Úzkosť

kati cau, ako je? ja tiez ked sa rano zobudim na nervozitu, tak prve co mi pomoze je otvorit okno ;-))) a takmer vzdy ta najneprijemnejsia cast odide cestou do prace, ked som na cerstvom vzduchu...a samozrejme,ze nase hormony nas ovplyvnuju...ja som to tu uz spominala,ze zvycajne najhorsie mi je ked je spln mesiaca a vtedy priblizne mam aj menstruaciu...mne inak toto neprijemne obdobie trva uz neobvykle dlho s mensimi ci vascimi prestavkami kedy mi je dobre....ked tak nad tym rozmyslam,tak uz od januara!!!uz sa mi aj obcas chce zakricat ze STACILO, DAJ MI UZ POKOJ ;-)))

to je dneska ale fakt nafigu cele... ako taka labilna koza.. pod chvilou mi je do placu, akoby sa chceli tie slzy zo mna vydrat von, vyfiltrovat emocie alebo co..
a prehanaju sa mi hlavou spomienky na vselijake strachy co som doteraz mala a nahana ma pocit strachu z toho ze sa toho nikdy nezbavim alebo ze nikdy nebudem stastna..prip. strach z toho ze tie strachy este niekedy budem mat.. stale mam potrebu byt pri niekom, pri co najviac ludoch, aby som sa citila v bezpeci a v pohode.. este aj rano ked sa zobudim a mam tu nervozitu o ktorej som pisala, tak mi dava taky akoby vacsi pocit bezpecia ked si otvorim okno a pocujem ze su vonku ludia, ze sa rozpravaju, akoby mi to davalo pocit bezpecia.. to su divne mozgove pochody co? ja sa nechcem stazovat, kazdy mame v zivote nejake bremeno a mimo tohto si uvedomujem ako vela darov mam, ale niekedy toho mam uz fakt po krk...

ak tu niekto budete, tak napiste.. budem rada..

ahoj tati, nuz odpoved vies najlepsie aj ty sama, ze manio-depresia to nie je :) tie odpovede my vieme vzdy ze? len tie emocie sa s nami stale hraju.. cvicenie ti urcite pomoze a obdiv za to ze si sa do toho dokopala, ja sa snazim tiez zacat s cvicenim len furt sa neviem do toho nejako dokopat..
ja som este stale taka dost nahouby.. v praci mi je uplne super, bavi ma robota a som tam v kolektive ludi - tak sa citim totiz najbezpecnejsie. vkuse vyhladavam spolocnost co najviac ludi, vtedy sa citim omoc istejsie.. ono to ani neni nejake hrozne teraz ale ja robim stale z komara somara... vcera som sa rano zobudila o hodinu skor ako som mala vstavat a uz som sa len prehadzovala a taku nervozitu som mala v rukach a nohach a samozrejme ja hned z toho vyjasena ze co to maaa znamenat, ze ved ja som nemavala nikdy problemy so spankom a ze co sa to deje a bla bla.. a pritom ludia bezne ked maju bud stres alebo nejake starosti tak sa budievaju alebo nemozu spat a ja sa zobudim o hodinku skor a uz z toho robim ako keby som minimalne mesiac nespala. neznasam tuto svoju vlastnost.
TATI mne to tiez chodi v takych cykloch, ze je dobre dobre dobre, potom sa to trochu zhorsi, potom mozno den, dva, tri je tak horsie a potom je zase lepsie.. takto to mam od toho maja.. akoze celkovo ta intenzita uz klesa samozrejme odost, ale este to neni uplne ok. a hlavne su to strasne blbosti vsetko, za ktore viem ze z obrovskej casti si mozem sama, uz som tu vela o tom popisala - o tej svojej praci s pocitmi a tak. myslis ze to nemoze byt tymi nasimi zenskymi cyklami? mne teraz zase klasicky meska (ako kazdy mesiac) a myslim si ze to dost na mna posobi.. taka som nahouby, hrozne nespokojna so sebou a hocico ma vyplasi.. este sa mi dnes rano aj snival taky sen, ktory dokonale vykreslil nasu rodinnu situaciu, aj som si poplakala ked som vstala.. aj to je take vzdy ze ja sa bojim si poplakat, lebo nechcem posobit na priatela ze som nejaka labilna alebo co. on mi praveze este hovori ze nech si poplacem, ze treba vypustit tie emocie ale ja sa stale bojim plakat a este sa mu aj ospravedlnim za to ze placem.
to s tymi detmi tati.. nechcem ta v ziadnom pripade nakazit svojimi strachmi v tejto oblasti, treba si povedat ze dovtedy este prejde par rokov, ze budeme na sebe pracovat a budeme dobrymi matkami. navyse som presvedcena ze budeme po vsetkych strankach ovela lepsimi matkami ako je drviva vacsina matiek, ked sa rozhliadnes okolo seba a vidis ako sa rodicia spravaju k detom, ake rozne ine veci su v rodinach - alkohol, cigarety atd, tak proste nikto nemoze byt na 100% dokonaly.. MY takmer sme :P len ta uzkost obcasna :P aj priatelovi s tym obcas pilim usi, ze sa bojim ze aka budem matka a tak a on mi len povie ze budem tou najlepsou matkou na svete :) to je inak sranda, ze vsetci ludia moji blizki maju vo mna vacsiu doveru ako ja sama v seba.. tak velmi by som chcela dosiahnut stav SPOKOJNOSTI samej so sebou.. ci sa mi to niekedy podari to neviem..

