Potrebujem asi len pokecať s niekým o tom všetkom. Trpím bulímiou už 6.rok, sem tam niekoľko mesačné pauzy boli, no bez následného úspechu. Momentálne som v tom až po uši. Často bývam sama doma, tak si asi viete predstaviť, ako vyzerá môj deň. Pokiaľ si vopred nenaplánujem deň, som len doma a som schopná vraciať aj 6 krát za deň. V podstate aj keď naši prídu domov, tak to robím. Nepočujú ma, robím to ozaj potichu. Raz mi na to moja mama a sestra prišli, tak som na určitú dobu prestala, aby boli spokojné a netrápili sa. No vrátila som sa k tomu opäť. Teraz o tom nik nevie, dokonca ani môj priateľ, s ktorým som už druhý rok. Na jednej strane chcem, aby mi s tým niekto pomohol, no hanbím sa o tom s niekým rozprávať. Stále si nahováram, že sa z toho dokážem dostať sama, no posledné dni sú ozaj plné depresie a beznádeje. Bulímia už veľa toho zničila v mojom živote a ja nechcem, aby v tom pokračovala. Pomôžte!
Bulímia mi ničí život
chcela som napisat zacinas sa mi pacit nikdy som sa mozno nestretla s clovekom s ktorym mam az tolko spolocneho no teraz prichadzame k tomu ze Bohuzial sme si podobne v takej hroznej siruacii... ten treti odsek som cista ja ale vazne.. moja kamaratka ked ma volala von tak len s tym ze ak bude zas dlho cakat tak ani nejdeme...a tiez som klamala vela krat ze preco nakoniec nejdem....
no ja budem mat teraz 22 takze to zacalo u nas asi v podobnom veku...ja som mala problemy so zaludkom ..to je na strasne dlho ale skratim to..
uz sa mi to aj rozmazava ked tak spominam no mala som problemy strasne zacalo mi vracat potravu a mala som strasne vela kyseliny v zaludku (reflux).... nikdy som si nerobila problem s vahou ani s jedlom ja som bola jedac vzdy na posedenie aj celu "tepšu" s kolacmi som zjedla...ale co sa tyka postavy som tiez nebola na tom zle 170cm a najviac co viem 62-5kg...cize nato kolko som jedla to nebolo zle a skratka som nad tym ani nerozmyslala....
zacalo to tym zaludkom a ze mi casto byvalo zle palila ma zaha a tak.. raz ked mi bolo zle a to si pamätam ako dnes prisla som z kina a tym ze ja som nikdy nevedela zvracat priatel mi v dobrej snahe lebo som mala strasne krce pomohol....ja som to potom videla ako dobry sposob na to ako predist bolestiam a tak to zacalo..
no bolo to len fakt v nutnych situaciach...ale tak nastali problemy take ze som zacala az na gastro chodit a tam mi davali papiere na to co mam a co nemam jest na rozne diety ..a jak som sa snazila tak som sa snazila nevedela som ich drzat predsa ja som vzdy bola jedac...no a ked som sa strasne snazila tak som vynechavala lebo ziadne pecivo a take som nemohla jest ...a tak zacinala moja hladovka...potom som sa zacala prejedat a tak to najhorsie a islo to so mnou dole vodou ...a potom ked som si uvedomila ze mozem mat aj dobru postavu aj jest tak to dopadlo tak ako je to teraz :/.......
sice som to skratila aj tak to nevizera skratene ..tam pomedzi to su problemy aj s mamkoucize s rodinou ale to tu nezatahujem :)
lucialll
Fú, tak to som nevedela, že je možné zvracať aj týmto spôsobom :( Aspoň jedno pozitívum je, že ťa to nebolí.
