Potrebujem asi len pokecať s niekým o tom všetkom. Trpím bulímiou už 6.rok, sem tam niekoľko mesačné pauzy boli, no bez následného úspechu. Momentálne som v tom až po uši. Často bývam sama doma, tak si asi viete predstaviť, ako vyzerá môj deň. Pokiaľ si vopred nenaplánujem deň, som len doma a som schopná vraciať aj 6 krát za deň. V podstate aj keď naši prídu domov, tak to robím. Nepočujú ma, robím to ozaj potichu. Raz mi na to moja mama a sestra prišli, tak som na určitú dobu prestala, aby boli spokojné a netrápili sa. No vrátila som sa k tomu opäť. Teraz o tom nik nevie, dokonca ani môj priateľ, s ktorým som už druhý rok. Na jednej strane chcem, aby mi s tým niekto pomohol, no hanbím sa o tom s niekým rozprávať. Stále si nahováram, že sa z toho dokážem dostať sama, no posledné dni sú ozaj plné depresie a beznádeje. Bulímia už veľa toho zničila v mojom živote a ja nechcem, aby v tom pokračovala. Pomôžte!
Bulímia mi ničí život
deevcata, da sa z tohoto kruhu niekedy dostat?
Ano, zavidim ti, v akej si sracke a ze moj zivot sa konecne ubera inym smerom:) A si predstav, pri praci na sebe a svojom zivote som aj schudla:) Takze ja ti skutocne memam co zavidiet:) Len mi je luto tych mladych dievcat, ze tu propagujes pro-ana a nikto tu s tym nic nerobi. No ale fakt mas krasny zivot, zavideniehodny:) Juj, a tvoja vaha je taka krasna, to sa isto budes pacit kazdemu chlapovi. Lebo ty len kradnes lekarom ich cas, ale vobec si neuvedomujes, ze cela liecba je aj tak len na tebe, a ze ziadny lekar, ani liecba v Amerike ti nepomoze. Problem je ten, ze ty si rada hovies v PPP. Naoko sa liecit, ale doma si potom zeries jablka a pijes litre kavy. Co uz. Co si si vybrala, to mas.Mas to, co tak milujes. Svoje telo a svoju vahu.
žužulik - prepáč, nevedela som...ospravedlňujem sa...
cry2 - ja viem čo ťa v skutočnosti štve, myslíš že ťa nepoznám?...čistá závisť!!!
antiana, prisla som pozriet po 100 rokoch. Chod na pro-anorekticke stranky, toto je stranka zdravie.sk, ak si si nevsimla. Sa fakt cudujem, ze to tu nikto nemaze a tie tvoje jedalnicky nemaju proste chybu. Kecas ako sa chce liecit, ale stale zeries len jablka a kavu. Co dodat..
Maoam, ja si myslim, ze si tu dokazala pomoct mnohym babam.
A vy ostatne dievcata- drzte sa. Zivot je o inom.
guzyova.blog.sme.sk zas a znova, verím, že to pomôže....
Keď som dnes otvorila túto tému a začala si čítať tie príspevky, na konci som ostala veľmi smutná...
Ešte stále nerozumiete. Chýba Vám láska. Problém je v nedostatku lásky. Ste nedokonalé v milovaní, neviete to. Alebo ste zabudli. Alebo zabúdate. A to už akúkoľvek formy lásky. A toto máte spoločné. A namiesto toho, aby ste si snažili navzájom pomôcť, tak si ešte z tej kúsku lásky, ktorá vo Vás je,uberáte. ... to čo dáš, to dostaneš... nie naopak ! ...
Dnes mi moja dočasná francúzska mamička rozprávala ako jej otec zomrel v náručí, keď mala 5 rokov. Ako nechápala, kde odišiel, prečo on, ako veľa plakala.. ako potom získala nového tatínka a aký bol skvelý...
Hej, to len tak, lebo život píše aj iné príbehy ako tie o vašom jedle, váhe, vašom utrpení...
