Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)
Je normálne, že sa začínam strácať?
Keby si mal psychozu, tak povies, ze tvoje stavy su len hrou pre male deti.
našla som :D
Nerozčuľuj sa kvôli hovadinám :)
Tak to ju radšej mohli zrušiť!!! Toto už čo je? Hlavne že ju premenovali až skoro po 500 príspevkoch...
Ja nemám proti nikomu nič ale už ma to tu celé začína riadne...
Ale v konečnom dôsledku je mi to jedno...nebudem do tejto témy už aj tak prispievať.
mimulus, aby to bolo vystiznejsie. bud rad ze ti ju nezrusili. aj to mohli spravit. ked si pozries pravidla, docitas sa.
OMG :DDD Prečo ste mi zmenili názov témy???
To ale nie je slušné ak sa ani nespýtate!!!
Sao
nájst presne to,čo potrebujeme, je skôr náhoda,štastie,
ja zase tvrdim, ze nahody neexistuju, vsetko sa deje za urcitym ucelom, vsetko ma svoj zmysel len my ho nevidime ale casto aj nechceme vidiet
nútit niekoho,výsledkom je opak toho čo sme chceli.
nájst presne to,čo potrebujeme, je skôr náhoda,štastie,
čo tak nepremrhat,neotáčat sa chrbtom,nezahodit,šancu ktorú sme už dostali?
čo majú robit tí,čo spravili chybu?pokrčit sa a zahodit?
som našla mimulus jeden citát pre teba:
Sme tu na to, aby sme mali radi sami seba, nie na to, aby sme niekoho iného prinútili, aby nás mal rád.
- Mark Dzirasa, český motivačný rečník a kouč