Potrebujem asi len pokecať s niekým o tom všetkom. Trpím bulímiou už 6.rok, sem tam niekoľko mesačné pauzy boli, no bez následného úspechu. Momentálne som v tom až po uši. Často bývam sama doma, tak si asi viete predstaviť, ako vyzerá môj deň. Pokiaľ si vopred nenaplánujem deň, som len doma a som schopná vraciať aj 6 krát za deň. V podstate aj keď naši prídu domov, tak to robím. Nepočujú ma, robím to ozaj potichu. Raz mi na to moja mama a sestra prišli, tak som na určitú dobu prestala, aby boli spokojné a netrápili sa. No vrátila som sa k tomu opäť. Teraz o tom nik nevie, dokonca ani môj priateľ, s ktorým som už druhý rok. Na jednej strane chcem, aby mi s tým niekto pomohol, no hanbím sa o tom s niekým rozprávať. Stále si nahováram, že sa z toho dokážem dostať sama, no posledné dni sú ozaj plné depresie a beznádeje. Bulímia už veľa toho zničila v mojom živote a ja nechcem, aby v tom pokračovala. Pomôžte!
Bulímia mi ničí život
ja111222333
Tak tak 6 krát denne :( Ale to zväčša len vtedy, ked som sama doma. Posledné dni to bolo často, pred tým to nebolo až také intenzívne.
Tučná nie som, nevidím sa tučná. Netrpím anorexiou. Ja som práveže so svojou váhou momentálne spokojná. Už som tu minule uviedla, že nerobím to preto, aby som schudla, ale skôr aby som si udržala váhu.
Len ma troška prekvapilo, keď som videla včera, že ručička na váhe mi ukázala o dve kilá menej ako obvykle, 46 kg. Veľa ľudí tu popísalo, že pri bulímii má človek tendenciu ešte priberať, u mňa to je však iné, držím si váhu, alebo aj čosi zhodím. Je to tým, že ja v sebe už ozaj nič neudržím, ja som schopná vyvracať aj ovocie :( Všetko, čo píšem, sú hrozné veci, ale pravdivé :( A pre mňa zahnabujúce :(
Ale dnes to vidím na veĺmi pozitívny deň. Dala som si na raňajky vločky s jabĺčkom a zakázala som si ich vzápätí vyvrátiť. A čochvíľa sa chystám von na slniečko, takže prídem na iné myšlienky. Držte mi palce, až to môže byť pekný začiatok konca :) Prajem Vám všetkým krásny slniečkový dník...
pusate, lenze nam netreba pochopenie od vonkajsieho sveta, to my musime pochopit ten vonkajsi svet, nie on ma vstupovat do nasich kruhov, ale my musime vyjst k nemu. z ppp sa nikdy nedostanes tak, ze budes nad nou od rana do vecera premyslat, praveze sa treba rozptylovat kolko to len ide. na to je najlepsia manualna robota, pohyb, praca s ludmi, cokolvek, co ti nedovoli pustit pozornost k svojim chorobnym myslienkam.
oui.
mas pravdu,nemam si zial s normalnymi zdravymi ludmi co povedat,uz ani neviem ake je to byt ,,normalna,, ppp mam uz skoro 10rokov a viem ze kto to nema,ma nepochopi aj preto som na fore o anorexii a bulimii a pisem si tu s ludmi,ktori ma chapu a maju podobne problemy.a tie oznacenia nepisem preto,ze mam tie choroby Rada ale proste som len leniva take dlhe slova cele rozpisovat
Ja si neviem predstavit, ze co by som vracal, keby som vracal 6x denne. To toho az tolko pojes??? Ked vela papas, tak chuda asi nebudes aj ked prevracas cely den.
Vracanie je ako zavislost na comkolvek inom. Musis pomalicky obmedzovat frekvenciu vracania, zredukovat to a na samom konci s tym prestat. Budes mat podla mna normalne abstinencne priznaky ako keby si skoncila so zavislostou.
Ak chces byt chuda, tak staci vecer nejest a uz ked jest tak bez chleba. Nie je na tom hadam nic tazke, ci?:-)
pusate, ty nevidis nic ine, iba svoju "miu" a "anu" a vahu a stale tocis dookola. ku**a, su to choroby a nie kamosky od vedla, tak ich aj oznacujte ako choroby, nie sprostymi zdomacnelymi prezyvkami, mozno v tom nevidite rozdiel, ale ono to je sakra rozdiel.
pusate, pisala si, ako ta na skole odsudzovali a nerozumeli, ale uprimne, rozumela si ty niekedy ludom, co ziju normalne? mas si s nimi vobec co povedat? ja mam pocit, ze ty sa netocis vobec v nicom inom v myslienkach, len vo svojich "zp a miach". ja chapem, ze to je strasne a pohlcuje ti to mysel, ale pokial si vlastnou volou nenajdes ine zaujmy, ako lutost nad tym, kolko vazis a nevazis, nedostanes sa z toho nikdy.
lucialll
niesi hlupa,su to skratky: mia-bulimia, zp-zachvatove prejedanie, ana-anorexia:)
nahodou na tvoju vysku je 60kg super vaha ked mas aj tazke kosti,vobec nemusis chudnut. ja mam ppp uz 9rokov:( 4 roky som mala anorexiu a podvahu a 5 rokov mam bulimiu a zp a velku nadvahu vazim 70kg/157cm:( takze ked sa pozrem do zrkadla je to posledne co ma napadne ze som pekna,pretoze som hrozne tucna:(ja mam praveze lahke kosti,aby som Bola aspon stihla musim mat pod 50kg:(
ja-pusate
Ahoj :)
ja co sa tyka vahy tak som sa nevazila uz mozno viac ako polrok snazim sa jej vyhybat ale vaha je u kazdeho subjektivna ja mam napriklad tazke kosti a aj ked som mala vpadnute lica a presvitali mi rebra mala som len 57 a to som jedla len hrncekovu polievku denne ...neviem preco nedokazem schudnut viac ..a teraz by som mala mat okolo 60 kg ale cvicim niekedy...
