Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Milá Gabinka. Nikto to ani netuší...a niekedy mám také nutkanie povedať to manželovi...ale bojím sa, že sa toho nedokážem zbaviť, že sa nakoniec to všetko obráti proti mne a skončím sama a všetci budu obrácať ukazovákom proti mne...to ona, to ona je chorá ...a všetko rozbila...

Leijla
Je to pre Teba už v podstate rituál...už pri otváraní chladničky cítiš zvláštne vzrušenie a nevieš to ovládnuť...však? Zaklapnú sa klapky (oči, uši, nič nevidíš a nepočuješ...len to jedlo)
Čo tak skúsiť si povedať: Dokelu, dnes to bude inak! Dnes si zoberiem len medzi prsty, nenaložím si na tanier, nevyjem pol hrnca...len si tak krásne uštipnem a vložím do úst a odídem z kuchyne...zabudnem na jedlo a začnem niečo robiť...alebo šup do tej záhrady....alebo ak je to večer...tak ku knihe, časáku, vypnúť myslenie na jedlo a prepnúť myslenie na iné veci!
Vedia doma, čo sa s tebou deje?

... čo sa týka Vašej dcéry...tak určite určite ju neväznite v prostredí, kde to vzniklo, vypuklo, kde to žije a kde sa to krásne udržiava...z vlastnej skúsenosti...vypadnúť z "toho začarovaného miesta" je úľava a svojím spôsobom nemocnosť pokračovať v "hriechoch". Určite príde na iné myšlienky, viem, že bude hľadať spôsoby ako znova prepadnúť, ale v cudzom prostredí to nie je také ľahké...ale verím, že to spolu dokážete a zvládnete...Držím palce.

Gabi, no v podstate máš pravdu, teoreticky by problém nebol. Všetko je fajn, ide všetko po masle, ale príde chvíľa, určitá hodina v dni, a ja musím....ani nie tak ja, ako moje bezmyšlienkové a nekontrolovateľné ruky a ústa...a idem a idem...a až znova skončím tam, kde nechcem....A potom zase sa pokračuje v programe....veď toto nie je normálny život...

leijla
v com je problem? Mas program az do vecera tak coho sa bojis? Skus sa pozitoivne naladit na cely zvysok dna, cerpaj z pocitu, ktory mas teraz a nenechaj si ho vziat. Zahradka je v tomto obdobi super, vyzuj si topanky a bosymi nohami stupaj po trave, po tvrdej hline, po blate, ked popolievas, cupni si ku malinam a privonaj, pospevuj si v duchu...ved je to nadhera! Ak ta nieco nahneva...povedz si - dnes nemate narok, dnes som spokojna!
S detmi sa bav kludne, ak jeduju, odpovedz s usmevom, ja to tak niekedy robim a nechapem, ze to ide...nenechat sa vytrhnut z vlastneho pokoja!

...
drzanie v domacom prostredi jej nemoze prospiet. Z vlastnej skusenosti viem, ze ked som ostavala doma sama, bolo to hotove zvracacie peklo. Ked som bola doma s rodinou, kazdy striehol na moje kroky, na jedenie, pri odchode na wc, po odchode z wc...stale. Bol to pre mna stres... Ak ma program a brigadu...ja by som jej preukazala doveru a kludne ju pustila. Ono ak ju budete drzat doma, cesticku k nejedeniu alebo zvracaniu si najde skor, ako pri zmene prostredia, ked bude s novymi ludmi a bude mat napln dna zmysluplnu. Moze jej to iba prospiet. Dohodnite sa, ze ak sa bude citit zle, ak bude mat krizu, zavola, rozpovie vam...vy budete jej poistka doma na telefone a budete na nu mysliet. Nic viac urobit nemozete...

...ahojte dievcata...Vcera ste mi velmi pomohli vasimi nazormi a postrehmi..Mam na vas milion otazok,ale zacnem touto a verim,ze mi napisete vase nazory,najlepsie z vlastnych skusenosti.Riesime s manzelom dilemu, ako sa spravat k dcere,ktora sa v tychto dnoch rozhodla liecit z tejto zavaznej choroby.Manzel ma trochu strach, najradsej by jej zakazal vsetko,co mala naplanovane-letnu brigadu, dovolenku pri mori..Ja si myslim,ze vaznenie doma jej nepomoze,potrebuje sa zamestnat,byt medzi ludmi...V stredu mame dohodnute prve sedenie u lekara a manzel si kladie otazku: co do stredy...Ja som mu vysvetlila,ze nasa dcera je sice chora,ale nema nakazlivu chorobu,lepru,ani nic podobne,preco by sme ju mali vaznit doma...Tak ako to vnimate vy, dievcata???Poradte...

Tak poďme ho spolu hľadať. Myslím ten fígeľ....Celý čas, čo som dnes sedela vo výrívke a počas masáží, som rozmýšľala nad nami všetkými babami, dievčatami a ženami, ktoré sa tu zmietame na tomto fóre a v tejto téme. Dnes som (myslím si, že aj vďaka) Vám dostala takú fajnú silu. Som zvedavá do kedy mi to vydrží....šla som dnes cez obed slnečným mestom a predstavte si, chlapi sa mi sami prihovárajú, že ako mi to pristane, potom že odkiaľ som....(toto nechcem rozoberať), ale chcem tým povedať, že je mi veseljšie, cítim sa krásna (aspoň pre túto chvíľu) a smejem sa...a je mi fajn. Zjedla som štvrť dyne a pijem a pijem a pijem...lebo je veeeeeľmi horúco....Som zvedavá do kedy mi táto nálada vydrží....čo bude keď prídem dnes domov???? ha??? A to ma doma čaká pranie, deti, záhrada a máme už aj nejaký program s manželom...takže???? Čo mám ďalej robiť?

mishka
každý, kto sa ma opýta, či "tie" baby nevedia, že si ubližujú a nevidia, čo sa s nimi deje, každému tvrdím, že to vedia celkom presne. Vedia úplne všetko o tejto chorobe, vedia, čo s nimi dokáže robiť, poznajú prejavy, príznaky, záťažové situácie, vedia, aký má priebeh, ...vedia proste všetko. Smola len, že s teóriou si asi ťažko vystačíme, keď sa jedná o city a prežívanie cez naše vnútro. Je ťažké riadiť sa knihami ale aspoň nám objasňujú a vysvetľujú, čo sa s nami vlastne deje.
Mishka, viem, že je takmer nepredstaviteľné odpútať pozornosť od jedla a hmotnosti...ale nejaký fígeľ na to nájdeme! Ver mi:)

Alternativa, awoj..ja som prečítala už všetky knihy o PPP. Ale stále sa neviem znormalizovať, stále mám strach z toho jedla....Máš pravdu, a ja si to tiež myslím, že pre uzdravenie vlastne nič nerobím, len plačem, ľutujem sa, hovorím dokolečka, že to nejde...ale musí to ísť, ja tomu verím.
Gabinko, že to ide?! Bože, vieš akú mávam chuť Ti zavolať a povedať, že neviem, čo s výčitkami, poprosiť o radu? Ale ja na druhej strane viem, čo mám urobiť, lenže nie som vtedy schopná...neviem to opísať:-( Viem, že sa mám nejako zamestnať, ale mne nič nepomáha, myšlienky smerujú stále k tomu, či priberem, koľko to malo kalórii atď.:-(