Úzkosť

alexx prave som citala velmi peknu myslienku:vztah je urcitym sposobom otroctvo.bud ty zotrocujes alebo sa stavas otrokom. po spravnosti byto malo byt tak,ze cim viac sa lubite tym vacsia sloboda medzi vami existuje. cim viac lasky, tym menej moznosti pre dominanciu,natlak alebo ocakavania a samozrejme tym padom ziadna frustracia a sklamanie.
dinnoxxx moj email je tanja.g@szm.sk
katka30 moj prvy psycholog mi povedal,ze niekedy je nase telo mudrejsie ako nasa logicka mysel a da nam pocitit takymto sposobom,ze nieco nie je v poriadku,nech si cokolvek nahovarame. ja som to velmi dobre vedela,ze moj vztah je nezdravy.som velmi rada,ze som to ukoncila,ale uz menej rada,ze mi tie stavy ovplyvnuju kazdy moj novy vztah:-( stalo sa ti to v zahranici,kam ste spolu isli s vyhliadkou,ze zarobite peniaze na spolocne byvanie?lebo ja som ten pripad...
tatiana26 vo vacsine som stastna a uzivam si kazdu minutu, no obcas ma prepadnu myslienky,ze je to vsetko aj tak velmi prizemne a povrchne a ze mi to cele nedava zmysel a ze uz mam 28 rokov a nic som neobjavila,nikoho nezachranila,svet nespasila...:-)ved vies asi na co myslim...dat peniaze zobrakovi,veci do charity,zobrat si psika z utulku...to vsetko robim,ale aj tak sa mi to zda malo....

miloško to maš sny to aj na knihu ako tu už bolo povedané no moj take nemam len ked pozeram sciffi atd no maj sa apekne spinkaj ja viem daj si niečo nad postel mpred spanim peknu babu nap. čum na nu a chod spat možno bude lepší sen alebo auto no ty budeš aj tak strielat tak čau

KATKA30,"niekedy sa teraz uz tesim, ked ma prist" - toto a všetko ostatné, čo píšeš o tom priateľovi je desivé, prosím ťa poznáš jediný dôvod, prečo si s ním? Ja viem, že sme to už v mailoch riešili, ale toto je už naozaj husté. Čo je na tom vzťahu také, že ťa to núti ho udržovať? KATKAXXX ja to mám tuším naopak, mne prichádzajú tieto stavy, keď je nejaká nová situácia alebo očakávanie niečoho nového a nepoznaného, lebo ja nemám ten problém s myšlienkami, ale s telesnými prejavmi môjho podvedomia asi alebo čo... Zajtra idem po 5 mesiacoch do práce, trochu sa začínam obávať a chodia mi po rozume predstavy, že čo keď tam dostanem atak atď., ale prekvapivo som viac pokojná ako vystresovaná... skôr ma desí to ako tu budem sama žiť... no kruto náročné dni ma čakajú...ale ja sa nedám, život ide ďalej, nič nie je stratené a ja sa nedám... na svete je krásne :)

Ahojky, TOBI adresa mi prišla, idem to napáliť a zajtra pošlem aj tebe ADKA, v piatok mi to nevyšlo, nejak si neviem zorganizovať deň:) TOBI som rada, že ti môžem akokoľvek pomôcť. Deti nemám, som slobodná, žila som s priateľom, ktorý sa po 4 rokoch dnes sťahuje preč, lebo sme sa rozišli, takže tu budem bývať celkom sama...trochu sa toho desím, ale nejako to iste pôjde. ALEXKO no aké pekné príspevky, som rada, že píšeš, chýbalo to tu, také čisté ľudské a mužské, treba Miška podporiť, sám to tu ťahá :) TATI ja mám pocit, že odkedy skončila škola, môj život začal... je tak pestrý, bláznivý a mnohotvárny, že naozaj o stereotype nemôže byť ani reči... všetko je to o tom, ako si to zariadiš a ako to vnímaš

misiak ved o to ide - "akonhle som medzi ludmi je to super.alebo ked pracujem tiez som uplne fit.
akonahle niekedy ostanem sam zo sebou tak vtedy to je horsie." - ja to mam presne tak isto. ked som s viacerymi ludmi alebo ked som v praci atd atd, tak sa ma uzkost nechyta. prichadza vtedy ked sa nachadzam v nejakom stave alebo prostredi kde sa vyzaduje akoze "vypnut", resp. nie je tam az tak co robit, takze moj mozog je menej zamestnany a vtedy zacinam vymyslat blbosti. len nie vzdy je jednoduche sa tych blbosti zbavit. ale verim ze sa to da postupne naucit.

