Úzkosť

ooo som sa Ťa chcela spýtať,ako zvládaš samotu?

Ahoj ooo.Atak som mala menší.Keby ma niekto vdel,asi by sa dobre bavil.Najprv som ležala a snažila som sa zaspať,mala som čas.Lenže tá hrozná žal, nervozita mi to nedovolovala.Stále som sa prehadzovala a začali prichádzať myšlienky.Som sama doma-čo keď teraz odpadnem,čo keď to organizmus už nevydrží tu strašnú nervozitu a niečo sa my stane.Kto mi príde pomôcť.Tak som vstala roztrasená ,vystrašená ,šla som na WC.A potom sa to rozbehlo úplne.Nevedela som či mám ísť do kúpelne,obliecť sa či čo mám robiť.Chcela som ísť na ulicu,alebo do roboty,len aby som nebola sama.Potom som sa na seba nasrala a trocha to prešlo.Vydržala som doma pokial neprišiel čas ísť do roboty.V robote som bola už v pohode.OOO je ti už lepšie?

NELA zlato už aj si daj ten Neurol. Koľkátku máš? Iste ti trochu pomôže. Mne je tiež včera a dnes úplne hrozne, tak sa mi točí hlava, že ani chodiť nemôžem, lebo sa mi stále zdá, že odpadávam, totálny horor. Ja som dnes bola 3x na veľkej už :) A atak si mala aký? Veľký či menší?

ahojte baby.Včera a dnes mi je hrozne.Včera som mala poobednú v robote.Už od rána som mala neuveritelnú žalúdočnú nervozitu.Chcelo sa mi zvracať a mala som hnačky.Potom to prešlo do úzkosti.A nakoniec prišiel atak.Sama som si na vine,lebo som mala blbé myšlienky.Totiž bola som sama doma a to je u mňa problém,keď sa necítim dobre.Dala som si magnézium to trocha pomohlo a išla som do roboty.V robote ma to prešlo.No ráno som sa znova zobudila s úzkosťou a nechce mi prejsť,som v robote a je mi dosť blbo.Rozmýšlam,že si dám Neurol.

ach Veve, nie je ten život ľahký... musím priznať, čítala som tvoje príspevky staršie a obdivujem ťa... si mojím vzorom... to ako to zvládaš, ako sa vieeš nepoddať, vynosiť a porodiť dieťa a ešte aj dávať energiu druhým... kto neprežil, nepochopí... ja som tiež chcela dieťa, preto som vysadila AD a tvrdo za to platím... už dva mesiace sa morím ako blázon s hroznými stavmi a nie a nie prejsť, 4 týždne beriem tie isté AD čo predtým a nie a nie zabrať... Lenže ja mám milujúcu rodinu, úžasných rodičov, sestru, priateľa, svoj byt, dobrú prácu... takže v porovnaní s tebou by som nemala vzdychať... Ale je ťažké mať optimistické myšlienky, keď sa mi stále točí hlava, keď mi stále behá po rozume, že zas dostanem atak... Veve drž sa, myslím na teba a píš občas :)

Niekedy mám chuť zomrieť pretože už nechcem naďalej takto trpieť!!!!!!!!!!Mám moju malú dcéérku ktorá ma drží nad vodou.Je to moje malé 5 mesačné slniečko :o)Veeeeeeeeeeeeeeelmi ľutujem že sa musela narodiť práve v takejto rodine :o( Má právo na lepšiu rodinu a lepšiu matku.
Prepáčte mi že som sa tu takto rozpísala ale už niekedy nevládzem.Som ako v bludnom kruhu z ktorého sa nemôžem dostať.
Lenčok vie čo som si prežila.Raz som sa s ňou stretla.Je to fakt milé dievča a budem rada ak sa mi niekedy ozve.

Milá ooo je dobré že svoje zlé myšlienky ignoruješ...musíš svoje myšlienky preniesť na pozitívne alebo robiť činnosť ktorá ťa baví a nemyslieť stále na svoju chorobu napr.čo ak sa mi to zase vráti.
Ja som včera večer mala miernejší záchvat po dlhej dobe.Mala som pocit že musím kričať ale nekričala som.Môj psychic.stav sa mi zase začína zhoršovať.Je to asi tým že som sa dnes pohádala s otcom a že ma nenechá si žiť svoj vlastný život.Stále sa do mňa a do môjho priatela stará. Bývam u rodičov tak nemám svoje vlastné súkromie.Momentalne si nemôžeme dovoliť podnájom pretože priatel je dosť zadĺžený(ale rieši si to)a ja nemám doma klud.
Viete nemala som dobré detstvo pretože môj otec od malička po nás kričal a my sme ho počúvali.Je dosť agresívny keď si vypije a doma potom robí veľký bordel.Už som viackrát chcela utiecť z domu ale vždy to skončilo tak že som ostala doma.

Ahojte Som rada že ste na mňa reagovali:-)
Chudatkoxxx mala som len podozrenie na laktačnú psychózu, doktori mi nič nepovedali len sa dohodli na zastavenie dojčenia.Brala som to veľmi ťažko a dosť som plakala. Chcela som dojčiť ale potom som pochopila že to je najlešpšie pre mňa.
Doktrorka mi povedala že sa o mňa bojí pretože videla na mne že som viacej úzkostlivá, citlivá a plačlivá.Bolo to hrozné lebo som mala pocit že sa zbláznim.Našťastie mi to včas zastavili.Vtedy ma poslali na psychiatric.vyšetrenie a tam mi doktror predpísal lieky čo som pred otehotnením užívala.

ja som mala včera celkom dobrý deň, všetci naokolo konštatovali, že mi je rozhodne lepšie... lenže v mojej blbej hlave dnes od rána panika, že určite sa to ešte vráti, a čo keď... a čo keď... a čo keď... proste úplne choré myšlienky, ale snažím sa ich negovať a ignorovať

chudatkoxxx laktačná psychóza môže nastať po pôrode, veľmi nepríjemná vec... myslím, že Veve pomohli lieky