Úzkosť

MILOŠ ja viem a ďakujem ti za to :)

Lenčok nám to tiež napísala dvakrát pre istotu :)

Katka boli chvíle ked som si povedala, že možno kebych to spravila nebude mna to trápiť, to už ked som bola uplne na dne.Ako som písala prekonávala som to hrozne a radšej som išla dobrovoľne do nemocnice. Vždy vravím že tieto rôzne stavy neprajem zažiť ani najväčšiemu nepriateľovi. Potom som si to logicky vysvetlovala, že som normálna a predsa také niečo nechcem spraviť a postupne som sa snažila naučiť sa premýšlať nad niečím iným. Zo začiatku som sa videla v truhle,treba len pri pohlade na stenu, na telku a zrazu mi tam prebehol takýto obraz,a potom som si akosi postupne ten mozok učila. bolo strašne vela dní a noci čo som preplakala ale plač mi strašne pomáha aj teraz. ked už citím takú beznádej strašne sa vyplačem a je mi fajn. Musíš si nájsť nejaký ventil, ktorým to zo seba vypustím. náš mozok je ako platna. stále ti všetko prehráva a ty musíš navrch dávať to pekné. ale vždy ked je niečoho priveľa či už v práci alebo doma, tak sa ti to zasa pripomenie a to znak toho, že zasa treba trocha pribrzdiť a z niečoho ubrať a trocha sa venovať aj sebe. motivácia žiť mna napadla vždy ked som sedela na terase a pozerala na vtákov ako volne lietaju a na prírodu, vtedy som si uvedomila, že život máme iba jeden a nepremárniť ho, že všetci na tento život, ktorý žijeme máme právo. Ešte som sa naučila autogenny trening a skutočne som sa dokázala úžasne uvoľniť. Môj manžel je super, pomôže aj s deťmi, varením, upratovaním no proste so všetkým, bud tiež vďačná že máš svelého partnera, ktorý vie pochopiť tvoje problémy a vždy stojí pri tebe. Ked som už na tom bola lepšie tak mi manžel povedal, že plakal 2 razy v živote. ten prvý krát neviem kedy to bolo a druhý raz ked mna nechal v nemocnici, lebo vlastne nevedel, kedy sa vrátim v akom stave sa vratím a vlastne čo bude. Nikdy si vraj nevedel predstaviť ako sa niekto dokáže nervovo zrutiť. Teraz to pochopil. Jeden den si človek, ktorý kypí životom a druhý den je z teba troska. Ale jednoducho ked na teba prídu zlé chvílu tak si povedz že sú to len tvoje myšlienky, ktoré posielaš niekam preč, alebo že sa s nimi nehceš zaoberať, a uvidíš že ráno bude vždy lepšie. Treba to brať ako niečo čo tu je, ale jednoducho sme tu aj my a predsa nás niečo také nezlomí. nechcelo sa mi to akosi poslať, tak možno to tu bude 2 krát