Čo sme si navarili, to si musíme aj zjesť. Musíme niesť následky, i keď sú príliš tvrdé :(
Myslím, že po rokoch sa zo mňa ozaj stala chronická klamárka, veľa známych si myslí, že som taká dávačka sľubov, ktorá ich nikdy neplní. Poviem, prídem vtedy a vtedy, ale nie, mne sa naskytne možnosť byť sama doma, jesť a potom zvracať, tak nikam sa nejde :(
Smiem sa spýtať, ako u teba začali tieto problémy? Čím boli vyvolané? Ak to vôbec sama vieš. Lebo ja v podstate ani sama neviem, kde to presne všetko začalo :(
Ja mám 24, resp už takmer 25. Ty koľko?
lucialll
Fú, tak to som nevedela, že je možné zvracať aj týmto spôsobom :( Aspoň jedno pozitívum je, že ťa to nebolí.
Čo sme si navarili, to si musíme aj zjesť. Musíme niesť následky, i keď sú príliš tvrdé :(
Myslím, že po rokoch sa zo mňa ozaj stala chronická klamárka, veľa známych si myslí, že som taká dávačka sľubov, ktorá ich nikdy neplní. Poviem, prídem vtedy a vtedy, ale nie, mne sa naskytne možnosť byť sama doma, jesť a potom zvracať, tak nikam sa nejde :(
Smiem sa spýtať, ako u teba začali tieto problémy? Čím boli vyvolané? Ak to vôbec sama vieš. Lebo ja v podstate ani sama neviem, kde to presne všetko začalo :(
Ja mám 24, resp už takmer 25. Ty koľko?
ja-pusate
Do istej miery ti závidím, že školu si si nakoniec dokončila, i keď si mala problémy podobné tým mojím. Ja som to zbabrala na plnej čiare.
Sestry mi je rovnako ľúto, ako mi je ľúto každého jedného dievčaťa, čo tým trpí :(
A sestra sa teda z toho pomaličky dostáva? Vyrovnala sa so svojou momentálnou váhou? Koľko má rokov, ak sa smiem spýtať?
Je mi tak luto ze to mas uz sest rokov teraz ked tak nad tym premyslam ja som v podstate v polke toho a neskutocne zle mi je lurujem sa alebo ani popisat to neviem a ty to mas tak dlho .....tak by som ti chcela pomoc ...tak by som nam chcela pomoct ..ale viem ze to len tak lahko nejde :/....a napodobne aj ja sa teraz citim tak ako by som to hovorila respektive pisala ja a nie ty :/ nevedela som ze su aj iny ludia co vymyslaju kadejake sposoby len aby to zo seba dostali :/no len ja mam tak dlhu palicku alebo drot ak to tak mozem nazvat kt. si obalim so servitkou a dam si ho az do zalutka...kedze som malaproblemy so zaludkom viackrat som bola na edoskopiu a mna to skoro vobec nebolelo len ma to dokazalo napnut tak som to zacala praktizovat......
A ked tak pomyslim kolko krat som snivala o tom ze ja sa dostanem z tejto bulimie sama a potom budem pomoahat ostatnym bulimickam ...no pripada mi to ako sen maleho dievcatka ktore sa chce stat hereckou :D :)
amozem sa opytat kolko mas rokov ?
oui.
Veľa krát som rozmýšľala nad hospitalizáciou či inou odbornou pomocou. No to by znamenalo, že by som musela ísť s pravdou von pred mojou rodinou, kamarátmi a mojím priateľom :( Viem, že možno by to tak bolo lepšie, aby som netajila túto hrôzu pred svetom, no asi by ma to zabilo. Stále verím, že sa z toho nejak dostanem :( Napríklad teraz mi príde priateľ zo zahraničia a to som si istá, že nebudem zvraciať v jeho prítomnosti a možno ďalšia takáto zvracacia pauza ma konečne nakopne a donúti sa spamätať. Ale samozrejme som vďačná za tvoj záujem.
lucialll
Vôbec sa neospravedlňuj, ja sa teším každej jednej reakcii, lebo aspoň viem, že v tom nie som sama.
