Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Z-uzka,
poznám ten obrovský pocit viny po zlyhaní, akoby sa celé Tvoje vnútro brátilo proti Tebe a Tvoj mozog Ti ešte do toho našepkáva: Si slaboch, nič nedokážeš, si zlá a neschopná...
Čo keby si si už pri jedení predstavila svoj mozog ako niečo konkrétne a skús sa mu prihovárať. Jedz veľmi pomaly a najprv po troške. Daj si sústo a povedz mu: Som silnejšia, ako Ty a nezlomíš ma! Daj si druhé sústo a ešte mu dačo "vtipné nalož", nech si to zapamôtá on a aj Ty. Ak máš pocit, že sa blíži hranica, za ktorou tio už nezvládneš, ak ešte nie je prekročená, len už ju veľmi tušíš, skús vstať od stola a čokoľvek robiť. Mne pomáhali prechádzky, hneď von, medzi ľudí, preč z bytu (tam je vždy riziko a samozrejme sa to tam deje najčastejšie, tak prečo sa odtiaľ cielene nevzdialiť?) trochu sa prejdi, nezamestnávaj hlavu myšlienkami, iba hľadaj očami, čo je vonku pekné...jéééj, aký kvet, ten tu včera nebol...ideš ty zlá myšlienka, nechcem ťa tu!...aký je dnes voňavý vzduch...nemysli na to, čo máš v bruchu a nemysli na to, že to tam nechceš. určite nájdeš niečo, čím tento pocit prekabátiš. Viem, ľahko sa mi radí, len sa pokúšam hľadať riešenie alebo možnosť...
Jedno zlyhanie neznamená koniec sveta. Ani dve bude ich ešte niekoľko. Je naivné myslieť si, že od zajtra už nezlyháš, keď dnes si už o 8,30 vedela, že porušíš svoju vnútornú dohodu.
Ozaj, len tak medzi rečou, vieš, ako dopadnú takmer všetky novoročné presavzatia (od zajtra, od prvého...)porušia sa takmer okamžite. Skús začaž záväzky poctivo plniť v čase, keď si v lepšej psychickej kondícii, keď Ti čosi urobilo radosť a tešíš sa z toho už zopár dní, keď si jednoducho pripravenejšia. Keď si viac veríš, aspoň o trošku viac. Vtedy je väčší predpoklad na úspech. veľmi, veľmi Tidržím palec, aby si našla vnútornú silu a aby si sa nemusela obviňovať. Pekný deň, Z-uzka! PA

Ahoj, Z-uzka a Kika!
Kamarátky, ktoré som mala v čase, ke=d mi bolo najhoršie, sa mi tiež odcudzili. Lenže - všetko to bol iba môj pocit, nechcela som sa o tom s nikým baviť, nechcela som, aby ma riešili a tak som ich veľmi nevyhľadávala. A okrem toho, ťažko sa vysvetľuje, keď napríklad sedíš niekde na čajíku alebo kávičke, prečo si nedáš s ostatnými čosi pod zub alebo kopček zmrzliny. Tak som radšej nikde nechodila. A keď som odmietla pozvanie na stretnutie raz, dva razy, tak im bolo blbé volať ma znova, lebo vedeli, aká bude odpoveď. A tu by som chcela zdôrazniť: Nie je to tak, že sa kamarátky na nás vykašľú! je to presne o tom, že nevedia, čo sa s nami deje, nevedia, ako sa prihovoriť, ako sa opýtať na naše problémy, niektoré sa o nás boja a ich strach im nedovolí normálne sa s nami baviť. Neprichádzame o kamarátky preto, že by o nás nestáli. To iba anorexia medzi nami vytvorila tichú hradbu, ktorá ale nie je nezdolateľná. Možno - byť úprimná voči sebe samej a voči dobrej kamoške, povedať jej o našich pocitoch, o tom, čo prežívame, čo nás štve a čo teší, dať možnosť našim kamarátkam, aby nás mohli pochopiť...a dobrá kamoška určite pochopí...to pomáha asi najviac. Takže, ja som za úprimnosť a nie klamstvo a zastieranie.

