Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Az teraz som si precitala ze ste vlastne mamka bulimicky. Je to super ze bojujete s dcerou / teraz neviem ci vykat ci tykat/. Pezinok bol pre mna vlastne trenazer, chcete sa naucit azdit, tak najprv idete na necisto s dopomocou. Samozrejme ma vela za, vela proti. Co sa tyka mna, za bolo to, ze som saprvykrat stretla s dievcatmi podobneho osudu, a mohli sme si spolocne pomahat, chapali sme co preziva jedna a druha. Potom to bolo to, ze som mala vyplneny cas, a aj program jedla / sestkrat denneú, ze som mohla ist za sestrickami, alebo za lekaom, ked mi bolo zle. Co bolo proti, ppp ckarky nemaju v Pezinku pristup k jedlu, maju len jedlo, ktore dostanu, a to pre bulimicky neviem ci je dobra terapia, nakolko, ked vyjdete von z Pezinka, jedlo je stale okolo vas.

Ahoj ... Bola som v Pezinku 12 tyzdnov pred rokm- februar-máj. Prisla som tam v dost zlom stave, co sa tyka bulimie i psychiky/ vracanie, jedenie nizkotucnych jedal, kradnutie jedal v zachvtae, vylievanie jedal v aorektickej faze, ustavicne vazenie sa/ aj tridsat krat denne/... Nazory su vselijake, mne Pezinok pomohol, ale ako kocky hovorili zalezi v akom si stave a ci skutocne sa chces liecit. Myslim si ze Pezinok je ovela lepsi ako uzavrete oddelenie v Presove, na ktorom o ppp nevedia absolutne nic. Ak ta nieco zaujima, napis mi kludne na mail, ja ti poslem mail na azet.

ahoj zuju,ty si sa liečila v Pezinku? Možeš mi pár vetami opísať,ako to tam prebieha,ako si to celé vnímala,aký bol tvoj zdravotný stav,ked ta hospitalizovali ,ako dlho si doma a tak....Každý názor ma zaujíma

V Pezinku ze vraj nastupuje nova primarka , odbornicka na ppp.

Ahojte, dnes som volala do Pezinka, nepresvedcila som lekara ze tam nenastupim, lebo odchadza, nechal mi termin01.08.a ja sa neviem rozhodnut. Bola by to posilnovacka, len tri tyzdne.

Alternatíva,Z-uzka, Gabina a vsetky dievcata,
ste strasne zlaté a všetkým vám veľmi ďakujem.Keby ma napadlo sa skôr zapojiť do tohoto fóra,možno...Ale nikdy nie je predsa neskoro,no nie? Chcem sa ťa Zuzka opýtať,či si riešila svoje problémy s maminou, či si ona niečo na tebe všimla...Pišeš,že si vždy musela riešiť svoje problémy sama.Bola to neochota zo strany rodičov,alebo tvoja? Ja si neviem predstaviť,že by som svoje deti nechala trápiť samé s problémami.Vždy som sa snažila o to, aby vedeli,že ma majú.Pri čomkoľvek...Tým nechcem povedať,že ich celý život vediem za ručičku.To nie.Len sa im snažím ukázať tu správnu cestu,keď sa ocitnú na rázcestí.Ale bulímia bol poriadne ťažký oriešok.Je mi jasné,že pokiaľ človek sám nechce,akékoľvek donucovacie prostriedky sú zbtočné.Ale našťastie prišla chvíľa,kedy dcéra povedala:CHCEM sa liečiť...Tak sa snažím pomocť,ako sa dá a musím vám povedať,že mi ohromne pomáhate.Díky babulky.
Viete,čo by ma zaujímalo? Koľko ste sa vy trápili samé s touto diagnozou..Ako dlho sa dá takto existovať.Moja dcéra je v tom rok a štvrť. Neviem,ci je to vela,alebo málo...Skúsite mi niekto odpovedať? Ale zrejme je to individualne.Dcerka ma pri výške 164 cm 45 kg.Podla mna je to hroza.No máme už kontakty,aj dohovorené nejaké stretnutia ,tak nám držte palce,ok?Hlavne som chcela poznať názory:hospitalizacia-áno,alebo nie.Ale aj na to ste mi odpovedali,za čo som vám vďačná.....

kiky
Tak ako to vyzerá s tým kupkom?? Hm? Odkiaľ si, aby som ťa vedela navygovať ako a kam...

