Úzkosť

TOBI práve som ti napísala dlhý príspevok a zrazu mi vyhodilo, že systémová chyba a vymazal sa... a už sa mi ho nechce znovu písať :) ale tie stavy ma chytajú kdekoľvek, kedykoľvek, najmä teda ak som prešvihla svoje hranice a idem nad svoje limity alebo ak je nejaká stresová situácia, ale už sa nebojím sama chodiť

TATI, aj ty si chytala tie hrozne stavy?ako ich dokazes prekonat?

tatiana26,viem,ze uz si to urcite pisala..chcem sa opytat, kedy alebo kde ta chytali tieto stavy busenia srdca..atd..?lebo mne sa to stalo pred rokmi na ulici, a doteraz mam problem ist niekde sama ato ma stve..potom pred rokom ma to chytilo doma a tiez mam teraz taky zvlastny pocit, ked som sama doma len so synom..mam proste strach, neviem ako sa toho zbavit...pa

TATI a odkiaľ si?

TATI ďakujem, tuším máme dosť spoločné. Meno, vek, rozchody, spasiteľské sklony... :) Mám našťastie výborných priateľov, ktorí určite vykryjú moje smutné chvíle, to viem... a aj s priateľom sa nerozchádzame v zlom, takže aj to je v poriadku. A čas ukáže, čo a ako ďalej... Ale ty máš teraz priateľa, či nie? Ja už tu strácam prehľad, asi si to začnem zapisovať, že kto, čo, kedy...lebo už nás je tu priveľa :D

tatiana26 ja som sa tiez rozisla s priatelom po 4 rokoch a z toho rok sme spolu byvali. myslela som si,ze uz nikdy nic nebude take ako predtym, ale poviem ti pravdu,ze ked prejdes cez to smutne obdobie osamelosti,zrazu zistis ako neuveritelne dobre ti je a zacnes si sama seba viac vazit,pretoze budes omnoho silnejsia,samostatnejsia,stretnes novych ludi, ktorych by si inak nestretla a budes mat konecne cas sama na seba:-)chce to len cas a samozrejme 1-2 priatelov, na ktorych sa mozes zvesit v pripade velkej osamelosti:-)na mna vsak posobis ako velmi silna zena,takze ti tu taketo utechy a rady ani netreba:-)

alexx prave som citala velmi peknu myslienku:vztah je urcitym sposobom otroctvo.bud ty zotrocujes alebo sa stavas otrokom. po spravnosti byto malo byt tak,ze cim viac sa lubite tym vacsia sloboda medzi vami existuje. cim viac lasky, tym menej moznosti pre dominanciu,natlak alebo ocakavania a samozrejme tym padom ziadna frustracia a sklamanie.
dinnoxxx moj email je tanja.g@szm.sk
katka30 moj prvy psycholog mi povedal,ze niekedy je nase telo mudrejsie ako nasa logicka mysel a da nam pocitit takymto sposobom,ze nieco nie je v poriadku,nech si cokolvek nahovarame. ja som to velmi dobre vedela,ze moj vztah je nezdravy.som velmi rada,ze som to ukoncila,ale uz menej rada,ze mi tie stavy ovplyvnuju kazdy moj novy vztah:-( stalo sa ti to v zahranici,kam ste spolu isli s vyhliadkou,ze zarobite peniaze na spolocne byvanie?lebo ja som ten pripad...
tatiana26 vo vacsine som stastna a uzivam si kazdu minutu, no obcas ma prepadnu myslienky,ze je to vsetko aj tak velmi prizemne a povrchne a ze mi to cele nedava zmysel a ze uz mam 28 rokov a nic som neobjavila,nikoho nezachranila,svet nespasila...:-)ved vies asi na co myslim...dat peniaze zobrakovi,veci do charity,zobrat si psika z utulku...to vsetko robim,ale aj tak sa mi to zda malo....

miloško to maš sny to aj na knihu ako tu už bolo povedané no moj take nemam len ked pozeram sciffi atd no maj sa apekne spinkaj ja viem daj si niečo nad postel mpred spanim peknu babu nap. čum na nu a chod spat možno bude lepší sen alebo auto no ty budeš aj tak strielat tak čau

KATKA30,"niekedy sa teraz uz tesim, ked ma prist" - toto a všetko ostatné, čo píšeš o tom priateľovi je desivé, prosím ťa poznáš jediný dôvod, prečo si s ním? Ja viem, že sme to už v mailoch riešili, ale toto je už naozaj husté. Čo je na tom vzťahu také, že ťa to núti ho udržovať? KATKAXXX ja to mám tuším naopak, mne prichádzajú tieto stavy, keď je nejaká nová situácia alebo očakávanie niečoho nového a nepoznaného, lebo ja nemám ten problém s myšlienkami, ale s telesnými prejavmi môjho podvedomia asi alebo čo... Zajtra idem po 5 mesiacoch do práce, trochu sa začínam obávať a chodia mi po rozume predstavy, že čo keď tam dostanem atak atď., ale prekvapivo som viac pokojná ako vystresovaná... skôr ma desí to ako tu budem sama žiť... no kruto náročné dni ma čakajú...ale ja sa nedám, život ide ďalej, nič nie je stratené a ja sa nedám... na svete je krásne :)

Ahojky, TOBI adresa mi prišla, idem to napáliť a zajtra pošlem aj tebe ADKA, v piatok mi to nevyšlo, nejak si neviem zorganizovať deň:) TOBI som rada, že ti môžem akokoľvek pomôcť. Deti nemám, som slobodná, žila som s priateľom, ktorý sa po 4 rokoch dnes sťahuje preč, lebo sme sa rozišli, takže tu budem bývať celkom sama...trochu sa toho desím, ale nejako to iste pôjde. ALEXKO no aké pekné príspevky, som rada, že píšeš, chýbalo to tu, také čisté ľudské a mužské, treba Miška podporiť, sám to tu ťahá :) TATI ja mám pocit, že odkedy skončila škola, môj život začal... je tak pestrý, bláznivý a mnohotvárny, že naozaj o stereotype nemôže byť ani reči... všetko je to o tom, ako si to zariadiš a ako to vnímaš