cau kati,ja tiez nemam rada relaxacie ked mi je dobre lebo mi vzdy vsetko zle pripomenu...a to som si myslela,ze som nejaka divna :-))) tak som rada,ze v tom nie som sama. mne bolo srtrasne dobre v posledne dni,este vcera pre spankom si hovorim,ze tusim uz mam pokoj a prichadza to obdobie kedy mi je dobre a hned rano ako som sa zobudila bolo zase zle ;-))) a presne to iste co pises.strasne som sa bala,ze co ked nie som normalna a co ked mam manio-depresivnu psychozu ked sa mi striedaju obdobia kedy mi je uzasne s obdobiami kedy mi je totalne zle...a tiez som isla do parce a nikto nic nevie,nikto si nic nevsimol,len mne sa cely den hlavou melie,ze co len so mnou bude...a uz zacinam vymyslat to iste co ty...co ked sa mi to zhorsi ked budem mat dietatko a nebudem schopna sa onho postarat? inak prihlasila som sa teraz do gymu a uvidime,ci mi cvicenie pomoze nabudit viac hormonov stastia ;-))))

spravila som si aj relaxaciu ale ja ich moc nemam rada tie relaxacie.. akoze ked je clovek v pohode tak ako prevenciu ich neni problem robit.. ale ked clovek nie je v pohode (aspon u mna je to tak) tak vtedy sa mu akurat nahrnu do hlavy blbe myslienky, pospomina si na vsetko co ho trapi a tak.. preto ich moc nemam rada.. ale tak to moze byt len u mna tak, vseobecne urcite pomahaju.. a hlavne ich treba robit pravidelne.. (ja si na ne spomeniem len ked je mi blbo)

TATI som si spomenula na ten tvoj plesnivy syr ci co to bolo ked si pri nom dostala ten pocit hrozy :D niekedy uz sa fakt clovek nad sebou aj zasmeje ze co dokaze ta jeho hlava vymysliet .. :)

inak najlepsie som sa citila paradoxne na dovolenke (aj ked som sa bala na nu ist, lebo viete co mam ten problem s tymi "cudzimi prostrediami"), tak by mi dobre padlo teraz niekam vypadnut all inclusive a o nic sa nestarat a len oddychovat... to by bolo...

