Parkinsonova choroba

Ahoj Janka, mám 60 roků a PN 4 roky. Jsem na tom poměrně dobře. Třes v levé ruce a ztuhlou levou nohu. Špatně spím. Zatím mě PN příliš neomezuje. Eda

www.arrowheadhealthworks.com

www.newswithviews.com

K mojim predoslym pridam este pouzitie mensieho mnozstva litiovych soli, hlavne litium ororat a litium aspartat(50-150 mg denne) ktore priaznivo ovplyvnuju nervove elektrolyticke procesy v mozgu, oskusane na Parkinsonovych aj Alzheimerovych pacientoch s pozitivnymi vysledkami.

Ahoj Eduard

Koťko máš rokov? Od kedy si parkinsonik?

Dobrý den Zlatico, jsem také parkinsonik. Také trpím nadýmáním. Nezjistilo se čím to je. Pomohlo mi, méně a častěji jíst. Nadýmání se tím zmírnilo. Osobně si myslím, že u mě je to buď špatnou činností žlučníku, nebo slinivky. Není to názor lékaře, je to jenom moje dedukce z různých projevů. Neřeším to. Nevím jestli Ti to pomůže.Možná jenom tím, že je nás víc s nadýmáním. Eda

Ahoj, Frank. Je smutné, čo píšeš, ale chápem Ťa. Sama som parkinsonička, liečim sa 2 roky, ale som podstatne mladšia od Tvojho otca. Si evidentne unavený, mal by Ťa niekto vystriedať pri starostlivosti o otca. Skús porozmýšľať, či niekto z rodiny by nemohol pomôcť, aby všetka ťarcha nebola na Tebe. Neboj sa požiadať o pomoc, hovor o probléme otvorene a nahlas. Ak by si predsa nikoho nenašiel, obráť sa na odborníka, taký psychológ by sa Ti zišiel. Vyhľadaj odbornú pomoc, určite Ti radi poradia. Žiť s takto chorým človekom, nie je vôbec jednoduché, všetkých rodinných príslušníkov parkinsonikov obdivujem. Psychika chorého sa mení, choroba postupuje, lieky robia tiež svoje...toto všetko vplýva na chorého. Je potrebná veľká dávka pochopenia, veľa lásky, tolerancie, ale na druhej strane, aj tí ktorí žijú spolu s takto chorým človekom, majú právo na kvalitný život, na oddych. Mysli aj na seba, určite sa neuzatváraj a vyhľadaj odborníka. Prajem Ti všetko dobré a určite sa ozvi. Zuzana, Košice

Dúfam,že príspevky do tejto témy budú pribúdať a ,že sa ozve aj viac parkinsonikov. A všetkým príbuzným,ktorý sa starajú o takto postihnutých ľudí držím palce a želám im pevné nervy a hľavne parkinsonikom čo najviac pekných chvíľ so svojími blízkymi.

Ďakujem Janka, že si sa ozvala. Keď si budeme aj my príbuzní dávať dobre rady tu na tejto stránke určite svojimi skúsenosťami s takto chorými rodičmi pomôžeme zmierniť priebeh tejto choroby pre naších blízkych.

Mám otca parkinsonika. Má 72 rokov a touto chorobou už trpí 20rokov.V poslednom čase mal stavy ako halúcinacie,stále častejšie dementnejšie správanie až sme to museli konzultovať s psychyatričkou,lebo jeko konanie mamu doslova psychycký zrútilo. Dosť často mu už lieky nezabrali a on ich vyžadoval stále častejšie až nakoniec sa predávkovával a bol navrhnutý na psychiatrické liečenie, kde mu zmenili lieky a trochu ho skludnili.Opatera je dosť psychický náročná,hlavne v takomto pokročilom štádiu. Zle spí, má problémy s prostatou ,opúchajú mu nohy,nadúva ho, veľmi zle rozpráva a potichu,každú chvíľu niekde padne. Musíme dávať pozor kde ide,lebo keď mu zaberú lieky a môže sa pohybovať, v nestráženaj chvíli odíde z bytu a už sa stalo,že vonku spadol a nemohol sa postaviť, zatiaľ čo my sme ho hľadali,jeho odviezli do nemocnice. No skrátka je dosť zle.
Budem rada keď parkinsonici,alebo príbuzní budú písať svoje skúsenosti a rady.