Je normálne, že sa začínam strácať?

Aj u mna je precitovanie minimalne, ale ja som spokojnejsi. Kaslat na vsetkych je svojim sposobom oslobodzujuce.

nirv - neviem či som to dobre pochopil...písala si, že u mňa všetko prišlo neskôr, že som bol idealista a že väčšina ľudí ,,vytriezvie,, po puberte. Ale strata emócií, strata osobnosti, pokusy o samovraždu, nezáujem o bežné okolité veci.

V minulosti som sa cítil aspoň smutný a neschopný ale teraz je mi všetko jednoducho ukradnuté.

Je mi úplne jedno či dnes zaspím, či zajtra vstanem, kam pôjdem, s kým pôjdem... Jednoducho je mi všetko úplne jedno - a čo sa týka emócií tak je mi úplne jedno či by som mal ísť na oslavu alebo pohreb - moje emócie sú konštantné. Veľmi by ma zaujímalo či práve týmto niekto prešiel a ešte stále žije, chcem vedieť čo všetko môžem ešte čakať. Toto podľa mňa nie je o puberte alebo o nárokoch a očakávaniach od ľudí...

Nemyslim ze si stratil emocie lebo presne viem co opisujes. Ja som to mala 9 rokov kym som sa neodhodlala ist psychologicke. Stacil necely rok sedeni a bolo dobre. Teraz sa mi to zda hrozne ze som to odkladala neuveritelnych 9 rokov, pocas ktorych som mohla byt stastna. Ja som mala diagnozu depresie so sklonom k obsesivnym myslienkam, ale ty mozes mat nieco ine. Ja som si stale dokola v hlave opakovala depresivne myslienky o svojej neschopnosti. Viem ze toto nie je to co chces pocut ale asi bez pomoci to nepojde. Ja som sa to sama snazila potlacit az prilis dlho a bez vysledku.

Už som ti to napísala

Lenže stála je tu jedna vec, ktorá ma trápi...čo bude ďalej???
Veľmi by som to chcel vedieť - ak človek rezignoval, má všetko a všetkých na háku, stratil ,,emócie,, a nemá najmenšiu potrebu čokoľvek riešiť. Čo nasleduje po tomto štádiu a ak to niekto zažil tak nech píše. No myslím si, že nenapíše nikto pretože po tomto už neexistuje nič...

Mimulus vyvazim ta zlatom, ak mi das navod, ako stratit emocie (aj za cenu straty dobrych, v tomto svete je ich menej, cize je to matematicky vyhodnejsie)...

gnorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú.

detto u mna, rozpravky sa rozplynuli :D

prečo som prestal dôverovať ľuďom,

lebo ta zradili.

)logicky, len tak z nicoho nic reakcia neni, vzdy je najskor AKCIA!!!

prečo nedokážem mať rád

nemozes mat rad, toho/tu kto ta rad nema !!!!

aaa to je dobre, ze nedokazes odpustat.
tj. nenechavas sa dalej zneuzivat.
rozmysla a uvazuj pozitivne !!!

toto ma presne vystihuje, dalsi prispevok, v ktorom som sa nasla. pocit, ze sa nespoznavam ma prenasleduje coraz castejsie, ako keby som to uz nebola ja. ale netusim ani, kto som bola predtym. od nejakeho casu pozorujem tiez oslabene az ziadne emocie. neviem si spomenut, kedy som bola naposledy skutocne stastna. vzdy som pocit stastia "odkladala" s tym, ze po tomto (pisomke, skuske na VS, comkolvek) uz budem stastna a ten pocit nikdy neprisiel.

Mimulus hlavu hore, neklesaj... Drž sa, prajem ti všetko dobré... Všetko je len v tvojej hlave - a tú riadiš ty sám