Katka boli chvíle ked som si povedala, že možno kebych to spravila nebude mna to trápiť, to už ked som bola uplne na dne.Ako som písala prekonávala som to hrozne a radšej som išla dobrovoľne do nemocnice. Vždy vravím že tieto rôzne stavy neprajem zažiť ani najväčšiemu nepriateľovi. Potom som si to logicky vysvetlovala, že som normálna a predsa také niečo nechcem spraviť a postupne som sa snažila naučiť sa premýšlať nad niečím iným. Zo začiatku som sa videla v truhle,treba len pri pohlade na stenu, na telku a zrazu mi tam prebehol takýto obraz,a potom som si akosi postupne ten mozok učila. bolo strašne vela dní a noci čo som preplakala ale plač mi strašne pomáha aj teraz. ked už citím takú beznádej strašne sa vyplačem a je mi fajn. Musíš si nájsť nejaký ventil, ktorým to zo seba vypustím. náš mozok je ako platna. stále ti všetko prehráva a ty musíš navrch dávať to pekné. ale vždy ked je niečoho priveľa či už v práci alebo doma, tak sa ti to zasa pripomenie a to znak toho, že zasa treba trocha pribrzdiť a z niečoho ubrať a trocha sa venovať aj sebe. motivácia žiť mna napadla vždy ked som sedela na terase a pozerala na vtákov ako volne lietaju a na prírodu, vtedy som si uvedomila, že život máme iba jeden a nepremárniť ho, že všetci na tento život, ktorý žijeme máme právo. Ešte som sa naučila autogenny trening a skutočne som sa dokázala úžasne uvoľniť. Môj manžel je super, pomôže aj s deťmi, varením, upratovaním no proste so všetkým, bud tiež vďačná že máš svelého partnera, ktorý vie pochopiť tvoje problémy a vždy stojí pri tebe. Ked som už na tom bola lepšie tak mi manžel povedal, že plakal 2 razy v živote. ten prvý krát neviem kedy to bolo a druhý raz ked mna nechal v nemocnici, lebo vlastne nevedel, kedy sa vrátim v akom stave sa vratím a vlastne čo bude. Nikdy si vraj nevedel predstaviť ako sa niekto dokáže nervovo zrutiť. Teraz to pochopil. Jeden den si človek, ktorý kypí životom a druhý den je z teba troska. Ale jednoducho ked na teba prídu zlé chvílu tak si povedz že sú to len tvoje myšlienky, ktoré posielaš niekam preč, alebo že sa s nimi nehceš zaoberať, a uvidíš že ráno bude vždy lepšie. Treba to brať ako niečo čo tu je, ale jednoducho sme tu aj my a predsa nás niečo také nezlomí.

ahojte v jeden deň nič a v druhý sa neviem dočítať.Myslím že ste dnes v pohode,keď toľko vypisujete.Mne je dnes fajn,včera sa mi ani nechcelo ťuknúť do klávesnice tak mi bolo blbo,ale rozdýchala som to bez lexavrinu čo ma najviac teší.Ešte stále čakám na tú knihu,už písali,že ju poslali tak možno zajtra,ide víkend tak by som sa pustila do čítania.

Uf, tu sa rozbehli diskusieeee... MILOŠ veď ja ťa tiež rada čítam, si na mňa prísny a to ma baví, xixi..

nela - som presne taka ista. vzdy ked citam pribehy ostatnych, vzdy mam pocit ze nieco take si musim najst aj na sebe a chyta ma obcas aj panika. ale netreba sa bat. praveze ked sa toho bojime, tak si to treba just precitat a postupne si hlava na to zvykne. praveze ked sa vyhybame tomu coho sa bojime tak si to len z dlhodobeho hladiska zhorsujeme. toto mi terapeut velakrat vysvetloval. je to velmi dolezite.

Katkaxxx,musím sa priznať,že občas mi nerobí dobre,keď čítam pocity niektorých ľudí na tomto fore.Mam pocit,že sa musím s nimi stotožniť.To nie je dobré.Na druhej strane som rada,že ste tu Vy a Vaše problémy.Nemám pocit odsúdenca.

ah baby, uz som sama v praci a tak ma zacali napadat zase vselijake hluposti typu - co ked dostanem pocit ze uz nevladzem zit a co ked si nieco spravim?? a ked som si to predstavila tak ma take nechutne teplo oblialo a zdvihol sa mi zaludok - proste panika. a potom asi o minutu som si realne predstavila samovrazdu a smrt a dostala som uplne pocit ze to by som v zivote nedokazala spravit a az mi tak dobre ostalo na dusi :)proste take strasne prijemne ked si predstavim ze take nieco mi nehrozi :) to asi hovori za vsetko? :D

Inak som Vam chcela napisat jednu vec, dlho som uzivala Zoloft, teraz uzivam Ixel co je podstatne slabsie AD a citim sa ok, psych. V PK mi povedala ze je to to najlahsie a tym padom nie som pravy psychiatricky pacient...moje biocnemicke procesy v mozgu sa museli riadne pohnut k lepsiemu, inak by mi toto vobec ale vobec nestacilo...a to som si myslela ze som "beznadejna" jeden cas...ale asi naozaj vsetko ide:)))), je to fajn pocit, vediet ze pomaly sa da naozaj daleko zajst