Úzkosť

ahojte, no az teraz som sa k tomu dostala, mala som tieto dni dost hekticke.. ako sa mate?
tibbi len tak pekne dalej, terapie a tieto cvicenia su na to aby pomahali, urcite ti to pomoze.

jujula ahoj :) co sa tyka tych tabletiek - oni existuju 0.25ky, 0.5ky a 1.ky a mne predpisal psychiater 1-ku lebo ze sa to balenie najviac oplati co sa doplatku tyka.. to mi dal na to skuskove obdobie ze si mozem davat 2 x 0.5 tablety.. tu 0.5ku som si dala raz a nejaka som z toho bola otapena, tak potom som si davala len stvrtku, ta mi ale tusim vobec nezabrala :) beriem pre istotu so sebou na dovolenku, po ceste si dam najprv 0.25 a ked bude zle tak este 0.25, tak uvidime.. som si povedala ze pocity-nepocity, musim zit normalne, nebudem sa predsa obmedzovat tak ze kvoli nejakym blbym pocitom budem sediet doma na zadku a nikam nepojdem, no nie?
inak ono je to hrozne - minule som sla autobusom v nasom meste cez nejake take ulicky kde som nikdy nebola no a samozrejme uz zacali pocity ze mam zablkovane emocie, ze necitim city, ze nikoho nemam, ze sa bojim zivota, ze budem musiet umriet. a do toho sa mi zrychlilo dychanie a bolo mi hrozne do placu. no je toto normalne?? uz si niekedy clovek pripada ako cvok. takze podla tejto reakcie si hovorim ze sa mam asi na co tesit, ked toto so mnou spravi 10 minutova cesta autobusom.. caka nas 10hodinova cesta autom takze to si to uzijem :) ale kaslem na to, proste to musim zvladnut!!! takto ked sme isli 2 roky dozadu, tak som nemala vobec problemy, akurat uz tak po 9tich hodinach sa mi zacalo trochu blbo dychat a akoby na odpadnutie a taky strach ze vlastne by stacilo nejak sotit do priatela na dialnici a by sme sa vsetci zabili, z toho ma chytila taka hroza, ale len na chvilu.. inak v pohode.. no ale teraz som nejaka hyper extra senzitivna na to cestovanie.. no nevadi, vsetko sa musi zvladnut :) a za posledne tyzdne som taka dobra herecka, ze urcite na mne nikto ani nic nezbada :) nikto okrem priatela za posledne tyzdne netusi ze mam problemy a to som dennodenne v kontakte (aj cely den) s niektorymi ludmi z rodiny..

Lucia888 - uz je lepsie??

V poslednom čase robím cvičenia - zaznamenávam si úzkosti, snažím sa čo najlepšie rozpamätať na tie nepríjemné myšlienky, testujem sa otázkami, aby som vedel spochybňovať úzkosti...je to trochu nepríjemné, ale celkom mi to ide...problémo je ale je, že niekedy cítim napätie a úzkosti a pritom ani neviem z čoho...napr. teraz, nenapadajú ma žiadne myšlienky, no predsa sa necítim v pohode...celé je to zvláštne.

ahojte, nestihala som teraz moc pisat, zajtra sa ozvem - mam bohuzial negativnu skusenost s psychoanalyzou :-( teraz uz ale utekam spat, dobru noc vsetkym!

ahojte baby, sorry katka, ak neberies lieky, to asi tatianka. tie, co nemusete brat AD, asi na tom nie ste az tak zle...ja som bola a preto som znova musela. odporucam Vam najst si nejakeho psychoterapeuta, skuste to tak. ja som tie lieky naozaj potrebovala. o doktorke Albrechtovej som pocula to, co som pisala. mozno by som k nej skocila buduci mesiac, uvidim. no mne ten seroxat este nezabral uplne...tak fakt neviem, aj ked som zvysila davku. nie je to divne? myslite si, ze to moze byt tym, ze mi proste 2. krat nesadol a mala by som zmenit? on mi pomaha, vdaka nemu existujem, ale nie je to take, ako predtym. bojim sa novych liekov, lebo poznam tie stavy zo zaciatku. ale ak by mali zabrat, sla by som do toho...ale kde mam zaruku, ze dalsie sadnu? asi sa v pondelok poradim s tou novou doktorkou...nic ine mi neostava. pocity su rozne, uz chcem, aby bol klud. velmi by som si priala zivot ako predtym...

