Úzkosť

a tie stavy s tým nereálnom a hlasmi z diaľky, to sa volá derealizácia, pri panickej poruche je to bežná súčasť ... tiež dôverne poznám :)

preto ma ten kolaps tak vydesil, lebo ja som nešla do bezvedomia, iba som sa zosypala a cca desať minút som nič nevidela... proste len tma a brutál zle... miestami som teda vraj do bezvedomia upadala a zase sa preberala, ale to si nepamätám... len si pamätám ten desivý pocit tmy a ničoty...

nie, nie, ja som neskolabovala v ataku... to bolo z čista jasna, bola som v pohode, ono to naozaj bola len kombinácia horko, hlad a strach z vyšetrenia a ešte mi dosť blbo napichli ihlu... lenže práve to odpadnutie mi skrátka z nejakého dôvodu vrátilo všetky úzkostné stavy späť. Pri ataku som nikdy neodpadla. A tie stavy, čo Nela opisuješ poznám dôverne, dôverne a dôverne ich nenávidím :(

hlasy z dialky, neschopnost zaostrit si oci, pomale reakcie a vycerpanost, to su vsetko priznaky prepracovanosti. Tj privysoke napatie pridlhy cas. V podstate to nemusi mat s pracou nic spolocne, clovej je schopny "si to vnutorne zariadit" aj bez prace.
Ja som si kedysi na to daval par lyzic medu s materskou kasickou, dnes si dam Stress-B pripadne SJW a ulozim sa spat co najskor.
Stress pracuje aj v noci a nedovoli poriadne potrebne hlboke cykly spanku, takze sa clovek uz rano zobudi vycerpany a to sa len zbiera.
Preto telo treba posilnit mineralmi, vitaminmi B a pripadne ukludnit(SAM-e, SJW, kava-kava,GABA,.....)
Stress pracuje aj v noci

Dnes som stúpla na včelu a veľmi to bolí.Vyvolalo mi to slabší atak,lebo som začala rozmýšľať,čo sa mi asi teraz stane,či nedostanem nejakú reakciu na ktorú zomriem a sprostosti.Pritom nie som alergik,ale začala som sa pozorovať a mala som pocit,že sa mi ťahšie dých a tak.Potom som si povedala,že to prejde a rozdýchala som to.

Ja som v živote odpadla zatial iba raz a nebolo to nič strašné,práve naopak veľmi sa mi ulavilo.Ja sa nebojím samotného odpadnutia,ja sa bojím,že odpadnem tam ,kde mi nebude mať kto pomôcť,alebo čo si ľudia o mne pomyslia.Pritom je to normálne.Dokonca vstredoveku to bolo moderné ,aby ženy pri každej príležitosti zamdlievali.

ooo aj mňa by zaujímalo ako si skolabovala a či to bolo určite s ataku.v odbornej literatúre sa píše práve naopak,že ľudia pri ataku majú strašný strach y odpadnutia a neodpadnú.Ja mávam tiež pocity ,že idem odpadnúť,točí sa mi hlava a mám pocit nerealna,doslova,ako by som bola mimo tela .To všetko ja ale príznačné pri atakoch.Dokonca ak niekto na mňa hovorí mám pocit,že ten hlas prichádza z dialky.Niekedy sa mi to stane počas dňa v tedy si poviem,že už som asi unavená a je to preto.Proste si to rozumne oddôvodním a atak nepríde normálne to všetko prestane.

hm, myslím, že práca v tom hrá minimálnu úlohu, skôr to boli konflikty v osobnom živote, ale predovšetkým som proste vysadila AD, tak sa mi to vrátilo, lebo som ich vysadila nesprávne a v zlom období. Prečo som skolabovala to nevie nikto, vraj z nízkeho tlaku a dehydratácie... bolo to pred jedným vyšetrením, z ktorého som mala stres, takže všetko dokopy sa splietlo... odvtedy mám stále des, že odpadnem znova - bol to príšerný pocit. No a odvtedy sa to so mnou vlečie, idem sa už z toho zblázniť... dnes sa mi točí hlava bez prestania...možno aj z tlaku, ale isto zo stresu, ktorý vôbec neviem ovplyvniť, lebo si ho neuvedomujem. Rodičov mám blízko, som u nich každý deň, mama má dovolenku na šťastie, tak tam chodím na obedy :) aj dnes sme u nich boli, lebo nie som schopná variť. A na chate v horách som bola pred 2 týždňami a bol to des, utrpenie, premáhanie, boj. Proste toto sú stavy, ktoré ja sama už neviem zastaviť, potrebujem lieky, aby ma stabilizovali a potom môžem začať makať na sebe...

preco nepovies v praci ze si prepracovana , tu uzkost mas tak ci tak aasi z prace a navalu co mas na krku, vyvolalo ti nieco ze sa ti to v juni vratilo? Neda sa ti ist niekde na dovolenku niekde blizko k rodicom alebo do hor na chatu? ako si skolabovala?

u mňa je to točenie hlavy a stavy na odpadnutie práveže jeden z hlavných príznakov mojej úzkostnej poruchy... toho keď sa zbavím, tak už bude dobre... bože, už aby to bolo... u mna si zatiaľ v práci myslia, že mi nerobí dobre slnko... v júni som skolabovala, tak to možno pripisujú tomu... ale ak bude dlhšie na péenke, tak neviem, čo im budem rozprávať. Iba jednej kolegyni som to povedala, tá to úplne v pohode berie... Ja beriem AD už štvrtý týždeň, ale zlepšenie žiadne... A dávam si neurol, veľmi nízke dávky, hlavne ráno, potom niekedy na obed, ale viac nie