Tati....mala som podobne stavy so svojim priatelom. Vzdy ked mal prist, mi bolo tak zle, ze som muslela, ze si zavolam sanitku. Ked prisiel, tak som sa na neho nemohla ani pozriet, tiez sa bojim zavazkov. Nakoniec to skoncilo tak, ze bud sme sli na pohotovst, to som este byvala v Uk, tam som im rovno v cakarni odpadla, alebo som behala okolo domu. Bolo to desne, tie stavy zazila aj moja mama, ked prisla za mnou do Anglicka, vzdy vecer potajomky ked vsetci spali, ma viezol na pohotovst na injekciu, boli to desne casy, fuuuuuuuuj nikdy viac. Akonahle sme prisli naspat na slovensko, som vyhladala psychiatra a teraz uz 5 mesiac som na liekoch, ktore ma dost drzia nad zivotom. Skutocne neviem ani ako, ale teraz ked ma prist sa tesim, najhorsie je , ked ideme spat, vzdy mi to zacne a ked sa este ku mne prikloni, ze mi chce dat pusu na dobru noc, tak idem odpadnut a hrozne zhlboka dycham, rozboli ma zaludok a hned sa mi chce zvracat. Su to nahovno (prepacte za vyraz) pocity. Ale ako som zacala, niekedy sa teraz uz tesim, ked ma prist. Chcela by som vsak uz byt zdrava a nebrat lieky, chcela by som mat kvalitny zivot a prezivat ho s plnym duskom, hmmmm, prave teraz mi nabehla zase cervena farba na tvar, zase mi stupol tlak, kaslem nato, idem sa chystat do prace. Prajem kazdemu uspesny tyzden:-)))

ahoj TATI,mozem ti napisat maila. Potrbujem sa niekomu ako si Ty vyrozpravat. Dakujem

tati, ešte k tej každodennej rutine. aj ja mávam niekedy ten pocit. venuješ dostatočnú pozornosť maličkostiam okolo seba? tým maličkostiam, ktoré možu zmeniť tvoj den k lepšiemu? alebo ked ta naštve napr.predavačka ráno v obchode, tak máš celý den pokazený? mna naštve, ale darí sa mi to už velmi rýchlo odbúrať. doslova do pár minút. a potom si všímam milé drobnosti okolo seba, vo svojom okolí, v kontakte s blízkymi, ktorými si ten den urobím lepším. samozrejme mám zlé dni,kedy sa mi doslova nič nechce a vravím si, že je všetko o ničom. ale ak mám možnosť, robím niečo pre to, aby som tie myšlienky zahnal. aj o tom je uzkosť. sme moc analyticky a neuspokojuje nás náš život, pretože čakáme niečo viac, akési naplnenie. je to normálne asi u kazdého, lenže u nás z toho vznikol problem, pretože sme navyše senzitívni jedinci. teraz je už len na nás naučiť sa byť senzitívny namiesto toho negatívneho na to pozitívne. v momente, ako sa stane niečo zlé, poučiť sa z toho a preniesť sa cez to čo najrýchlejšie, a čo najskor to riešiť ak treba. to nám uzkostlivcom pomože v prvom rade. a potom sa preprogramovať pozitívne. čo pekné nás stretne, to si uložiť do mysle a žiť z toho, nechať sa tým vyživovať, doslova ako ťavy, ktorým cestou pušťou vystačia zásoby vody ktoru nosia v sebe:D pekný večer všetkým :)

tati, ešte pred pol rokom by som sa velmi naštval na to čo si napísala o privelkom tlaku na partnerku ked ju velmi lubim. ale aj ked to vyzerá byť trochu na hlavu postavené, viem že máš pravdu. už to viem, a snažím sa to u mna zmeniť. tiež som ten typ. urobil by som pre svoju partnerku všetko, a to isté žiadam aj od nej. už viem, že to nie je správne, a nie je to tá pravá láska. vždy som mal vo vztahu potrebu vlastnenia. myslím si, že to bolo hlavne podvedomým strachom že o tú osobu prídem, a tak som s nou chcel tráviť čo najviac času. ironiou je, že to fungovalo presne opačne a odcudzili sme sa. ale ono to proste tak je. človek vždy potrebuje v prvom rade cítiť slobodu. ak chcem prežiť plnohodnotný vztah a chcem aby tak ten vztah prežívala aj mnou milovaná osoba, musím začať od seba, t.j. zmeniť svoj postoj k vztahu, dať tomu druhému pocit nezištnej lásky, a ak to bude ta druhá osoba cítiť, vtedy je to láska. nie vtedy ked jej budem v kuse vyvolávať alebo dokola omielať ako ju milujem. no, trošku som sa rozpísal, ale o tomto by sa dalo písať vela. kočky, berte to tak, že my proste dozrievame neskor, a ešte k tomu vidíme svet inak ako vy:)

fidorka ja ta uplne chapem, je mi tiez niekedy zle, vacsinou sa necitim dobre a potom si namyslam, ze mi nieco je..tiez ma napadaju hluposti, ze ma hrozne boli hrudna kost..ze sa casto zadycham, potom mam strach, pridu tie stavy busenie srdca atd. ja mam tiez skoliozu a ohnutu hrudnu chrbticu a lekar mi povedal, ze to moze tlacit na hrudnik, dokonca aj prsniky mozu boliet...