Zle znášam vypäté situácie a keď som sama doma . Lekár mi dal Xanax, poradte niečo z homeopatie alebo niečo iné len nie lieky.
Úzkosť
dievčata prajem peknú noc nech je ten zajtrajší deň krajší a slnečnejší ako bol ten dnešný zuzana
ZUZKA ja nehovorím, že už to je minulý čas, ale tie pekelné stavy snáď áno. Ale žeby mi nemohlo byť ešte oveľa lepšie, to nemôžem povedať...
FIDORKA neviem, či tu je Elesar, tak ti odpoviem ja... na začiatku mu bolo z antidepresív zle, čím ti chcel povedať, že je normálne, že najskôr stav zhoršia... anxiolitiká sa dávajú práve na vykrytie tohto prvotného stavu, čiže tým chcel povedať, že spravil chybu, že ich vtedy neužil, lebo sa bál a nevedel, čo by to spravilo. Elesar už AD neberie, skúša prírodné doplnky. Viac už povie on :)
Tani je super myslieť na to v minulom čase ale všetkým nám raz zasvieti slniečko aj mňa už napadlo čo je s chalanmi Miško sa necítil dobre hádam sa len nevrátil k starému spôsobu života a Miloš ten tu už nebol pekne dlho možno sa našla nejaká utešiteľka a nás už nepotrebuje hoci si myslím že sme ho potrebovali skôr my
pre elesaraa...ahojky...nepochopila som to veľmi s tými AD....a tými anxiolytikami.....bolo ti zle po AD...a nato si si dal(a)....ešte anxilyt.,??? a to ti bolo zle po prvej dávke AD....alebo po koľkých dní užívania???? a potom to pokračovalo ako??? bral si ich ďalej????
Ja viem zuzka, keď si spomeniem na tie hrozné časy až ma zviera des...to bolo fakt peklo, bože, myslela som, že sa z toho nedostanem
tani máš pravdu len ja neznášam ľútosť keď ma to chytilo stále ma pozoroval a mňa to vytáčalo ja som už spomínala že mám super muža aj deti ale niektoré veci si rieším sama.Tanička teraz keď píšeš to ako keby si ani nebola ty spred pár mesiacov .Som hrozne rada že ti je lepšie dúfam že to pôjde len k lepšiemu
Ja si zas myslím, že v partnerskom vzťahu ide o zdieľanie...všetkého... ZUZKA65 ďakujem, že si popísala to dýchanie, ja miestami strácam trpezlivosť, ale so mnou to tu asi bolo tiež riadne o nervy :) A tak ma napadá, že kde je MILOŠ? a MIŠKO?
ja ju mám stále dokážem to niekedy potlačiť ale myslím že sa toho už asi nikdy nezbavím.Keď ma chytí strach,ktorý ani neviem z čoho pramení tak nikdy neviem čo robiť najprv som si dala lexaurin teraz sa to snažím rozdýchať.Ono to príde vždy nečakane,Tak ako príde,tak aj odíde aspoň že tak.Človek nevie koľko sa dožije,ale pri predstave že to je na celý život mi zimomriavky behajú po chrbte.Môj muž vždy vie že mi je blbo ja som mimoriadne komunikatívna a keď mi je pod psa tak poviem 5 slov za deň a to znamená nech mi dajú všetci pokoj.Našťastie to nebýva často.Čo je paradox moj muž o mojej chorobe nič nevie on si stále myslí že je to tlak,nevešiam mu to na nos,lebo si myslím,že kto to nezažije na vlastnej koži tak to nepochopí aj keby chcel to bol tiež môj prípad a takto som dopadla