Úzkosť

NELA keď mi tieto stavy začali pred tými 4 rokmi, tak som tiež mala hrozný problém s tou hlavou a chodila som po všetkých možných doktoroch, bola som asi u 4 neurológov a nič... až keď mi zabral cipralex, tak mi to prešlo... takže viem, že to súvisí... trochu som sa pozviechala, dopoludnie bolo zas desivé... ja som jej hovorila, že to nezvládam a mama prišla doktorke so mnou, tak možno preto to vyhodnotila tak, že hádam ja sama by som chcela ísť do nemocnice, aby som bola pod dozorom a nebála sa...ale ja nechcem, kdeže...

chudatkoxxx,ako by som to písala ja

ooo ahoj!Tiež nechápem prečo ťa chceli hospitalizovať.S takouto dg,málo kedy hospitalizujú.Je Ti síce strašne,ale neohrozuje ťa to a ani okolie.Ešte som rozmýšlala nad neurologom,keď sa Ti tak veľmi točí hlava

Miloš poznáš ty stavy, keď ti zle od rána do večera v jednom kuse? že si taký slabý, že ledva prejdeš na záchod? že sa ti hlava točí tak, že máš pocit, že pri každom kroku padneš? a vtedy čo robíš, aby ti bolo lepšie? len nehovor, že ideš behať...

viem...ja som teraz v takých stavoch, že mi je úplne jedno ako sa moja choroba volá alebo akú mám diagnózu, len si zúfalo želám, aby sa mi trochu polepšilo... zatiaľ mi je však stále horšie...

ooo - to mas pravdu.. mam pocit ze to na mna trochu dolahlo.. aj ja som bola vzdy taka ze som si myslela aka som silna, ze sa mi nemoze stat to alebo ono a zazila som tiez vela stresov. Ale asi sa to uklada v podvedomi a raz to proste vybuchne ked je uz toho prilis. takato povaha aku mam je pri uzkosti hroznou prekazkou..ja som bola vzdy taka hrda a sebavedoma a trvalo strasne dlho kym som si priznala ze uzkost mam.. pripadala som si kvoli tomu "horsia" alebo "slabsia" od ostatnych.. pomaly sa s tym vsak vyrovnavam. nachadzam na tom aj pozitiva nejake a pokial mi nepreskoci alebo nie som pre druhych ludi nebezpecna tak sa to este nejak da snad zvladnut aj ked to mojmu sebavedomu nepridava :(

aha, takže si už na to vlastne zvyknutá... ešte k tomu ako si hovorila, že keď si riešila rodičov, tak tvoja úzkosť išla do úzadia... áno, ale on sa vráti, možno nie dnes, ani zajtra, ale ukladá sa to a raz to vybuchne... to že na ňu nemyslíš neznamená, že ona tu nie je a nepríde ťa navštíviť... u mňa to tak funguje... u mňa celá táto úzkosť vyplynula pred rokmi ztoho, že som bola najsilnejšia osobnosť zo všetkých a žila som v takom strese, že až... až si to vybralo svoju daň

ooo - hm.. tazko povedat kolko mi to trva.. ja sa totiz tak ako v polospanku citim uz 4 roky vkuse, ale take tie akoby male vypadky vedomia to sa mi stane mozno tak dvakrat za den na par sekund..ako ono to nie je nejake strasne ale je to take akoby som mala kazdu chvilu odpadnut alebo zaspat. a ked si to prestanem vsimat tak to je lepsie..

tie stavy sa volajú derealizácia a dôverne ich poznám... je to dosť nepríjemný pocit, pravda? koľko ti to trvá?

raz som bola na pohotovosti s busenim srdca a pocitom na odpadnutie a lapala som po dychu...nebol to veru prijemny zazitok :( ja som si to ale strasne vycitala, ze ako sa to mne - takej "silnej" - moze stat a tak. a ked som sa s tym po par tyzdnoch zmierila a zacala to brat inak, tak uz ziadne busenie ani lapanie po dychu neprichadza. zvlastne. proste som sa toho prestala bat, prijala to ako nieco normalne a ono to odislo!!! ostal mi len taky pocit ktory mam uz od 15tich zhruba (teraz mam 19)-akoby som chodila v polosne a niekedy tak na 3 sekundy akoby prispala a opat sa zobudila a tak. proste take otupene vnimanie. toto mate baby?? ja mam teraz dost problemy s rodicmi, asi sa rozvedu, vcera som sa podozvedala hrozne veci a musela som zasiahnut aj ja, paradoxne som nemala cely den ziadnu uzkost!! myslela som na tieto problemy a snazila sa ich vyriesit, nerozmyslala som nad uzkostou a ani ziadna nebola!!! toto je velmi zvlastne a je to akysi dokaz o tom ze si "pridavame" dost tym ze na to myslime zbytocne vela. ja viem ze je tazke na to nemysliet, ale urcite pomoze ked si clovek povie - No a co, tak mam uzkost a co, nemam sa coho bat, nic sa mi nestane! Ked sa toho "pocitu" alebo tych priznakov prestaneme bat a nebudeme sa pozorovat tolko tak to bude urcite lepsie. Nemozem hovorit za vsetkych ale toto je moja skusenost. Drzim vam palce, ooo bojuj, dostanes sa z toho. nadej umiera posledna ;)