Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Ahoj Misha a Leijla,
Vyjadrenia Vasich dnesnych myslienok a pocitov su velmi emotivne, ale nenahnevajte sa, ak budem teraz tvrda. Viem, ze sa potrebujete vyplakat, aj na to je toto forum, to je OK. Ale hlavne cakam od Vas to "prebudenie sa", ze zabojujete. Prepacte, ale plakat Vam nepomoze, treba sa zobudit. Viem, je to tazke, ale samo to nepride. Opat polozim v tejto teme uz asi sty raz kontrolnu otazku: Kupili ste si uz aspon tu knihu, kde sa dozviete nielen pravdu o nasledkoch toho, co si pestujete /to ale poznate, Bohu zial/, ale hlavne ako dalej.Ta kniha sa vola Bulimie, jak BOJOVAT s prejidanim, autor Frantisek David Krch. Moje zlate, o vsetko treba bojovat a tym viac boj o svoje zdravie za to stoji. Skuste prepnut z uzasne citovo bohateho dusevneho zivota, ktory evidentne mate, na tvrdy racionalizmus v zaujme svojho zdravia.My vsetci Vam chceme v tom pomoct.

Strach je silna emocia, viem...
Mishka, poznam to - aj chces a potom hned na to nechces...Ja mam dnes tolko energie, ze by som trhala parkety :-) ale na druhej strane, nechcem, aby ste si mysleli, ze cele dni chodim po svete vysmiata ako slniecko, ze sa mi vzdy vsetko dari, ze nikdy neplacem, ze nemam zo seba obcas zly pocit, ze sa neviem polozit a poddat zlej nalade, ze nebyvam smutna...Byvam, a ako kraaasne! Viem si to dokonale uzit, viem sa preplakat k lepsej nalade, viem so smutkom zaspavat, lebo viem, ze sa prebudim cista...
Mishinka, ak pride koniec sveta a nebudes mat dalsiu sancu na dlhy zivot, urcite sa to vcas dozvies. Pokial viem, koniec sveta sa nechysta, zivot mas pred sebou, zacni s tym narabat rozumne. A v prvom rade zmen psychologicku, to Ti radim uz davno! PA:-)

Gabinko, ja sa aj trochu bojím s tým skončiť:-( Ale na druhej strane takýto život už nechcem:-( Úplne som sa zmenila, som stále len doma, uplakaná, v depkách, hanbím sa chodiť medzi ľudí atď..

Mishinka,
poznáš ma...ľutujem Ťa málokedy,aj keď viem, ako je Ti ťažko...Je jedno, koľko rokov, či 7, 8 alebo 11...šanca na vyliečenie je neustále, len ju musíte chytiť za pačesy a nevyhovárať sa...
Mám pocit, že taký životný štýl, aký vediete (zvracanie, preháňadlá, nejedenie, smútok, opať zvracanie, večné manipulovanie s jedlom) je akoby zvakom, životným štýlom...
Mám manžela bývalého vrcholového basketbalistu. Hrával basket od svojich 8 rokov až do 33 (koľko je to spolu?)a v závere už bol unavený, znechutený, nechcelo sa mu tak žiť a telo ho bolelo čoraz viac. Rozhodol sa zo dňa na deň, že s tým skončí. Musím povedať, že po dvoch mesiacoch som sa mu (napoly žartom) vyhrážala rozvodom, lebo bol tak smutný, zahľadený do seba, do svojej sebaľútosti a okrem toho - chýbal mu ten životný štýl, na aký si za tie roky zvakol, aj keď v závere ho mal plné zuby - že bol totálne nemožný. Nevedel sa prispôsobiť normálnemu životnému tempu, fungovaniu rodiny, sebe...
Stačil nový impulz, našiel si prácu, ktorej sa venuje, už je z neho opäť môj starý dobrý manžel .-)
Takže, je to zvyk ale treba ho prelomiť a učiť sa ťiť po novom. Situácie zvládať po novom a inak, nie zvracaním. Učte sa nesúhlasiť, keď nesúhlasite, učte sa plakať, keď je vám na nič, učte sa kričať, keď vám ubližujú, učte sa povedať, že je vám fajn, keď vám tak naozaj je:) Veľa šťastia!