Ahoj antianka.
Ja anorekticka naozaj nie som. Mozno som sa kedysi davno, este na zaciatku tohto celeho zacarovaneho kruhu tesila z tak nizkeho cisla. Teraz si neprajem nic ine, ako mat stalu vahu, nech je to aj 50 aj viac. Si pamatam ked som mala 15, a vazila som 52 a bola som spokojna, vyrovnana, sebavedoma. Ono to v podstate vobec nie je o tych cislach, kazda postava je ina...
Ahoj Janska.
Naozaj som sa zlakla tej hmotnosti. Ked som tam videla 4 a 3 uz som vedela, ze je moc zle. Nebola tam ziadna radost, skor strach. Rovnako som bola nestastna, ze veci, ktore mi boli pekne obtiahnute a vyzdvihovali moju zensku postavu su volne a vyzeraju na mne neforemne. Ja nemam sklony k anorexii. Netuzim byt ako skeleton. Ja chcem byt taka, ako pred tym, mat aj 50 kg, jest normalne, citit sa zdravo. A hlavne nenechat tuto chorobu v hlave znicit mi zivot. Ja sa vlastne nemam na co stazovat, mam fajn rodinu, pracujem v zahranici, mam vazny vztah, da sa povedat, ze mam fajn zivot, len keby nebolo tohto tu. Toto ma nici....
Oui: tak tych ludi je tu viac, ktorych osobne velmi rada citam a ich prispevky stoja za to a vela si z nich beriem, naratala by som asi cca. 10-12 pravidelnych aj menej pravidelnych prispievatelov
dakujem za tvoje slova, vazim si to, vies, najneprijemnejsie na tom celom je, ze mas rok-dva-tri (podla toho, ako dlho pomoc trva) aj dlhsie pocit, ze to predsa len pada na urodnu podu, aspon ciastocne, ale nie, v 98% pripadov sa to obrati proti tebe, samozrejme, pridu sem prispevky, vsak si to robila dobrovolne -ano, ale s dobrym umyslom, k tomu patri ale aj nastavenie zrkadla a Co., vsak to poznam sama, ze je to neprijemne ale proste to musi byt, ak clovek chce najst cestu vpred a von, ale tyka sa to uplne ineho problemu, nie toho, ktorym trpite vy tu
za tie roky, co som tu, poznam tri super baby, ktore s PPP zatocili a osobnostne maju u mna velky respekt voci nim, takisto ty
co sa Antiany tyka, osobne ma tesilo, ze planovala ist studovat, bol to taky stimul, mohol by to byt pre nu obrovsky stimul konecne s PPP daco robit a zacat pre nu lepsi zivot - nic ine za tym nebolo
no nic, ja osobne, ako som uz pisala, s vynimkou odpovede tebe a Winki, v tejto teme fakt koncim, lebo to nema vyznam
a tebe drzim velmi silno palce, aby si to zmakla, aj to ostatne mimo PPP, das to, mas na to
a Maoam, Ty na rozdiel od asi 98% celeho fora mas vyspele a zdrave nazory na zivot, nie len na temu PPP, pre mna osobne si Ty spolu asi s dalsimi 4 ludmi jedine, co tu ma zmysel vobec citat a aj mozu cloveka tvoje pohlady obohatit, ale to musi byt ochotny vyliezt zo svojej skrupiny a zacat sa pozerat aj dalej, ako na spicku vlastneho nosa. Verim, ze z tychto kecov si nic nerobis a dokazes si dobre odfiltrovat, ze toto sa Teba nijako netyka, ale chapem, ze cloveka dokaze vytocit, ked niecomu venuje energiu a cas (ked je to hned len virtualna podpora dakej chorej trube) a dostane sa mu len utokov na vlastnu osobu. Treba to brat len tak, ze ziadna z dam, ktora tu na Teba niekedy utocila, v principe nie je zla ako osobnost, ale zial je velmi chora a choroba im zastiera triezvy pohlad na svet.