Kasli na vahu pozri na seba a povec si ze si krasna v zrkadle neuvidis tak skoro zmenu ako na vahe a to ta tak nenastve :)
a ty ako dlho to mas ?
inak budem tu za hlupu ale nikdy som to blizsie nestudovala co je zp a miu?
segra mala teraz vo februari 21,vobec sa z toho nedostava ani nieje zmierena s tou hmotnostou,velmi by chcela schudnut spät na tych 45kg ale kedze ma to zp a miu tak sa jej moc nedari ale ona dufa,ze raz to dokaze,ale je na Tom psychicky lepsie ako ja,nema depky ani sa nenenavidi ani nesebaposkodzuje,to ani nikdy nerobila ale ppp nema este tak dlho ako ja...
lucialll
mozem sa spytat kolko teraz vazis?chudnes alebo sa ti drzi vaha? inak aj ja som zo zaciatku vracala s palickou:(neskor umelohmotnou lyzickou,a teraz to uz ide samo ale iba ked sa uplne prejem:(
no ked to tak hovoris tak hej palicka je pozitivum ..nikde inde by som to robit nemohla....
Neviem nechcem ti do toho nic hovorit ale myslis si ze keby si to povedala sestre alebo priatelovi bolo by to velmi zle?....lebo ako mne to velmi nepomohlo ale som rada ze to priatel vie aj ked robim to ci to vie ci nie len o nieco viac klamemked ssa ma niekedy spyta ci som zvracala tak som klamala....
pomohol mi aj so psychologickou ale tam som bola len dvakrat prvykrat s asistentkou a druhykrat som spravila tie testy a tak mi to nevyhovovalo casovo tak nic z toho nebolo....
studujem robim teraz bakalara ten tyzden mam zapocty na buduci skusky..netusim ako to dopadne ale porpavde ja to nezvladam prace mi teraz pise priatel a ja tam chodim len preto aby nasi boli spokojny ked mi platili tolko rokov..ako chcela by som aj sama dokoncit len mi to nejde...
min roku som skolu chcela skoncit ale nenasla som pracu tak som chodila dalej a teraz som na tom podobne ...
no donedavna som brala tu chorobu aj lepsie jak v minulosti snazila som sa prezivat kazdy den s radostou snazila som sa mysliet optimisticky a islo to aj ked som niekedy zvracala ale bolo to ine no teraz som psychicky zle na tom.. zdrav problemy ani nemam ale kedze som vtedy mala zaludok ako doktor povedal "u 18rocneho som takyto zaludok este v zivote nevide" / cize zly :D tak teraz sa bojim ze uz i nejake vredy tam mam
niekedy ked mi ide krv tak dostanem strach ci to je z hrtanu ze je porezany alebo vred..ale to si podla mna namyslam...a este k tomu mi povedali ze s velkou pravdepodobnostou nemozem mat deti ....neviem ci som si to sposobila bulimiou ale bojim sa ze to je pravda ...:/
a ty si na tom ako so zivotom co robis ?
lucialll
Ďakujem, že si sa mi takto vyrozprávala:) Takže dá sa povedať, u teba to nebolo zapríčinené akousi psychickou ujmou, všetko to odštartovali tvoje zdravotné problémy so žalúdkom, áno? I keď síce mohla si si povedať, stačí...ale viem, aké to je :(
Tá palička, ktorú si už spomenula, má jedno pozitívum. Aspoň to nerobíš na verejnosti, teda aspoň predpokladám, že vyhľadávaš len domácke toalety.
Ja som už v takom štádiu, že idem kľudne aj do reštiky na wc spáchať to zlo, keďže nepotrebujem na to nič, len vodu. Kedysi som to páchala len doma, nikde inde, takže keď som nebola doma, bola som za vodou. Lenže ja krava, som to nechala zájsť tak ďaleko.
To, ako sme si podobné v tých klamstvách, myslím si, že aj ostatné by mohli rozprávať o tom svoje.
Si spomínala, že moc si o bulímii neštudovala, ani fóra neriešila. U mňa to je rovnako, prvý krát sa vôbec niekomu zverujem.
Nakoľko to nik nevie, nemôžem sa zveriť nikomu. Raz, keď to ségra zistila, snažila sa mi pomôcť, vyhovoriť mi to, no asi ani sama si neuvedomovala vtedy závažnosť celej veci. Si pamätám, keď mi darovala knižku diagnóza F50. Bez akéhokoľvek komentáru. Vtedy sa mi naskytla možnosť viac sa spoznať s tou "krásnou" chorobou. I keď tá knižka mi nijak nepomohla vyliečiť sa, myslím, že mi to dalo dačo. Teraz sestra nevie, že som v tom opäť. Nemôžem jej to povedať! Och
Čo tvoje okolie? Tvoj priateľ o tom vie?
A aký je tvoj život? Pracuješ či študuješ?