kiky
Ahoj Kika! Tak to som rada, že som ťa aspoň trošku potešila mojím príspevkom. Si moc šikovná a obdivujem ťa, že sa snažíš aj sama papať, ja by som sama od seba asi nikdy nezačala, máš moje uznanie :-) To je skvelé, že máš takú priateľku v ktorej prítomnosti sa citiš fajn a pomáha ti to zabudnúť na problémy. A že máš aj vieru v niečo. Vieš, keď máš rada tú kamarátku a určite aj ona teba a máte blízky dôverný vzťah, skús sa jej zdôveriť, určite ťa neodmietne a nebudeš na to aspoň sama. Zaručujem, že ti to pomôže. Ja v mojej dobe narastajúcej anorexie som odohnala všetky kamarátky, myslela som si, že ma nemajú radi, nestála som o ich kamarátstvo, lebo ku mne neboli pozorné, nechápali ma, no oni vôbec netušili čo je vo veci, aký vážny je môj stav, preto nevedeli ako sa majú ku mne správať, preto sa na moje podráždené a precitlivelé správanie chovali neadekvátne a mňa to zraňovalo, tak som radšej všetko ukončila a ostala som len "JA a ANOREXIA". Teraz viem, že im na mne veľmi záleží a vďaka tomu, že vedia čo je so mnou, zmenili ku mne prístup a ja som nesmierne vďačná že ich mám, lebo ich priateľstvo mi pomáha.. Síce z tej doby ostala len jedna, no medzitým som spoznala aj nových skvelých priateľov. Tak ti držím pästičky a ak nazbieraš odvahu, určite sa zver kamarátke :)) Papa..

gabina
Asi na tom niečo bude, že každá sme nejaká vynaliezavá, no ale nie všetky siahajú až po takých extrémnych možnostiach.. Poznám dievčatá, ktoré trpeli ppp dlho a preháňadlo nikdy neužili.. Našťastie! Viem, že je to škodlivé, pred nedávnom som kôli tomu bola aj chvíľu v nemocnici, mala som totiž veľké bolesti traktu, že som sa nemohla ani poriadne hýbať.. No to niečo v hlave je oveľa silnejšie a už si ordinuje aj tak svoje.. Nechcem to počúvať a snažím sa byť hluchá len ako sa dá, no ide to ťažko a veľa krát ma aj tak prekričí :,( Sranda, že ty si začínala najskôr s nejedením a potom prišli preháňadlá a vracanie, u mňa to bolo celkom naopak. Začínala som s preháňadlami (raz mi asi pred 3,5 rokom spomenula jedna známa, že jej sesternica schudla vďaka používaniu preháňadiel, no a mojej už narastajúcej anorexii to stačilo a šup do lekárne) a potom pokusmi o vracanie, lenže to mi nikdy nejako nešlo a ani nejde, a ani výsledok nebol taký aký by som chela, tak som to zakončila hladovkami. No a teraz veď to asi poznáš, mám také obdobie kedy sa snažím akože jesť, len to kombinujem s laxatívami, kúpeľňou a občas nejedením, v hlave mi koluje obrovský zmätok.. Myslím, že to otehotnenie a dieťa je silnou motiváciou sa toho zbaviť, asi by som tiež kôli svojej šibnutej hlave nechcela ohroziť život nového človiečika. Prajem pekný deň, papa :-)

Alternatíva
Jejej, ďakujem za príspevok.. No začnem s tým asi až od zajtra, lebo dnes som to už zas pokašlala, nezjedla som to čo som mala, ale napchala som sa chlebom.. Mám za to obrovský pocit viny :,( Prvotná reakcia bola, von von, rýchlo do kúpelky, no aj keď viem, že sa to ešte 100 krát zopakuje, že 100 krát padnem na kolená, no dnes som sa to pokúsila prehlušiť tým, že som si sadla za PC a čítala rôzne články.. A možno aj tým mi hlava nedovolila ešte dnes začať s mojou misiou a siahla po niečom inom, lebo počet výživ na misiu mám do najbližšieho stretnutia s doktorkou až od zajtra.. Tak ti prajem pekný deň, aj keď to tak vyzerá, že bude zamračený a upršaný, no verím, že ty si v ňom ako vždy nájdeš niečo príjemné.. Papa..