Čo sa týka tvojho problému so zvracaním, viem aké to je. Prešla som si rôznymi štádiami a počas tých 6tich rokoch som sa dosť vycvičila. Znie to hrozne, ale je to tak. Začínala som najskôr prstami, keď to nešlo, siahla som po zubnej kefke. Hrtan som si celkom doráňala, mala rany od zubov na hánkach. Po čase, vlastne len teraz niekedy, keď som začala po dlhšej dobe zvracať opäť intenzívne, už nepotrebujem ani tú moju bájnu zubnú kefku. Ide to aj bez toho. Lenže takmer každé sústo musím zapiť vodou. Viem, že mnohým bulimičkám to už vyletí samo od seba, no do takého štádia som sa nedostala a dúfam, že už sa ani nedostanem. Všetko, čo píšem znie tak hrozne :(
A úplne poznám tie stavy, keď som sa prejedla a nevyvrátila všetko, či mi to dobre nešlo, som tiež nechcela ísť medzi ľudí. Nezdvíhala telefóny či hľadala ďalšie výhovorky, aby som zostala doma. Vieš, koľko ľudí som si takto odohnala od seba? :(
Božé. Ja mám ľudskú spoločnosť tak rada, som ukecaná, priateľská, spoločenská, ale ppp ma úplne pohlcuje. Bojím sa, čo bude ďalej :(
Takže úplne viem, ako sa cítiš, niektoré slová akoby si mi z úst vzala :(
Držím ti rovnako palce. Dúfam, že nájdeme tú správnu cestu!
lucialll
Vôbec sa neospravedlňuj, ja sa teším každej jednej reakcii, lebo aspoň viem, že v tom nie som sama.
Čo sa týka tvojho problému so zvracaním, viem aké to je. Prešla som si rôznymi štádiami a počas tých 6tich rokoch som sa dosť vycvičila. Znie to hrozne, ale je to tak. Začínala som najskôr prstami, keď to nešlo, siahla som po zubnej kefke. Hrtan som si celkom doráňala, mala rany od zubov na hánkach. Po čase, vlastne len teraz niekedy, keď som začala po dlhšej dobe zvracať opäť intenzívne, už nepotrebujem ani tú moju bájnu zubnú kefku. Ide to aj bez toho. Lenže takmer každé sústo musím zapiť vodou. Viem, že mnohým bulimičkám to už vyletí samo od seba, no do takého štádia som sa nedostala a dúfam, že už sa ani nedostanem. Všetko, čo píšem znie tak hrozne :(
A úplne poznám tie stavy, keď som sa prejedla a nevyvrátila všetko, či mi to dobre nešlo, som tiež nechcela ísť medzi ľudí. Nezdvíhala telefóny či hľadala ďalšie výhovorky, aby som zostala doma. Vieš, koľko ľudí som si takto odohnala od seba? :(
Božé. Ja mám ľudskú spoločnosť tak rada, som ukecaná, priateľská, spoločenská, ale ppp ma úplne pohlcuje. Bojím sa, čo bude ďalej :(
Takže úplne viem, ako sa cítiš, niektoré slová akoby si mi z úst vzala :(
Držím ti rovnako palce. Dúfam, že nájdeme tú správnu cestu!
fantomova55
mail som poslala :)
žužulík2875
A prepac ze som ti tu tak vpadla...nic som neporadila a ta...co mozem poradit je asi len to aby ste sa snazili co najcastejsie pozityvne rozmyslat, byt optimisticky naladeny a hlavne obklopovat sa ludmi kt. mate radi kamaratmi( a nie sa ich stranit ako to paradoxne robim ja) nemozem Vám tu radit lebo sama sa za seba hanbim a neviem ako dalej...na takomto fore a skratka slovko bulimia som si vygooglovala dneska po druhy krat cize je to po vela rokoch..bala som sa bojim sa lebo dnes som mala hrozny den a ani som neverila ze najdem nejaku aktualnu konverzaciu a bola som rada ze som naslano hned ma aj zarmutilo ze su takyludia ako ja ...prajem Vam vela prevela stastia pri hladani sameho seba :) a nepoddavajte sa VY ste tu panom nie jedlo nie kila ale VY mozete rozhodovat o svojom zivote:)
