Je to koniec jedne krasnej etapy?

ahojte,
uprimne a priamo som zalubeny :) Pozname sa dlho, uz od teenegarskych rokov, dlhe roky sme sa nevideli ale boli sme obcas v kontakte cez email alebo fcbk, obcas sa videli na sidlisku alebo v dopravnom prostriedku, lebo byvame par ulic od seba. Ja mam 33, ona 30.
A teraz minuly august sme sa po rokoch stretli opat na kave, a tak som sa bezhlavo zamiloval. Je uzasna, sebavedoma, nezavisla, slobodna, hlava plna planov ... :) ... moj typ! Stretko sme si dali lebo sa vratila so zahranicia a ja som chcel vidiet fotky tej krajiny a proste len tak pokecat obnovit kamaratstvo(tak som si to vtedy myslel).
A potom kazdy vikend kava. V oktobri po jednej takejto vikendovej kave som ju odprevadil domov a povedal, ze ju chcem pobozkat, odmietla ale hned sme sa dohodli, ze sa opat ako kazdy vikend stretneme na dalsej kave. Dost som ju asi tym prekvapil, aj som si "bil" hlavu o stenu potom :) Dalej sme to nikdy nerozoberali, len som jej potom este povedal, ze sa mi paci. Ale nic sa nestalo ...
A tak to pokracovalo opat dalej, kavy cez vikend, obcas nejaky vylet do prirody a zase v januari som sa pokusil jej povedat, ze som aj ochotny pockat a byt trpezlivy, lebo ona ako som uz spominal ma vela planov a veci, ktore by chcela v zivote dokazat, spravit, realizovat ... ale nepomohlo a povedala, ze nemam byt trpezlivy a ze ona sa nechce viazat atd atd ... ved to poznate :)
Blizia sa jej narodeniny a chcem jej dat darcek(uz je kupeny). No zaroven citim, ze by to malo byt nase posledne spolocne stretko, lebo kazdy vikend sa tvarim, ze som len kamarat, ale nie som! Aj ked ona asi je :(
Mam asi zahmlene videnie :), a nevidim veci jasne, potrebujem pomoc, iny pohlad na vec, od vas. Co si o tom myslite, byt trpezlivy predsa len, alebo sa radsej uz dalej nestretavat?
Nechcem a nemienim si niekoho ineho hladat, nie som typ, ktory klik klinom vybija!
Dakujem