Su to spomienky z minuleho zivota?

Filip, je to zaujimave, ako si to opisal... Ale v jednom som si ista, ze ta bytost je muzskeho pohlavia... Ale preco je pri mne, toto sa asi nikdy nedozviem, ale mne aj tak vobec nevadi, ze je pri mne.

Za najlepsie povazujem sa ho to priamo opytat, ked bude prilezitost.

A na tu knihu som aj ja zvedavy - ja jej ale budem rozumiet po svojom - ako podobenstva.

Inora, ked budes mat nieco nove, tak napis sem prosim :)

Ja som to myslel tak, že Inora cíti z tej bytosti šéfovskú autoritu, tak ju interpetuje ako vojenskú autoritu a teda obraz vojaka. Proste, že tá bytosť v nej vyvoláva pocity a Inora tie pocity interpretuje z toho čo pozná. V tom prípade má Anjelik pravdu, že Inora nevidí to, čo si nevie predstaviť.

Tá bytosť jej vyjadruje lásku že by mohli splynúť a Inora to interpretuje ako sobáš.

Ako som už povedal, tá dobrá energia, ktorá z toho ide ukazuje, že to nie je psychická porucha. Ale podľa mňa tie obrazy Inora sú tvojou interpretáciou tých citov, ktoré tá bytosť ti preukazuje.

Čiže myslím si, že tá kniha bude obrazové vyjadrenie vo svetských reáliách niečoho duchovného.

Biblia je takých svetských obrazov, ktoré ale vyjadrujú duchovné záležitosti plná.

Kycera Dakujem...

-Anjelik*, prečo si myslíš, že práve to Tvoje vysvetlenie je adekvátne poznaniu?
-Inora, budem vedieť, že si to bola Ty!!!

Anjelik, ale ja som uz nieco take citila predtym a ako pisem, neviem, ci ta fotka ma nejaky suvis s tym, co sa mi deje roky. Ale dakujem za nazor...

Kycera, dakujem ti, si strasne mila osoba. Raz, ked najdes podobny pribeh o vojne, tak budes vediet o com je rec...

Philips Ja sama neviem, ci to ma nejaky suvis s tou fotkou z citorina. Jedno je iste - citim sa pri nom dobre a dava mi vela pozitivnej energie do zivota. Niekedy mi ukazuje obrazy, ktore ma upokojuju a pomahaju. O tej fotke som tu napisala preto, lebo mi je luto, ze som ju vzala tomu vojakovi. Tak kazdy si bude moct precitat iba jeho meno na nahrobku a nikto uz nikdy nebude vediet, ako ten vojak vyzeral. Bola to odo mna hlupost. Ale zase, keby som tu fotku nevzala ja, ktovie, co by sa s nou stalo... Aj tak uz bola prasknuta. A taketo veci nerobim, no v tej chvili som vobec nerozmyslala a vzala som si ju kvoli jeho tvari. ALE... neviem, ci ten vojak ma nejaky suvis s "osobou" z minuleho casu, ktoru tak casto citim.

Aha. tak ešte raz. lnora, čo je spomienka? Spomienka vzniká na základe predstavy..ty si videla nejaký hrob a fotku. začala si tvoriť prvú spomienku. Na základe videného. Aby vznikla, musela si použiť časť vlastnej hmoty, duše. Tým si svoju dušu ako keby uzamkla do konštrukcie a to tejto konkrétnej spomienky. Príbeh pokračuje..veľakrát sa k spomienke vraciaš. pri každom jednom návrate, nové a nové kvantá tvojej duše sa na ňu prilepia. Až spomienka nadobudne konkrétny tvar...je to vojak, dôstojník. Je stvorený tebou, je v ňom tvoja duša..takže. pri každej jednej príležitosti, kontakte, cítiš len to, čo si tam sama vložila. Lebo si to ty. Ty si nestvorila telesnú schránku pre žiadnu mŕtvu dušu. ty si stvorila *avatara* a naplnila si ho sama sebou. Takže je to tak, ako som napísala na začiatku..si to ty, podporuješ samu seba..žiadny trest za zlodejinu. Aj malé dieťa, keď sa hrá, dokáže oživiť plyšáčika, nie? Ty si si tak oživila nejakého neznámeho, vytvorila si si k nemu vzťah, príbeh. Násobným opakovaním získaval na hodnovernosti. To je celé. :o)
Kýčera, sú veci medzi nebom a zemou, ale na všetky je vysvetlenie. Adekvátne poznaniu. ;o)
Filip, ženy sa nevyznajú vo vojenských hodnostiach, takže lnora pri vytváraní spomienky nemohla vymyslieť, aké a kde má výložky. Je to jej fantázia, má v nej len to,čo si vie predstaviť. :o))

Inora, odvahu k písaniu Ti môže dodať aj toto meno - Marcel Vanek. Nájdi si ho na nete...Tak veľa šťastia, dievča, a nech máš ľahkú ruku pri písaní!!!