Úzkosť

NELA hej, je to na šlaktrafenie, ideš po ulici a zdá sa ti, že všetci sú spokojní, iba ty sa máš zle... ale bohviekoľkí ľudia si to ešte myslia... a bohviekoľkí sedia doma a umárajú sa... Tak hej, náladu mám celkom dobrú, aj keď sa tak celkom dobre necítim. Idem s havinom na prechádzku a fičím na akupresúru

Miloš, ja ťa fakt žeriem si super!

chudatkoxxx presne,presne toto sú moje pocity a rozmýšlanie.Presne takto sa chovám ja.Keď sa poobzerám okolo seba závidím všetkým ľudom aky sú v pohode.Sedia si v reštauráciach ,obedujú,pijú pivo a bavia sa.Mám pocit,že ich nič netrápi,niesu sklúčený ,sú šťastný .Aj ja som mám zdravého syna,super rodinu,robotu a predsa nie som.Prečo ? Lebo som iná? Divná? Vyčítam si všetky pocity.Prípadne ich donekonečna rozoberám.Tiež si kladiem otázku do kedy to ešte takto vydržím. Ja,ale vydržím.Musím, milujem život.Bývam sj v pohode.Teraz mám zlé obdobie.Mám tu Vás.Viem,že tieto pocity majú aj ostatný ľudia,len si ich nevšímajú.Nič sa nám nestane.predstav si ,že by sme žili v stredoveku,možno by nás upálili ako čarodejnice.Žijeme teraz,tak žime.Dnes horšie,zajtra lepšie.

ja som sa tiež donekonečna sledovala a nielenže som si diagnózy vyrábala v hlave, ale ešte ma aj na všelijaké testovali... až musel prísť môj frajer a povedať mi, že to je psychika, lebo žiadneho doktora to nenapadlo! Odkedy som sa prestala pozorovať, začalo sa to zlepšovať. Teraz pri tejto recidíve sa síce sledujem tiež viac ako bežne, ale už to nemá také rozmery. Vrátila som sa z terapie, pokecali sme o živote, na nič závažné sme zase neprišli a som doma :)

mas pocit beznadeje,mas pocit z eto u znikdy nebude normalne.ale coje to normalne.povedz kedy si sa naposledy citila normalne?co sa stalo ked s avsetko zmenilo?pamatas sa na to dobre?bol to jeden den?bolo to postupne?

a myslim si ze to že nechceš s tym dalej žit je uplne normalne pretože je to nenormalne otravne .bojis sa kazdej necakanej chvile kedy to na teba zas epride,bojis sa kedy ta vlna neprijemneho pocitu zase prejde tvojim telom.ale ty s azaroven bojis s tym nieco robit konkretneho.ty cakas z ezaberie nejaka tabletka alebo ze jednehodna sa rano zobudis a bude ti hej.ale stale to neprichadza,stale s av tom tocis

chudatko mozem ti jednu skusenost odovzdat?
cim viac s abudes pozorovat tym viac budes na sebe badat takychto veci divnych.a nemysli si ze ostatni ludi ato nemavaju.naozaj mavaju,kazdeho cloveka z casu na cas napadne,boze keby som tak padol z toho okna,alebo keby ma tak zrazilo to auto.vies rozdiel je len v tom ,ze myslienka preleti a oni ju dalej nerozvijaju a my s poruchou uzkostlivosti a paniky a vnimania vsetkeho trochu viac nadsadene ako je zdrave,my to rozvijame a točime az nas to pohlti a potom je to taky začarovany kruh.stale s av nom točis az mas pocit že s ato uz neda vydržat

ono je pravda ze sa treba obklopovat peknymi a kludnymi vecami ale v mojom pripade je to to iste ako s tymi vyskami. proste musim si take veci pozriet aby som zistila ze nic take nespravim a ze sa nemam coho bat. to s tym balkonom vyskusam ked niekedy zase nazbieram odvahu :D Milos a podla teba je normalne citit ze nevladzem takto dalej zit alebo je to nieco strasne co by nasvedcovalo tomu ze som na tom nejak zle??

no to s tymi vyskami mam aj ja.. ale trochu v inom kontexte.. ja sa strasne bojim ze dostanem nejaky pocit ze uz nevladzem dalej alebo tak a ze co ked mi prepne a skocim. vysledok je akurat ten ze sa vyhybam vyskam. ale uz sa snazim exponovat, minule som bola u nasich na 7mom a v pohode som to prezila. dokonca som vkrocila aj na balkon :)

terapeut mi hovoril ze sa musim exponovat, ze sa musim postavit tym pocitom zoci-voci a pozriet si napr. nejaky film co je strasny krvak alebo kde sa vrazdi a tak.