ahojte kocky;)dlho som tu nebola lebo akosi nestiham;(mam toho vyse hlavy a ako som pisala uz davnejsie ked som busy akosi nemam cas mysliet na to co sa deje s mojim vnutrom...uzkosti sa nedostavili,ak tak len take malicke par sekundove,nic extra...a pevne dufam ze to tak aj ostane...;)))a ozaj nas maly krpec konecne zmenil nazor na surodenca,bral by ho vsetkymi desiatimi;)tak sa mozno rozrastieme;)

ahoj Katka, tak najskor k tej otazke, ze ako sa mam, tak pravdupovediac dnes nie velmi dobre, ale tak snad uz bude lepsie;))) a dakujem za odpoved:))) no je to fakt "sranda", ze nas to vie dobehnut len tak, ked si clovek ani nie je vedomy niecoho konkretneho. a inak viem aj podla seba, ze niekedy je clovek taky slaby - myslim tak psychicky, ze vsetko viac preziva, vsetko sa ho viac dotkne, kazda myslienka ho viac boli a vseobecne je na vsetko viac nachylny, cize aj na stres, aj na uzkost a tak. ale neviem cim to je podmienene a rada by som to odhalila, aspon by sa clovek vedel podla toho aj zariadit. a podla mna je super, ze ides na dovolenku, urcite si dobre oddychnes a budes viacmenej stale s priatelom /ak som sa dobre dovtipila, ze pojdes s nim/, tak aspon budes citit istotu a urcite si to spolu poriadne uzijete:)) a dufam, ze ti tam daju aj tie myslienky pokoj, tak sa tam poriadne fyzicky aj psychicke zregenerujes;))) a aj ked nejake tie obavy hlavne z cudzieho prostredia pridu, je to normalne, to aj ja mavam a aj vela inych ludi, cize z toho si nerob tazku hlavu, ani si to nejako nevycitaj, su dost bezne. a k tomu Neurolu, to som ti chcela uz aj predtym napisat, ze v akych mnozstvach ho beries? lebo teraz si nie som ista ci si to ty pisala, ale ze len stvrtku z celej jednej tabletky? podla mna to je fakt malicko, a preto to ani nezaberie. ak je dost zle, tak by som skusila normalne jednu celu tabletku a ak by bolo uplne zle, tak v najhorsom si dat este jednu. ako nechcem ta navadzat zvysovat davku, nie som lekar, ale to mi tak napadlo k tomu co si pisala, ze ti vobec nezabera, ze ci v tomto nebude problem. tak sa drz a snad uz ti tie myslienky dali pokoj;)))

a je mi casto uzko kvoli rodine.. resp. kvoli rodine ktora uz nie je.. castokrat ma prenasleduju take tie predstavy ako som niekde v nejakom meste alebo proste kdekolvek uplne sama, ako absolutne nikoho nemam, nic necitim a nemam ziadnu citovu oporu a moj zivot je prazdny..
taketo predstavy ma obcas terorizuju.. pritom mam nastastie priatela a par ludi, ale bohuzial ti najhlavnejsi tu uz pre mna nikdy nebudu a tazko sa s tym zmieruje.. no nic uz dost mojho negativneho self-talku..

ako sa mate vy? :)

ahoj jujula, ono je to take ze to nikdy nevies z coho presne to prislo.. moze to byt aj nieco co ta nahnevalo pred par dnami, moze to byt stres, moze to byt cokolvek.. ja som inak nezvykla mavat az taky haklivy zaludok ale obcas sa mi stane ze mi pride (hlavne rano) trochu akoby na vracanie.. inak jem normalne.. ta praca s myslienkami robi caro, vela sa o tom pise aj v tej knihe ktoru som tu spominala ze ju citam.. ale v posl. dobe ju dost zanedbavam :(

co sa tyka tejto tvojej vety "cim bola sposobena ta ranajsia uzkost z veci, ktore inokedy clovek bez problemov zvladne" - tiez si kladiem posledne dni tuto otazku :) ako je mozne ze veci, myslienky ci pocity ktore clovek doteraz vzdy zvladal bez problemov resp. UZ zvladal bez problemov, tak zrazu problem robia.. ja som nejaka cela roztrasena a vynervovana, hocico sa ma dotyka, myslienky ma lahsie trapia.. dnes mam taky den ze citim strach zo zivota.. akoby som sa bala zit - kvoli tomu strachu.. a clovek je tak sprosty ze vie ze cely ten strach je nezmyselny, dokonca aj to viem ze sa s uzkostami da velmi dobre pracovat a do velkej miery odstranit a napriek tomu zufam.. mna to proste strasne rozculuje ze neviem zvladnut nejaky pocit alebo myslienku, ocakavam od seba ze to vsetko musim vediet spracovat.. mne napadne nejaka uplne hypoteticka blba predstava niecoho coho sa bojim a ja proste proti tomu neviem poriadne bojovat. cokolvek co nezvladam v tomto smere ma neuveritelne podkopava a dava mi pocit ze som nejaky slaboch. NENAVIDIM ked nieco neviem zvladnut, ked sa s niecim neviem popasovat, ked ma nieco prevalcuje. musim mat vsetko 100% pod kontrolou. Ano - jedna z typickych vlastnosti ktore sposobuju uzkost.. Na jednej strane mi to pride vsetko totalne malicherne a mam pocit ze absolutne o nic nejde, len je to par veci ktore si v hlave potrebujem vysvetlit.. na strane druhej zas dostanem pocit ze sa mi totalne nici zivot.. no proste chaos zo vsetkeho, uz neviem ani hlavu kde mam, ci na krku ci kde..

