Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Jé, skvelé, že nie som jediný občasný bylinožravček v okolí,to s tými zajkami ma fakt dostalo aj keď kaleráby momentálne nemusím. Na tvojich slovách niečo bude, aj keď dosť skepticky si myslím, že priemerná baba sa často musí dostať do sakra poriadnych zdravotných ťažkostí aby prehodnotila priority. Tak ako ja, ale už som z toho vonku, v pohode a prajem to aj všetkým tu zúčastneným, ahojte!

kiky
Ahoj Kika! Je veľmi dobré, že si uvedomuješ, že to ako myslíš, tie neustále myšlienky o jedle nie sú správne a asi niečo nie je v poriadku a že sa tak snažíš a papáš aj napriek všetkému :-)
Vieš problém sýtosti trápi azda každé dievča s ppp, pretože naše telo je už poriadne zblbnuté.. To poznám veľmi dobre, nejem a keď sa aj rozhodnem niečo malé zjesť, tak sa neviem zastaviť a z toho malého je zrazu veľké a mne ide od smútku, pocity viny a strachu z pribratia prasknúť hlava. Jednoducho telo je vyhladované, nemá svoju hmotnosť a tak keď ucíti nejaký príjem, tak si začne pýtať viac a viac, lebo vie, že zas nedostane, tak chce využiť situáciu a uchňapnúť si pre seba čo najviac. A tak chuťové poháriky pracujú na plný motor..

Ahoj moje "srdcovky", chcela som byt chvilu s Vami, ale som sa zdrzala pri jednom prispevku, nie prave najrozumnejsom. Ak Vas chyti vlci hlad medzi obedom a vecerou, ocistite si kalerabik, nakrajajte si ho na tenke platky a hryzkajte. Moze byt aj mrkvicka. Nie pri telke, ale v pohode. Takze zajkovia, chrum, chrum :D

pre w: jasne že by som sa pridala..teda ak by som sa odvážila ale myslim že ano..chcem sa vyliečiť..dneska som mala na raňajky chlebik so syrom a zatiaľ normalny obed tak dúfam že keď si dam aj večeru nebudem sa zase mať chuť zabiť..
Snažim sa jesť normálne ale ja už ani neviem ako take normálne jedenie vyzera..od dnes som si dala závezok, že prestanem čítať alebo pozerať TV pri jedle..ani som nevedela, že to pre mňa bude také ťažké len tak sa najesť..ale pravdu povediac aj tak som necítila ten pocit sýtosti v žalúdku..mám pocit že moje telo by len jedlo dokým by mi z toho nebolo fakt zle..

pre kiky:
som rada, ze si sa odhodlala a pripojila sa sem k nam:) Vobec sa nemusis hambit. Sme ti, ktori ti asi najviac rozumeju. Ja som tiez dlhe roky bojovala s anorexiou. No viem ti teraz potvrdit, ze po vylieceni su usmevy naozaj uprimne a v ociach uz je len vesely vyraz. Zrazu nestojis len pred hlbokou priepastou. Uz sa ti naskyta cesta mnohych smerov. Nechcem nic zakriknut, no asi sa chysta svojpomocna skupina. Pridala by si sa?

Nase telo, ked raz za mozno par dni dostane nieco od nas, tak si to chnapne a ulozi. ked dostava zdravu stravu pravidelne 5x denne v rozumnych davkach tak sa po kratkom case nastavi na to a neuklada do zasoby. Zacne nam verit, ze ho hladovat nenechame :o)Baby, toto funguje, dnes na tom dobre profituju mnohe centra redukcie vahy.

Vam sa este snivaju pekne snicky, tak Vam napisem nieco z mojho vcerajsieho jedalnicka.
Aj teraz si uchlipkavam stavu z cerstveho grepu a citrona. Oba su vyyyborne pre nase telo, okrem ineho pri dlhodobom piti rano napomahaju odburaniu celulitidky.
Paradajkova polievka: robila som ju z domacej paradajkovej stavy, ale mozes si vziat paradajk. pyre, pretlak z obchodu. Povarit kratko. Urcite sa to spestri konzervou paradajok v celku v stave. Nezahustujem /cize mnozstvo vody dat podla mnozstva pretlaku, aby nebola sama voda/, necukrim, len trochu prisolim. A ked je na tanieri, nastruham tvrdy syr. Z nej sa urcite nepribera, ma vela zloziek, ktore potrebujeme, aj po uvareni.
Ked fair, tak sa priznam, ze som pojedla este kadeco ine, ale to by Vas urcite nezaujalo. Prajem pekny dnik a skuste tu stavicku a trochu viac ovocia. Do 11.00 vsetky cukry nase telo spracuje "bez stopy".

som z BA..mám 15 tak neviem či nebude problém nájsť psychológa aby sa o tom nedozvedeli moji rodičia...išla by som k školskej psychologičke ale ja neviem či to dokážem niekomu do očí povedať..už od malička som strašne hanblivá a toto je pre mňa ťažké..
Myslela som si že tá choroba len tak odíde ale to sa asi nikdy samo nestane.Strašne mi vadí ten pocit, že si vkuse uvedomujem že existuje jedlo..zjem niečo sladke a už si uvedomim tie kalorie navyše..je vobec možne aby moj mozog ešte niekedy rozmýšlal normálne?Možem sa smiať od srdca a rozmýšľať nad normálnymi vecami a nie nad tým čo som jedla..?

pre Alternativu :) :) :) to s tym rozslzenim bolo naozaj zlate :)

pre Z-uzku, caka ma maturitny rocnik