Úzkosť

tatiana 26,to bude tym menom!definitivne nesmieme pomenovat nase dcery 'katka' alebo 'tatiana' lebo tym im predurcime len problemy:-)uz je to rok a pol a medzitym som ho stihla na par mesiacov opustit, pretoze ked to na mna pride dokazem spravit vsetko preto, aby to odislo, aj cez mrtvoly:-)ale prisla som na to, ze takto to fungovat nemoze,nemozem donekonecna utekat...chudak chlapec,keby bol vedel,tak ma asi oblukom obide:-)a ty si sa s priatelom rozisla pre uzkost alebo tam boli ine dovody?inak ked to na mna po prvy krat prislo,bola som si ista,ze ma uz nikto nikdy nebude milovat,pretoze som 'blazon', ale nastastie som sa mylila...ako hovori moja mama 'vzdy sa najde hlupy, co ta kupi':-)

No nech sa páči, ešte aj bolestivú menštruáciu a jogu máme spoločnú :) vynikoš :) A koľko si s tým francúzom? to je pekelná situácia...

tatiana26, ja momentalne zijem v irsku, ale uz citim,ze je cas ist domov. dnes sa mi snivalo,ze som doma na dovolenke a nechcem ist spat, a tak som plakala mame na kolenach,ze ja uz nikam nepatrim,pretoze slovensko mi uz nie je domovom a ani irsko sa mi nim nestalo...problem je vsak moj priatel.on je totizto francuz a to nam to stazuje.ja nechcem ist do francuzska,pretoze sa po francuzsky este len ucim,on nema sancu na slovensku, a tak sme uviaznuti v krajine plnej opilcov:-)
tobi, prvykrat som veru aj ja dostala injekciu a nejake tabletky,co to bolo zac netusim,pretoze to bolo v bulharsku,ked som dostala prvy zachvat.po rozchode s priatelom som dostala xanax,ale nikdy som ho neuzila,miesto toho som skusila persen. a potom uz som sa na tom snazila pracovat bez tabletiek. samozrejme chodila som a zase chodim ku psychologovi a ked je to najhorsie pijem caj na nervy a jem magnezium a nasla som toto forum:-)ale velmi pomaha aj pravidelne cvicenie jogy. nielen 'na nervy'...odkedy cvicim jogu, nemam bolestivu menstruaciu, a to som vzdy trpela v krcoch na zemi

dievcata a chlapec.:)
prajem vam pekny vecer :) ale to nieje vsetko co chcem povedat :)
katkaxxx si od zaciatku moja krvna skupina a teraz sa pridala anonymka :)
viem presne co citite a vy viete presne to co citim ja.jednoducho zle myslienky a pocity ktore nas ovladnu.su zle ale same viete ze ich dokazeme porazit.
katka ja ti teraz presne poviem kde je chyba.viem to presne!vonku je nam dobre lebo mame v hlave nieco co nas zamestnava.skola,robota,zabava,to je uplne jedno.jednoducho nas mozog ma zamestnanie.akonahle ame sami najde nas problem lebo na ten problem myslimev skratke-akonahle nieje mozog zamestnany tak neposlucha.a,je problem naucit ho posluchat?ved dokazeme naucit posluchat zvierata a preco nie seba? :D
nieje to problem len treba najst sposob a hlavne vyrovnat sa sam zo sebou.nieje problem zit v spolocnosti ,ale je problem zit sam zo sebou.
ide to ,ale recept pozname len my.
nemame ziadnu tazku chrobu.co maju povedat slepci a ochrnuty,sme stastny len troska viac rozmyslame a bojime sa o seba viac,a to je ten problem.na druhej strane to je velmi dobre.tak hladajme druhu stranu.
alexx bolo to krasne co si pisal.a ako sa dari inak kamarat?uz ta cakam na zapade tak sa zastav nech pokecame .
pekny vecer

TOBI práve som ti napísala dlhý príspevok a zrazu mi vyhodilo, že systémová chyba a vymazal sa... a už sa mi ho nechce znovu písať :) ale tie stavy ma chytajú kdekoľvek, kedykoľvek, najmä teda ak som prešvihla svoje hranice a idem nad svoje limity alebo ak je nejaká stresová situácia, ale už sa nebojím sama chodiť

TATI, aj ty si chytala tie hrozne stavy?ako ich dokazes prekonat?

tatiana26,viem,ze uz si to urcite pisala..chcem sa opytat, kedy alebo kde ta chytali tieto stavy busenia srdca..atd..?lebo mne sa to stalo pred rokmi na ulici, a doteraz mam problem ist niekde sama ato ma stve..potom pred rokom ma to chytilo doma a tiez mam teraz taky zvlastny pocit, ked som sama doma len so synom..mam proste strach, neviem ako sa toho zbavit...pa

TATI a odkiaľ si?

TATI ďakujem, tuším máme dosť spoločné. Meno, vek, rozchody, spasiteľské sklony... :) Mám našťastie výborných priateľov, ktorí určite vykryjú moje smutné chvíle, to viem... a aj s priateľom sa nerozchádzame v zlom, takže aj to je v poriadku. A čas ukáže, čo a ako ďalej... Ale ty máš teraz priateľa, či nie? Ja už tu strácam prehľad, asi si to začnem zapisovať, že kto, čo, kedy...lebo už nás je tu priveľa :D

tatiana26 ja som sa tiez rozisla s priatelom po 4 rokoch a z toho rok sme spolu byvali. myslela som si,ze uz nikdy nic nebude take ako predtym, ale poviem ti pravdu,ze ked prejdes cez to smutne obdobie osamelosti,zrazu zistis ako neuveritelne dobre ti je a zacnes si sama seba viac vazit,pretoze budes omnoho silnejsia,samostatnejsia,stretnes novych ludi, ktorych by si inak nestretla a budes mat konecne cas sama na seba:-)chce to len cas a samozrejme 1-2 priatelov, na ktorych sa mozes zvesit v pripade velkej osamelosti:-)na mna vsak posobis ako velmi silna zena,takze ti tu taketo utechy a rady ani netreba:-)