Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)
Je normálne, že sa začínam strácať?
Mimulus
Mimulus
Len som chcel vedieť či sa niekto cíti podobne. Osobne som tu nezaregistroval niekoho kto by stratil emócie tak som chcel vedieť či tu niekto taký je a vedieť načo sa pripraviť.
Deria
preco sa zaujimas o to, co bude potom? chces snad v tomto stave zostat a nic pre svoju zachranu neurobit? nikto nevie, co bude potom ale jedno je iste, ze nic dobre, ak nevyhladas odbornu pomoc.
anjelik*
Smrť. :o)
Mimulus
igy017494 - neustále sa venujem tomu čo ma vždy bavilo a baví. Moja práca je zároveň mojím koníčkom a je to prakticky manuálna práca.
Fyzická aktivita a ani beh nepomáha!
kv. - vitaj, dlho si tu nebola.
Ináč stále mi nikto neodpovedal na otázku čo nasleduje po strate emócií a absolútnom nezáujme o okolitý svet?
Je to akoby taký pocit životného vyhorenia...
kv.
a stale to iste :D
igy017494
Mimulus, co si robil najradsej pred depkou? co Ta bavilo? v com si podla Teba stale dobry?
- mozno je cas na zmenu a mas sa proste poobzerat v sebe a zacat nieco nove, nieco zaujimave, co Ta bude naplnat :)
- inak na dost rychlu emotivnu zmenu staci poriadna fyzicka zataz (rychly beh) alebo studena sprcha - funguje to :)
p.d.
Nic sa neboj Mimulus, mozog stratu citov nejako vykompenzuje. Podla mna nie je dobre byt velmi emotivny, lebo clovek sa potom zenie za niecim, co nema prilis velky vyznam.
nirv
Mimulus, máš depresiu. Buď sa z toho dostanes sám, alebo s pomocou liekov. Ale na tvojom mieste uprednostnim terapiu.
anjelik*
Asi ťažko ti je všetko jedno, inak by si sem nepísal. Ešte stále túžiš po spoločnosti, ešte stále túžiš po odozve. :o) Tak zase nepreháňaj. Ak nie si schopný sám sa dať dohromady, skús odborníkov, niekoho, kto si ťa vypočuje a kto ti bude vedieť poradiť. Len pri tvojom postoji, že taký nie je nikto...nuž neviem. ;o) Ak je ten tvoj stav bez emócií stavom hlbokého pokoja a vnútornej radosti...tak gratulujem, ak je to len tupá ľahostajnosť...tak začni riešiť. Lebo škoda ťa. Aby si sa zabil, poprípade skončil niekde za mrežami liečebne. A kvôli čomu vlastne??
p.d.
A este si myslim, ze vacsina si ani nic nevsimne, ked mas taky problem. Asi tak kaslu na teba ako ty na nich, len u nich je to viac emotivne.