Z-uzka:)
Som rada, že si zavítala ku mojím článočkom a najsrandovnejšie je, že sme všetky také zvláštne vynaliezavé, že skúšame rovnaké veci a tie, čo nemmáme vyskúšané, "pre istotu" skúsime. Ale, tadiaľ cesta nevedie. Preháňadlá sú svinstvo a je to iba ďalší problém navyše, ktorý potom treba neskôr riešiť. A to nevravím o dôsledkoch, aké dlhodobé a nadmerné užívanie laxatív má...Radšej namiesto toho zo tri sušené slivky hodiť do vody a potom spapať alebo lyžičku ľanového semiačka do bieleho jogurtu na večeru...
Pýtala si sa, ako dlho som trpela PPP, tak začalo to pomerne "neskoro" vzhľadom na to, s akými vekovými kategóriami sa dnes stertávam. Nejaký čas to bola anorexia a tá prešla do bulímie a v podstate (a to je asi známa vec) sa tieto dve prelínali. Raz nejedenie, inokedy prejedanie a zvracanie. Ako na húpačke. A skončilo to...keď som otehotnela, resp. keď som druhý raz otehotnela, čo bol pre mňa akoby zázrak po tom všetkom...Čiže (počkaj, počítam...) od 18 do 26,27 rokov. Neviem presne, na deň sa to určiť nedá, jasné, že to neprišlo len tak ráno, keď som vstala z postele a bola som zdravá. X krát som znova a znova zlyhala. X krát som si ráno povedala, že dnes už nie a o hodinu to nebola pravda. X krát som to vzdala a kvôli niečomu zasa nakopla. A za každé zlyhanie som sa straaaašne nenávidela. To sa to potom ťažko znova rozbieha, však?
Teraz mám 31, manžela a dve detiská...A utekám spať, znova sa prídem pozrieť, ako sa darí...ak má na mňa niekto akúkoľvek otázku, rada odpoviem. Dobrú noc, dievčatá!

Je to presne o tom, ako pises Ty, Kiky. Zamestnat svoju mysel cimsi peknym, dobrym, pozitivnym, aby pocty nezmyselnych hodnot neboli dolezite.

Ahoj Z-uzka, som rada, Ty mala bojovnicka. Len ten zaver Tvojej info ma trochu zaskocil. Preco pises "Snáď to do budúceho týždňa vydržím a splním misiu :-)". Ziadne "snad" tu nie je, jednoducho bude vsetko tak, ako ma byt. O tyzden sa so psychologickou zase porozpravas a dufam, ze priebezne aj s nami tu. Ak nieco zhavaruje v porovnani s planom misie, ides dalej. Zivot sa neda do bodky planovat :D. Ozaj, Zuzi, a ta moja strava pre zajkov = kalerabik, mrkvicka by sa Ti do planu nezmestil? Ak mi doverujes, tak Tvoja hlavka z tychto chrumkacikov nemoze mat vobec ziaden problem. Zvaz to. Dobru nocku Vam vsetkym.

Z-uzke:ďakujem za tvoje slová..dodali mi silu..teraz ju fakt potrebujem.Dneska som zjedla rožok so syrom na raňajky,potom kurací šalát,jablko,banán a hrachovú polievku.Mám výčitky ale viem že som urobila pre svoje telo dobrú vec..Dúfam že s tým vydržím dlhšie(a ešte by sa v mojej hlave mohol vypnúť ten mechanizmus čo ráta kalórie)..želám ti veľa sily a dúfam že vydržíš..
Inak mne veľmi pomáha moja kamarátka..síce nevie o tom čo mi je ale keď som u nej tak nemyslím až tak na jedlo a vždy som plná predsavzatí keď odtiaľ odchádzam..okrem toho mi pomáha aj viera v Boha...

gabina
Ahoj :-) To som ešte raz ja, ja len chcem povedať, že som si práve prečítala zopár tvojich článkov, pretože mi bolo tvoje meno povedomé, tak som si ho hodila do vyhľadávača a zobrazili sa mi tvoje články. Ten článok s tými preháňadlami, ako keby som čítala o sebe. Na záchode už aj nocujem, nechodím von s kamarátkami, pretože ja mám práve "srací deň" (prepáč ak to bolo kruté, no skutočne to tak je), čo je pomerne často, alebo keď sa aj odvážim celý čas vyhľadávam toalety a brucho mi vydáva čudesné zvuky. Samozrejme keď k mojej závislosti na preháňadlách pripíšem nejedenie a občasné vracanie, je to fakt pekná zmeska..
No tak ja len to, že s tými laxatívami si mi v tvojom článku veľmi pripomenula mňa.. Tak papa, prajem príjemný blížiaci sa víkend :-)