Úzkosť

ahojte vsetci. Citam celu dnesnu diskusiu, hlavne ma zaujala tema o detstve. Myslim, ze jasle ale aj skolka boli pre mna katastrofou. Vychovavatelka mi davala cez tvar paplon, ked som nemohla spat alebo ma dali prec od deti, do inej miestnosti pri kuchynu. Raz sa mi chcelo cikat, prave ked sme uz mali spat, nechceli ma pustit a ja som strasne zacala plakat a pocikala som sa. Vtedy mi v skolke velmi vynadala jedna vychovavatelka. Dodnes mam tvar tej zeny zarytu v hlave a ked ju vidievam, tam prepacte za vyraz, najradsej by som ju oplula. Taktiez, mala som otca co bol non stop opity a robieval stale krik. Doteraz ked vidim jeho auto ist okolo nas (to uz spolu s mamou neziju), tak mi zostane az na odpadnutie, pritom sa teraz ku mne ako dospelej sprave pekne, ale to detstvo sa neda zabudnut.

MILOŠ neboj nič, to je týmito brutálnymi výkyvmi, čo sa dejú vonku... ja tiež beriem neurol teraz zase viac, aj včera polka, aj dnes, nie som s tým spokojná, ale radšej to neriešim...TOBI ty si sa pýtala na tú tetániu, neurologička mi robila vyšetrenie, myslím, že sa to volá EMG, napichli mi ihlu do svalu a zistili, že mám zvýšenú neuromuskulárnu dráždivosť, čiže tetániu, ale nikto mi to nemienim oznámiť, len mi povedali, že nič mi nie je, že to je následkom chemoterapie a tým to uzavreli... Až o niekoľko rokov som to vyčítala v karte :) vtipné ... Baby, ale to je normálne, že nám partner miestami lezie na nervy a že sa nám miestami páčia aj iní muži a vtedy nám tí naši idú o to viac na nervy... :) to je celé vec rozhodnutia

asi v tom mam tiez dobry chaosik..vies ja by som chcela aby bol iny..mozno pozornejsi, vnimavejsi..

TATI, drzim ti dnes veceer palce..ja som teraz vecer nejaka nesvoje..uz uz na mna ta mrcha isla, ale zvladla som to..asi to bude tym,ze ma priatel nastval..proste mi klamal, a ja to neznasam zo vsetkeho najviac..a mam pocit, ze v poslednej dobe si nejak nerozumieme, teda on mna nerozumie..ale mame spolu krasneho syna..a ja to mam asi zlozitejsie,lebo kolko krat som mala "mozno v amoku"chut opustit..ale neurobila som to..lenze ja mam pocit, ze niekedy je super a zrazu sa mi zda vsetko na prd..

hej no.. ale to s tym vyletom do amsterdamu by mne teda urcite nepreslo :D ako ja poslucham, nic nevymyslam, som k nemu uprimna aj on ku mne. len ja sa proste strasne bojim aby sa to nepokazilo lebo na tom staviam svoju buducnost a zalezi mi na tom, az sa toho proste sem tam bojim a haluzim. nic no, treba si povedat ze blbost a zit normalne.. postupne to pojde, uvidis :)

katkaxxx,presne si to vystihla!obrovitanska zodpovednost a strach zo zavazkov...mne priatel musi tolerovat aj take zalezitosti ako vylet do amsterdamu s mojim atraktvnym spolubyvajucim bez neho!!!a samozrejme nemoze ani slovo povedat ked idem von sama,ci na kavu s niekym koho som stretla pred dvoma dnami...keby mi to robil on,tak ho zabijem,ale mne to pomaha citit sa slobodne...jasne,ze by som vsetko na svete dala za normalny vztah,ale este asi nie som celkom pripravena...a tiez mam niekedy ten pocit,ze si s nim nerozumiem,ze mu musim vsetko dvakrat vysvetlit,aby pochopil a mne je nieco smiesne a dalsim 10slovakom by to bolo smiesne,no on na mna len tupo pozera:-)a potom naopak 10francuzov sa smeje na niecom,co mne pride trapne...

Inak z dectva sa toho naozaj vela odvija. ja som ako male dievca prakticky skoro cele detstvo bola s bratom sama doma do noci, pretoze mama hra v orchestri a predstavenia byvaju v divadle do noci. takze som travila strasne vela neskorych vecerov sama s bratom, on bol o 6 rokov starsi a este aj tu situaciu vyuzil kolkokrat na to aby ma strasil a ked bola burka a som sa bala tak mi hovoril ze co ked do mamy udrie blesk a podobne. a popritomto co mama ma taketo zamestnanie neskore, tak otec bol velmi vela v zahranici pracovne, prakticky cele moje detstvo chodil prec. viete si predstavit ako neisto sa asi dieta citi za takychto okolnosti. a inak co sa tyka skolky - viackrat som do nej zacala chodit, ale som musela vzdy prestat lebo som bola kazdu chvilu chora.

Tati prave pre toto ja kazdemu odporucam psychoterapiu alebo nieco podobne pretoze tam prides na take veci na ake by si sama nikdy neprisla.gratulujem. s priatelom ti drzim palce. inak k tejto teme by som ti nieco vedela povedat.. mne sa obcas stava nieco trosku podobne.. proste vsetko je ok, mam ho rada, citim sa prinom uzasne a zrazu pride nejake bum, nejaka hlupost ze sa mi napr zapaci nieco na niekom inom (ale to je proste normalne, lebo oci mas otvorene a vstupom do vztahu ostavas stale heterosexualna :D ) a vtedy sa strasne zlaknem ze tym padom nemam rada svojho sucasneho priatela a ze to je hrozne a bla bla bla a potom ked som s nim tak sa spravam cudne, som neista, nervozna a zle sa mi dycha a ked odide tak si vydychnem. potom opat sa stretneme a opat sa to opakuje. az kym nepride opat nejaky zlom a nevrati sa to do normalu. toto mavam obcas a dost casto pred menstruaciou. proste sposobuje mi to dost uzkost lebo ja na nom takpovediac staviam zivot.. znamena pre mna vela a ked by sa to pokazilo tak by sa mi zrutilo to co ma drzi nad vodou a dava mi radost do zivota. a preto, ze citim taku velku zodpovednost a nechcem to pokazit alebo stratit vznika u mna taka reakcia aka vznika. nie je to u teba nieco podobne? ze citis prilis velky zavazok alebo zodpovednost?

tatiana,ja si inak dodnes pamatam ten utrpny pocit,ked ma nasi v polospanku o piatej rano obliekali:-)a opat je tu suvislost,dodnes nenavidim vstavat skoro rano a sposobuje mi to normalne fyzicku bolest!a jedna vec,ktora ma drzi v irsku je aj to,ze zcinam pracovat o 11.30...neviem ako to zvladnem ked pridem spat na sk vstavat o siestej rano:-(

TATI veľmi dobre si to zhrnula :) Držím ti palce, určite ho neovracaj chudáka :)