O par dni sa tiez chystame na dovolenku, hadam mi dobre padne, ale bude to hrozne zatazova situacia kedze ja mam problem s cudzimi resp. novymi prostrediami, takze balim so sebou aj neurol.. aj ked nemam pocit ze by mi pomohol ked som si ho parkrat dala, ale jeden nikdy nevie..
no vidim to dnes zase na poriadny rozhovor s priatelom.. a koncom tyzdna mam aj psychoanalyzu dalsi termin, tak som zvedava..

ahojte:)))
tak ja som mala dnes taky zaujimavy den. rano som vstala a uz vtedy som citila taky vnutorny nepokoj a celkovo take roztrasenie. myslim si, ze to poznate, aj Katka to tu neraz popisovala. potom som sa chcela naranajkovat a po dlllllllllhych dnoch co nebol s tymto ziaden problem som mala stiahnuty zaludok a skoro nic som do neho nemohla dostat. ak som aj nieco zjedla, hned mi z toho nebolo dobre a jednoducho som nemohla nic zjest. ja som to mala fakt po dlhociznom obdobi, lebo posledne dni mi konecne velmi chutilo jest, ale tak toto nejako neriesim. za posledne obdobie som sa konecne troska rozjedla, lebo tiez som velmi chuda, tak aspon z toho sa velmi tesim. inak som mala vybavovacky v meste, potom som mala jedno stretnutie a mna z toho normalne od rana chytila uzkost. inak je to fakt na zamyslenie, ze preco to cloveka niekedy takto chyti. lebo ja si naozaj nie som vedoma nejakeho konkretneho strachu, proste hned ako som vstala prisla uzkost uz len ked som si predstavila ako idem autobusom a ako potom musim vybavit tie veci a ako mam este ist na to stretko, uplna hroza, no nechapala som. nastastie som sa potom troska pozitivne preladila, potom uz bolo troska lepsie, nehovorim, ze dobre, ale urcite lepsie. aj som si dopriala vydatny obed, a aj mi chutilo, nastastie tie zaludocne tazkosti postupne uplne prestali:))) a teraz, ked uz mam za sebou cely den sa citim pomerne fajn, len stale mi nejde do hlavy cim bola sposobena ta ranajsia uzkost z veci, ktore inokedy clovek bez problemov zvladne. co to mohlo sposobit? ci v tom je ta "sranda", ze to moze cloveka stretnut hocikedy aj uplne bez dovodu? ci v tom vzdy musi byt nejaky dovod, len je nejako hrozne moc skryty?
a este k tebe Kati, no verim ti. kazdy ma nieco a vobec nie je hanbou to co prezivas ty. a aj ked teraz nemas zrovna najlepsie dni, ver mi, ze sa to postupne zlepsi a pride den, kedy vstanes bez strachu a povies si ako super sa citis:))) ved si povedz - nebolo to zatial vzdy tak? kolkokrat si uz mala take obdobie a vzdy potom prislo aj to lepsie, vsak ano? raz sa citime nanic, potom je zasa lepsie. a s tymi strachmi, joj, to uz co mne poprichadzalo na rozum, co mi vobec vedelo napadnut, tak to uz by bolo tiez na niekolko stran:))) a urcite to tak ma vela ludi, to ti garantujem. a tiez hlasujem vsetkymi destiatimi za vymenenie si tazkosti!!!:))) a este musim dopisat k tomu co si pisala, ze vynimocna si, ale v tom dobrom slova zmysle;)))
Luci, ja som o tej pani tiez veeela citala a vsetko len same pozitivne veci, vraj je super odbornicka a naozaj pomaha. ona sa venuje alternativnej medicine alebo homeopatii, ze? ja som fakt citala len dobre veci, len clovek je uz aj taky opatrny voci tymto veciam. ale zas viem, ze ona pomohla aj ludom s psychickymi problemami, takze asi to bude fakt odbornicka. len si si ista, ze platis iba to vstupne vysetrenie a nic viac? ani za dalsiu inu navstevu, ani za tie lieky alebo preparaty, ktore ti predpise? lebo v tom pripade to podla mojho nazoru naozaj stoji zato. liecba vraj trva dlhsie, lebo tu sa nedaju ocakavat vysledky hned, ale postupne, ale tak hlavne je, ze vysledky aj naozaj pridu, ze ano?:)))

ahoj Luci, asi si si ma pomylila s niekym - ja neberiem seroxat.. len za posl. mesiac obcasne neurol..
ten pocit poznam ze clovek chce byt stale pri niekom.. vzdy ked mam taketo obdobia tak to tiez potrebuje, clovek tak akosi hlada nejaku istotu a chce byt "v bezpeci"..