Su to spomienky z minuleho zivota?

Príspevok v téme: Su to spomienky z minuleho zivota?
Inora

Stale sa mi zda o nejakom vojenskom dostojniku. Mam to akoby v sebe v podvedomi. Som mlada zena a stale citim za sebou jeho pritomnost. Je to zvlastne. Nikto o tom nevie. Som vydata, mam dve male deti a svojho muza milujem. Ale uz su to roky, co mam v sebe pocit, akoby stale za mnou bol ten dostojnik. Cusim o tom, lebo si myslim, ze je to divne...

Filip TT

Este sa vratim - ty si ho registrovala este pred tym ako si zobrala tu fotku alebo az od vtedy?

Ako vies ze je dostojnik - dostojnici maju lem okolo vyloziek...

Kýčera

Ivora, aj ja to tak viem, ani jahôdku z cintorína si nesmiem odniesť. To patrí tým, kt. tam ležia. Lenže to, čo si spravila Ty, to hodnotím ako intuíciu, niečo Ťa nabádalo - zober si ma...Tak sa prestaň obviňovať, zapáľ zaňho sviečku, pomodli sa...Ak budeš doma, tak tú fotku nájdi a vráť. Tá je dôležitá pre tých, kt. tu zanechal. Zapáľ mu sviečku pri hrobe a tiež sa pomodlí. Vieš, v tom hrobe môže ležať ten, kt. fotku vlastníš, ale aj niekto úplne iný. Meno teda vieš, takmer so 100 % to bude on. Ak sa chceš o ňom viac dozvedieť, môžeš žiadať informácie z Evidencie vojenských hrobov a cintorínov. Kedysi to patrilo okresným úradom, kontrétne to bolo v právomoci okresnej matrikárky. Možno si na rade teraz Ty a Tvojou úlohou je, aby si dala vedieť jeho rodine, kde je pochovaný. Popátrať môžeš aj na nete. A už sa tým netráp, nespáchala si žiaden zločin!

Filip TT

Hm....ale pisala si, ze si toho neznameho citila uz od malicka.

Tam v tej krajine ho vidis tak jasne, ze dokazes rozoznat vylozky?
Poznala si dostojnicke vylozky este pred tym ako si ich videla na nom, alebo si si to zistila az potom, ako si ich na nom videla...

Inora

Pochadzam z mesta, kde na okraji mame citorin vojnovych hrdinov z druhej svetovej vojny. Je ich tam pochovanych tisice. Cervena Armada... Ked som mala sedemnast, tak sme sa isli prejst s kamaratkou po tom cintorine. Je otvoreny normalne pre verjnost ako ine cintoriny, len tam skoro nikto nechodi... Ako sme si tak prezerali hroby, tak som sa zastavila nad jednym hrobom, kde bola zlomena keramicka fotka jedneho ruskeho vojaka. Mal devatnast rokov a zomrel v 1944. Tak sa mi jeho fotka a jeho tvar zapacila, ze som si tu jeho zlomenu fotku doniesla domov. Mala som ju v zasuvke vo svojom skolskom pracovnom stoliku a dlhe mesiace som sa stale pozerala na jeho tvar. Teraz zijem v zahranici, moje veci su niekde uplne zapatrosene, neviem, ci este vobec existuju, takze ani neviem, kde sa uz ta keramicka fotka vobec nachadza a ci vobec este existuje. Jeho meno si pamatam dodnes. No po case som si precitala, ze mrtvemu sa z hrobu nikdy nic brat nesmie a ja som ho v duchu prosila, aby sa na mna za to nehneval. Len sa mi strasne pacila jeho tvar a v 17tich rokoch ste pochabi, niekedy si neuvedomujete ci to, co robite je spravne... Moze to mat suvis? Ten, co ho citim, je dostojnik, ale ten mlady na fotke bol len vojak...

anjelik *

Kýčera, ponor je vždy do hĺbky. Ak predpokladáš, že sa vyvíjame, vraciaš sa tam, kde si vyvstala. A to neboli nádherné svety, ale svety zvierat. Keď sa nevedomý ponorí, môže zošalieť. Je len na tom, kto to s ním robí, či ho dokáže podržať a vrátiť. To neni žiadna hra. Sama sebe odpovedz na otázku. Absolútne samu seba ovládaš, myslím, svoju myseľ, v každom jednom okamihu? Ak áno, čokoľvek budeš pozorovať, zostaneš sama sebou. Ale bez urážky, niektoré tvoje príspevky na fóre svedčia skôr o inom. Preto neraď niečo, čo si možno vyskúšala, ale nie u každého to má ten správny efekt. Čo sa týka tých zblúdilých dušičiek. Aby vydržali tak dlho *žiť*..vo význame seba si uvedomovať, muselo by ich niečo dotovať..obrovsky silná emócia..nenávisť trebárs. Potom oki, môžu strašiť po hradoch. :oP Ja nemám s duchmi žiadne skúsenosti, mne ku šťastiu stačia aj tí živí. :o)) Osobne si myslím, že pri istej duševnej labilite, sú niektorí ľudia schopní pozorovať nižšie paralely...ale to nie je medzisvet a ani nie svet duchov. Sú to rovnako žijúce bytosti ako my...Trpaslíci napr. :o)

Kýčera

-Ivora, nik z nás nie je svätý! Možno tá udalosť spustila to, čo cítiš teraz...A ako ďaleko to pustíš, záleží len na Tebe. V každom prípade buď opatrná! Čo bolo, bolo. Minulosť nechaj tak, nevracaj sa tam! Ži pre súčastnosť, pre prítomný okamih! Možno Ti stačí, aby si ho mala pri sebe, možno aj Ty sama prídeš na to, kto Ťa tak chráni...
-Anjelik*, aj vtedy, ak to robí lekár? A čudovala by si sa koľko duší tu takto blúdi, niektoré aj desaťročia!

Filip TT

Duchovnu bytost som mal samozrejme na mysli. Ako dusa napriklad.

Neviem si predstavit Inora, co zle moze clovek spravit, aby k nemu chodila milujuca duchovna bytost... nemozes to prosim aspon naznacit?