leijla, veľmi Ti ďakujem...mne je smutno aj z toho, že som dnes chcela začať zasa odznova. A vieš ako to dopadlo? Ráno som stála o 7h už pred lekárňou a čakala na preháňadlá:-( Takže ich mám zasa v sebe, aj výčitky z jedla...Všetko je v háji, nikdy sa nevyliečim:-( Ale nechcem sa ľutovať! Som strašný sobec! Tak si pekne uži kúpeľ, uži si dníček, skús sa netrápiť, skús sa tešiť zo slniečka, čerpaj z neho energiu...

misha, och moja, netráp sa toľko...to bude fajn...ja idem teraz napríklad na masáž do vírivej vani a celkom sa teším a hádam si tam oddýchnem...Kvôly bulímii mám narušené celé telo, celý chod organizmu, zuby, vlasy, pleť, držanie tela, dýchanie....je to všetko v prdeli....Po obede sa Ti znova ozvem a ešte niečo popísmenkujem...Veľmi dobre viem, aké máš pocity a čo prežívaš. Sama by som Ti poradila, umievaj sa, nechaj také blbosti bokom, ale viem, ako to všetko vezmeš...tak ako ja...veď si len hovorte, aj tak nikto netuší čo prežívam...ale ja to viem...a verím, že v mojom svete konečne výjde slnko a bude moja myseľ fungovať na nejakých iných principoch ako je to doteraz. zatiaľ pekný dník. Po obede sem znova prídem. Buď silná

leijla, vieš, ja si myslím, že teraz je to preto také, že v každom časopise je článok o diete, samé modelky- toto je teda môj problém:-( Ja som s tým začala vlastne kvôli tomuto, že to bol taký nátlak, neviem to vysvetliť...Tiež bojujem, každý deň začínam odznova, ale márne..mám pocit, že tento boj nikdy nevyhrajem. Všetko som kvôli PPP stratila:-( Toľko vecí, na ktorých mi záleží a záležalo:-( Chcela by som sa konečne vyliečiť, chcela by som zasa žiť....Zasa sa mi chce plakať, mám zasa strašné výčitky, cítim sa tučná, veľká, neschopná, k ničomu:-(

Misha, až neuveriteľne krútim hlavou, ktoľko mladých dievčat a žien, vpadlo do tejto priepasti....Prečo niekedy dávno, naše mamy, babky a prababky sa s takýmito problémami nestretávali? žeby iné ideály, iný rebríček hodnôt, iný štýl života, iné priority...alebo to všetko bolo, len sa toľko o tom nehovorilo??? Mňa nebaví takto žit, veď je to denno denná starosť. A to nevravím, že okolo domu, domácnosti, detí, práce a manžela mám málo roboty...Vôbec sa nenudím,...ale na toto svinstvo si vždy nájdem vhodnú chvíľu....Veď to je na zaplakanie....a nedokážem vyhrať....

leijla, ak môžem reagovať na Tvoju správu, tiež ma PPP trápia 8r, mám 20, a tiež mám obavy, či to po takom dlhom čase dokážem, či nájdem v sebe tú silu a odhodlanie skončiť raz a navždy:-(

Gabi, ide z Teba neuveriteľná sila a odhodlanie .... aj ja mám takéto stavy vždy hneď potom keď zlýham...a to nehovorím o tom, že s tým bojujem 8 rokov, som už dávno vydatá, mám deti...a stále stále nie je vo mne toľko sily, aby som zvíťazila sama nad sebou. A vôbec, neviem či to sama po takom dlhom čase dokážem. Je to vôbec reálne??? Ako začať, čo robiť, čo nerobiť, ako sa správať, ako vnímať svet....bože je to veľmi ťažké....som slaboch...