot si,povedz si,aka si dobra.
Aj ja som bola prefackana,aj sanku som mala zlomenu,drzala som.Hanbila som sa pred svetom povedat,lebo pre vsetkych sme boli ten 'najkrajsi par v okoli,dobre obleceni,ja stale usmiata,,,nikto nevedel.Aj ta sanka mi presla,ked som sa vyhovorila,ze to ma ciganka napadla.Do dnesneho dna mam v hlave ako mi povedal,ze nikdy nebudem stastna.
A vies co?
Mam uzasneho partnera,velmi dobreho syna a...nie som stastna.Keby som mala definovat preco,tak...neviem.Takze ja presne viem o com to je.
