Úzkosť

tym slecnam si sa zdoveril so svojim problemom? ah milos, ja si len stale hovorim ze keby som nemala tieto prekliate pocity ze ako by som sa strasne tesila zo zivota... tak velmi. preco musim citit taketo absurdnosti?? preco? :((

za ucho som si raz strelila uz aj ja :D beznadej citim len a len kvoli tymto pocitom panickym. bojim sa ze kvoli nim nevladzem existovat. a ak ich mam mat cely zivot tak to si neviem ani len predstavit.. a pritom mam taku strasnu tuzbu zit, na tolko veci sa tesim!! proste strasna situacia. a este si aj v zapati vycitam ze aka som zla a nenormalna ze mam taky pocit ze uz nevladzem dalej s tymito pocitmi

ano Milos ja viem.. len niekedy je tak tazke sa nakopnut.. tie panicke pocity to je nieco strasne.. hocijake fyzicke priznaky by som za ne vymenila. proste mne sa stavaju take neprijemne veci ze napr. vidim niekde v spravach ze sa stala vrazda alebo samovrazda a dostanem taky pocit (uz aj teraz ked o tom pisem ho mam) akoby mi malo kazdu chvilku sibnut a ze nieco take spravim. akoby ma nieco nutilo mat taky pocit. a pritom viem ze to je uplna sprostost a nikdy v zivote som sa k tej situacii ani len na milimeter nepriblizila. praveze to vzdy skoncilo skor tak ze som z toho miesta usla. teraz sa snazim na radu terapeuta "exponovat" - to znamena ze naschval sa snazim ten pocit precitit a na konci sa presvedcit ze sa nic nestane a nic take neurobim. lenze "precitit" ten pocit je strasne neprijemne. mas podobnu skusenost?

dnes tu tusim nikto nie ste :(( ked tu budete, napiste mi prosim ci aj vy mavate taketo neprijemne panicke pocity a co vtedy robite a ze ci vas uz niekedy chytila tak strasna beznadej ze ste mali pocit ze takto nevydrzite zit. ale pritom vas to strasne stvalo lebo ste sa na zivot tesili a mali z neho radost. no strasne nieco.

dala som si radsej polku neurolu 0.25 (na Tanin sposob:)), neviem co je to dnes za den.. snazim sa bojovat ale citim sa hrozne.. proste citim taku beznadej, lebo by som strasne chcela zit a tesit sa z veci co sa deju okolo mna a napriek tomu ma stale dohanaju strasne pocity "vdaka" ktorym sa bojim ze takto nevladzem pokracovat..

ok, bol tu dalsi panicky pocit ale bojujem.. bojujem ako sa da.. :) a musim to zvladnut

dakujem ti Milosko.. je to o tych emociach.. ja si proste musim dovolit citit urcite veci a nemysliet si hned ze som divna. ked to v sebe potlacam a regulujem tak to vyusti tymto smerom.. :( ale ja si to vybojujem :)))

viete ja som taka ze sa strasne snazim ovladat svoje emocie az nakoniec oni ovladaju mna. ked dostanem pocit ze uz nevladzem, tak sa hned bojim a chyta ma z toho panika ze - boze moj, co to zase citim, toto sa "nema" citit alebo "toto normalny clovek neciti" tak si ten pocit radsej stopujem.. mozno to je ta chyba :( asi by som sa ho mala nebat a nechat si ho precitit s tym ze to ze uz "nevladzem" neznamena ze som zla, cudna alebo ze nieco zle spravim. co myslite?

ahojte, mne je dnes nejak nie dobre :(
citim taku akoby nevolnost, lahko sa mi rozbucha srdce a mam strasne neprijemne emocie. som v praci.. sedela som za compom a rozmlyslala ze kedy toto vsetko uz prejde a ze kolko to este bude trvat a ci vobec to niekedy prejde a citila som taku beznadej v pripade ze by som takto mala zit po zbytok zivota. potom som sla do vedlajsej miestnosti na kratky meeting a pocas neho ako som stala tak mi prislo trochu nevolno a vzapati ma napadlo ze boze moj kolko to este vydrzim, ved uz nevladzem! a pozrela som sa na okno co bolo vedla a mi len prebleslo hlavou nieco ako skok z okna a prislo mi uplne zle akoby sa to malo stat. pritom ja nechcem zomriet a tesim sa na tak strasne vela veci a zivot ma bavi. preco teda musim citit taketo absurdnosti a kazdy den? ved kto by vladal takto zit.. radsej keby mi srdce buchalo, hlava sa mi tocila, zle mi bolo, ale prosim nie toto... :( toto je to najhorsie co poznam v zivote :( poradte niekto prosim

Ja si s tým Neurolom trénujem placebo efekt :) Od rána sa tu sama so sebou hádam, či idem na terapiu alebo nejdem, lebo mám ju o 11 a je mi taak čudne, že mám chuť zaliezť do postele a vykašlať sa na všetko, no ale už som sa v lepšej chvíli namaľovala aj nahodila sukničku, takže som rozhodnutá ísť... ale ešte mám hodinu do odchodu busu, takže by bolo fajn, keby sa tu so mnou niekto porozprával, ale asi ste všetci v robote, tak si pokecám sama so sebou a pôjdem :)