Tetania

Príspevok v téme: Tetania
sisa5

Dlhšie (pol roka) chodím po lekároch. Zvyšoval sa mi tlak a mala som aj chvíľami búšenie srdca (tep 170)sprevádzané závratmi. Nebolo to vždy spolu aj búšenie, tlak, závraty, iba niekedy. Stále ma pobolieva ľavá časť hrudníka, rameno a lopatka. Pred menštruáciou 1-2 dni to bolo horšie. Neskôr sa mi to zhoršovalo v čase ovulácie. Výsledky gynekológie sú negatívne. Vyšetrením štítnej žľazy zistili autoimúnnu tyreoditídu bez liečby. Čo sa týka chrbtice odblokovali mi dva stavce. Neurológ mi predpisuje lieky Myolastan, Guajacuran, Xanax, a dlhodobo Ronal. lieky neužívam. Chodím na akupunktúra a stav sa mi trochu zlepšil. Chcela by som vedieť, či má niekto skúsenosti s tetaniou. Totiž test na tetaniu som mala pozitívny. Lekár mi povedal, že je to narušenie pH v krvi alebo organizme a je potrebné hlboké dýchanie alebo dýchanie do sáčku. Lieky vraj na to nie sú. Aj moje zdravotné problémy môžu byť z toho. Má niekto s touto "chorobou" skúsenosť? Ako sa dá stabilizovať, pripadne odstrániť napr. bylinami, cvičením,...? Pýtala som sa, či by mi pomohol psychológ. Vraj nie. Tlak a tep mám sem tam skákavý, raz vysoko a raz trochu nižšie. Ďakujem
---------------------------
www.zdravie.sk

soravia123

Aj ja som rada ze popíšeme..aspon nejake duše čo maju strach a ...podobne "problemy" ako ja..a chápu čo to...

soravia123

Jarik, nepijem ale dam si casto....muž ma naucil:)))on je taký vinár...a kuchar a fajnový jazýček ma..a tak si zyvkneme v piatok otvorit:)))cervene..ale poviem vam je mi po vinku lepsie...ziadne tocaky...a nalada je super..

ooo

baby ja som úplne rada, že si takto píšeme, dosť mi to pomáha, keď viem, že práve v tento deň je aj niekomu inému tak ako mne

ooo

no ja chodím po vonku normálne, chodím do práce, takže je to pre mňa bežné, aj po meste chodím aj na túry aj všelikde, ale veru som mala obdobie, keď boli dni, že som sa bála vyjsť sama von, lebo som si myslela, ze odpadnem. Aj tomutoasi pomohol ten cipralex a potom aj to, že už viem, že neodpadnem a že je to moja psychika a okamžite pracujem na tom, aby som negatívne myšlienky odburávala.

zufala

Soravia,ten strach je uplne normalny.Doma,ked mi je zle a som aj sama,tak som predsa len o nieco menej zufala,viem,ze ma tam najdu a snad mi pomozu.Ale vonku je to horsie.Pokial to ako tak zvladam,som rada.Ale ked idem v tom naj stave,som radsej,ked je niekto somnou,som kludnejsia.Ale napriek vsetkym hnusnym stavom som nikdy neodpadla ani nic podobne,a to som mala naozaj pocit,ze klesam a taham sa ledva.Ale snazim sa mysliet na nieco ine a hovorit s niekym.Trochu to pomaha.U mna je jedno,ci som doma alebo vonku,chyti ma to hocikde.Kazdy mi povie,nemysli na to ale neda sa to.Ale ist sama teraz autobusom niekam a pod.,to neexistuje.Ked to bude lepsie,vyskusam aj to.

ooo

no moja ani ja nemám jeden deň keď môžem povedať, že sa nič nedeje, že som ok. ale tiež verím, že to príde...

zufala

OOO,ja som brala antidepresiva skor ako som otehotnela,i ked sa nedial ziadna zazrak,tak som stale dufala,ze to vdaka nim casom prejde.K terapeutke som sa dostala v prvom mesiaci tehotenstva,a kedze mi po jej sedeniach bolo lepsie,tak som to v tretom mesiaci vysadila.Nechcela som okrem vitaminov brat v tehotenstve ziadne lieky,ktore by mohli ovplyvnit dieta do buducna alebo aby sa narodilo s nejakym problemom.K lekarke som chodila raz do mesiaca az do terminu porodu.Mne bolo pocas tehotenstva dobre.Vobec nevadilo,ze som tie lieky vysadila,robila som to postupne,nie zo dna na den.A mala som aj ukazkove tehotenstvo.Tazko mi bolo len ked som bola unavena po tazkom dni.Ale to bolo nic.Robila som si srandu,ze asi by som mala byt kazdy rok tehotna,aby mi bolo lepsie.Ale bolo to asi hlavne tym,ze som sa sustredila na dieta a davala na seba pozor a vravela si,ze sa musim drzat.Po porode som mala horucky a potom sa zacal kolotoc.Unava,nespanie,vycerpanie-vsetko okolo dietata. Sem-tam ma to chytilo ale po par dnoch to zmizlo.Nakoniec to ale uplne vyvrbilo a s tym teraz znovu bojujem.Ale za tych 7 rokov som nemala 1 den,kedy by som mohla povedat,ze mi nebolo nic.Ale raz to prejde,verim tomu.