ahojte, ako sa dnes mate? ja veselo "pocitujem" ako sprosta.. dost mi to lezie na nervy lebo sa mi stava napr ze si pomyslim ze idem spravit to alebo ono alebo ze idem tam a tam a vlastne uplne absolutne mimo suvis s tym na co myslim dostanem taky nejaky divny pocit hrozy, tak ma to obleje na 5 sekund, neviem to vysvetlit vobec ale je to dost neprijemne.. a strasne sa mi chce plakat.. akoze nie nejako od zufalstva rumazgat alebo co ale akoby tak vyfiltrovat emocie.. citim ze to potrebujem zo seba dostat von.. a to je prave ten problem ze v robote sa samozrejme neda a doma tiez nie lebo nemozem tu pred ostatnymi revat len tak bez priciny :) takze fasa, dnes sa mam uzasne nahouby.. pritom sa nicoho nejako konkretneho (okrem strachu) nebojim, vsetko mi v pohodicke ide, v praci ziaden problem a do toho tieto nezmysly. slak ma raz trafi z toho. ono to chodi v takych kolobehoch vzdy cca po mesiaci (ze by to suviselo s menzesom?) ze je dobre dobre dobre alebo relativne dobre a potom je taky nejaky blby tyzden kedy sa to nejako zhorsi a musim riesit taketo nezmysly. no ale hovorim ze popri tych stresoch a zazitkoch uzasnych vselijakych co mam pod chvilou stale, sa ani necudujem.. cloveka to ale stve, lebo by rad mal pocit ze ma sam seba pod kontrolou a nie ze ho ovladaju nejake blbe pocity.. ja mam prakticky jediny strach uz len - a to je strach zo strachu. strach ze sa budem bat. a to vsetko prave preto lebo nad sebou drzim prisernu kontrolu, neviem si takmer nic "prepacit" a ked pocitim nejaku uzkost tak hned zacnem v duchu nervacit a to rozoberat ze kde robim chybu a ako je to mozne a toto nemozem citit a musim to mat pod kontrolou a bla bla bla.. uz si sama sebe leziem na nervy s tym.. pomalicky sa hybem vpred ale chce to dlhu pracu na sebe veru v tomto zmysle... a tesim sa ze sa s priatelom porozpravam dnes alebo zajtra, s nim si viem veci v hlave tak dobre utriast..

ved hej, aj ja si hovorievam tak sama pre seba, ze aki su vselijaki ludia, ako vychovavaju deti, ako surovo sa k nim spravaju (vid aj priklad u nas doma) a oni si so sebou starosti nerobia.. nuz nikto nie je dokonaly.. dnes som sa tiez zobudila s uzasnym strachom zo strachu a s pocitom ze nie som normalna a ze uz vlastne nikdy nebudem normalna a cely zivot budem riesit nejake fantazmagorie. ono to celkovo nie je nejake strasne, ja normalne robim vsetko ako keby sa nic nedialo - ci uz praca, ci skola atd, ani to na mne nikto nevidi ale vovnutri mam casto tieto sproste pocity.. niekedy si hovorim ze moj zivot je jeden obrovsky POCIT. a niekedy si poviem ze na to co som vselico "prezila" (uz hovorim ako stara babka) som rada ze mam "len" uzkost a nic horsie. a keby uz prisiel ten menzes konecne, tiez by som sa nenastvala :/ taka som nahouby dnes..
a co vy ostatni?

presne tak kati,urcite aj ini ludia maju podobne pocity,ale sa ich neboja a nerozmyslaju nad nimi...a my sa hned vylakame,ze nieco s nami nie je v poriadku ;-))) neboj, urcite z teba bude uzasna mama.ved sa pozri nato ake zenske vychovavaju deti (vratane alkoholiciek,narkomaniek a prostitutok) a ked to tie zvladaju a netrapia sa tym,tak ty si s tym tazku hlavu urcite nerob ;-)))

dobre ranko, presne tak tati, aj ja sa stale bojim ze sa budem bat a ze to nezvladnem a pod. a stale ma prenasleduje myslienka ze musim byt uplne v pohode a nesmiem citit strach lebo ked budem matkou tak budem musiet byt uplne v pohode aby som bola dobrou matkou atd atd. ah.
dnes rano sa mi stala taka neprijemna vec, bola som po dlhej dobe na noc u priatela a tak som si odvykla unho spat.. no a rano som sa skoro zobudila a s takym hroznym pocitom nezvyku a strachu som bola cela taka nepokojna, vystrasena a neviem co.. nechapem preco.. stratilo sa to potom hned ako ma priatel chytil za ruku, potom sa mi hned ulavilo a preslo to.. problem je len v tom ze ja uz som taka ze sa za vsetko taketo na seba hnevam, lebo to musim zvladnut a stale si vsetko davam do suvisu s tym ze ako budem dobrou matkou ked mam taketo problemy.. pritom nejde o nic aaaz take vazne, keby som to nechala tak tak na to zabudnem, lenze ja sa v tom musim prplat furt a rozmyslat nad tym a co a preco a na co a co ked a bla bla. :/ som na seba nastvata mile damy a pani.