Úzkosť

veve - co je to laktacna psychoza? mala si iba podozrenie alebo sa to potvrdilo? ako si sa z toho dostala?

Ahojte Už dlhšie som sa tu neozvala.Ďakujem Miloškovi za pekné povzbudivé slová a dúfam že sa má O.K.
Ja som tu registrovaný prispievatel.Poznám dobre váš stav a tiež trpím úzkosťami.U mňa sa moje psychic.problémy začali v 19r.Mala som panické ataky-záchvaty a tie sa mi prejavovali silným trasením celého tela, mala som príšerné tlaky v hlave, čudný pocit na hrudi a väčšinou som pri tom plakávala.Keď bol záchvat intenzívnejší tak som ak kričala a mala som pocit že mi chce niekto ublížiť.
Dva roky som sa na to neliečila lebo lekári mi nevedeli zistiť z čoho to mám.Až keď mi na neurológii povedali že to mám zo psychic.dôvodu tak som si začla hladať psychiatria.Našťastie som natreafila na dobrú psychiatričku ktorá mi hneď určila diagnózu a začala sa liečba.Začala mi dávať lieky ktoré sa mi potom vystriedali.Doteraz beriem Seroxat a som s ním spokojná :o)
15.feruára tohto roku sa mi narodila dcérka Veronika.Keď som otehotnela tak som musela na žiadosť doktorky vysadiť lieky.Po pôrode sa mi môj psychic.stav zhoršil natolko že mi museli zastavovať kojenie.Mala som podozrienie na laktačnú psychózu.Bol to hrozný stav, mala som pocit že sa z zbláznim.Ale potom keď sa mi opäť nasadili lieky sa mi postupne zlepšoval psychic.stav.
Teraz ma dcérka päť mesiacov-je krásna, smeje sa, vyvádza a ja som šťastná mamička :o)moje panické ataky sa mi už tak často neobjavujú ale ešte nemám vyhraté.Musím ešte bojovať pretože máme s priatelom problémy ktoré sa hneď nevyriešia.Niekedy mám pocit že sa z toho zbláznim ale moja dcérka mi dáva silu ktorú potrebujem :)Je toho ešte vela čo musím dobehnúť.Dúfam že vás tento môj krátky príbeh nenedil.
A na záver:držte sa...
P.S.Prečítajte si na povzbudenie registr.užívaltela tu na tomto fóre Miloš ktorý píše ako a čo máte robiť aby ste sa nevzdali a z úzkosťami bojovali.

Ďakujem babeny za podporu :)

ooo - drzim palceky a vydrz, bude lepsie. NELA - mali by sme dat rec ohladom nasich panik, lebo z tvojich prispevkov zo soboty sa mi zdalo ze sme na tom az moc podobne :D

hej, asi áno... a konečne sa mi myšlienky prestali točiť okolo toho, ako mi hrozne zle... konečne som sa dokázala odpútať... nehovorím, že mi je dobre, to je silné slovo, ale je mi lepšie a verím, že to tak už aj ostane...

No vdíš,že to ide.Asi si sa tak veľmi zamotala do úzkosti,že Ti teraz dlhšie tvá dostať sa do normálu.Vydrž ešte.Pozri koľko nás tu je.

ahojko, veru dnes sa cítim trolinku lepšiu, úzkosť je trochu menšia, ani ráno to nebolo také zlé ako zvyčajne... volala som doktorke, povedala, že nástup je u mňa evidentne pomalší, ale znova ma ubezpečovala, že mi to zaberie, možno to síce bude ešte aj týždeň trvať,ale že sa vo svojej praxi ešte nestretla s tým, že by niekomu tie isté lieky nezabrali druhýkrát

ooo,prepáč nemyslela som to tak.nemyslím,že sedíš doma a ľutuješ sa.Ja sa cítim tiež v robote niekedy hrozne.Mnoho krát som predychavala atak ,tak aby si to nikto nevšimol.Potom ma niečo vyrušilo ,čomu som sa musela začať venovať a cítila som,ako to pomaly prechádza.Samozrejme,že keď nevládzeš treba vypnúť.Mnohý ľudia sú PN aj 3 mesiace.Dúfam,že sa cítiš aspoň trolinku lepšie.

NELA ja som doma iba od utorka... predtým som mesiac chodila do práce v hrozných stavoch, mesiac som sa pred kolegyňami tvárila, že ako som v pohode, mesiac som trpela každú minútu... tak som si povedala, že si proste oddýchnem, že stačilo. Ja nesedím celé dni doma a nedumám nad tým. Ale môj stav už nie je taký, že proste na to prestanem myslieť a bude mi dobre a všetko to zmizne. To je nezmysel. Bodajby to tak bolo, ale nie je...

ooo,kedy plánuješ do práce?Myslíš,že by Ťa nedonútilo myslieť na niečo iné?