Miška
Miši, to s tými tvojim takzvanými kamarátkami ma mrzí..:(( No nezaslúžia si, aby si sa kôli nim trápila.. Povedz si, že si oveľa lepší človek ako oni, lebo ty by si takého niečoho nebola schopná. Oni budú mať v živote s tým problém, ľudia si ich nebudú vážiť a nebudú sa chcieť s nimi stretávať, ale s tebou Miši, ty si nájdeš ešte veľa nových priateľov a oni ti budú len závidieť.. Ale to bude ich chyba, oni si budú zodpovedné za svoj život a za to, ako si ho zariadia, každý má všetko vo svojich rukách, nenechaj sa nimi otráviť, hold niektorí ľudia sú závistlivci, to robí tá dnešná doba, preto sa treba voči nim ozbrojiť.. Ešte toľko krát v živote stretneš takých ľudí, takých ktorí ti budú závidieť napr. tvoj vzhľad, dobrú povahu, úsmev, kamarátov.. No ty si ich nesmieš všímať, lebo sa zblázniš.. Tak Miši, úsmev a ideme ďalej, nájdeš si nové priateľky, lepšie, ktoré si budú vážiť tvoju dobrotu.. Tak ti prajem ešte príjemný zvyšok týždňa, zajtra si urob radosť a pomaznaj svoje telo 3Bitkou, veď tú máš rada, tak si ju teraz dopraj, ako odmenu, za to že si to tak zvládla :)) Papa..

dievča
Tak v prvom rade vôbec nie si šiši a je priam nutné aby si sa niekomu zverila, lebo takéto veľké sústo, či bremeno je pre jednu osobu ťažké uniesť.. Tvoj problém je dosť veľký a bolo by chybou to nechať nepovšimnuté, je to choroba so smrteľnými následkami.. Určite by som odporúčila pokiaľ máš možnosť vyhľadať nejakého dobrého psychológa, či psychiatra a nechať sa aspoň ambulantne liečiť.. A ak na to ešte nemáš odvahu, kľudne môžeš chodiť navštevovať a zdôverovať sa sem k nám, my ti radi všetky pomôžeme a navedieme na správnu cestu :)) Za to aký máš problém sa nemusíš hanbiť, tá choroba si vybrala teba, nie ty ju, preto by s tým trebalo niečo robiť.. Je skvelé, že si si uvedomila, že tento štýl udržiavania si ideálnej postavy nie je zdravý a dobrý, už to je veľký krok, priznať si - ja mám problém.. Drž sa a ak máš akékoľvek otázky, píš a my sa budeme snažiť ich s tebou spoločne vyriešiť :)) Papa..

...
Prajem vám veľa šťastia pri uzdravovaní vašej dcérky, je to krásne, keď vidím ako sa mamina snaží a hľadá rôzne možnosti, prostriedky, poznatky ako pomôcť kde sa len dá.. Moju maminu, alebo celkovo rodinu takéto niečo nikdy nenapadlo.. Vždy som si musela so všetkým pomôcť sama :(( Určite ste dcérke veľkým vzorom a oporou.. Držím Vám päatičky a dúfam, že sa dcérka a aj vy budete cítiť lepšie.. A tiež by som odporúčala vyhľadať nejakého odborného psychológa, či psychiatra, alebo vhodnú dennú liečbu, či denný stacionár.. Hospitalizácia, a hlavne tu na Slovensku sa nie vždy vypláca, u nás ešte bohužiaľ nie je taká informovanosť a pripravenosť na takéto ochorenia. Tak príjemný večer a veľa pozitívnej energie :)))