Zle znášam vypäté situácie a keď som sama doma . Lekár mi dal Xanax, poradte niečo z homeopatie alebo niečo iné len nie lieky.
Úzkosť
SUNNIE vidím, že ty si moja krvná skupina :)ty máš koľko rokov? a ako dlho berieš AD?
KATKA vidno, že ty si preplieskaná životom, na svoj vek myslíš veľmi vyzreto a rozumne .)Ja som samozrejme v tom Kauflande ten atak dostala... len tak si nakupujem a zrazu strašný pocit, že v tej sekunde padnem a idem k zemi a nič iné sa nedá spraviť... ale rýchlo som si začala dýchať a hovorila, že nič sa nedeje, že neodpadnem, ale aj tak som hnala priateľa, aby si švihol, že len rýchlo odtiaľ vypadnúť. Tak už som doma. To asi z toho nevyspatia
NATAŠKA tie lieky čo vraví Sunnie, to sú antidepresíva a anxiolitiká, oboje len na predpis a je lepšie sa im vyhnúť, kým sa to dá... ale ak už fakt máš pocit, že to nejde, tak potom si pre ne zájdi psychiatrovi
Nataska - pasovat sa so svojim vnutrom je velmi tazke, to suhlasim. ale myslis si ze pasovat sa s inymi chorobami je lahke? mat rozne telesne choroby ako je napr. rakovina a ine? myslis si ze to je lahke? a myslis si ze ludia co prekonavaju tieto ochorenia sa necitia zufalo a nemaju uzkost? ver tomu ze ano. a viem si tiez predstavit ze to moze byt velmi velmi tazke pretoze tito ludia maju realne obavy, u nas su to len vymyslene HLUPOSTI. Tusim by si mala skecnut s nasim Milosom, ktory sem urcite kazdu chvilku zavita :D hlavu hore Nata :))
Inak aj ja som sa strasne dlho nachodila po lekaroch kym mi zistili ze tie symptomy (zimnica, busenie srdca, zavraty atd) mozu byt aj z psychiky.
Ja beriem teraz cipralex a wellbutrin, podla potreby lexaurin (ten je fakt super na paniky). Ale v poslednej dobe ako by mi to prestalo zaberat. No je to mozno sposobene aj tym ze mam teraz toho vela - umrtie v rodine, fofry v praci, od septembra pride do toho este skola... Je to tak, zijeme v hektickej dobe, naroky na ludi su vysoke v kazdom smere a nie kazdy ten stres dobre zvlada. Tu mame vsetci vysledok.
No Katka, ale pasovať sa so svojim vnútrom je to najťažšie na svete, a málokto dokáže zabojovať a dostať sa z toho na 100% ale rada by som patrila k tým, čo to dokázali a verím, že každý z nás to dokáže len si musí uvedomiť, že čo sa má stať, stane sa a nezabráni tomu aj ked sa bude báť....a to je fakt...snažím sa aspoň ja takto si uvedomovať veci, ale nie vždy to funguje....
dievcata mate pravdu ze je toho vela na slovensku a nielen na slovensku. z vlastnej skusenosti tiez viem ze je vela ludi ktori ani nevedia o tom ze nieco take maju a pripisuju to nahode alebo stresu a idu dalej. lenze je potrebne sa zastavit, prehodnotit co sa deje a zacat s tym nieco robit, lebo ono to sice moze zmiznut - na rok, na dva, lenze skor ci neskor sa to vrati pokial to nie je vyriesene a len sa to potlaca. casovana bomba, ktoru mozme zastavit. ja verim tomu ze sa z toho dat dostat. na 90% urcite. a dievcata predstavte si teraz hned ze by sa vam to zlepsilo o 90%.. predstavte si ake stastne by ste boli a o co lahsie by sa vam fungovalo. myslim si ze ta praca na sebe za to stoji. aj keby mala trvat rok, dva alebo viac. vysledok stoji za to. samozrejme za predpokladu ze si upracete aj okolie okolo seba a vyriesite podvedome problemy. drzim nam palce :))
No ja mám 22 rokov....a ja som prišla na to sama, že je to psychické, pretože v určitých chvíľach mi bolo super a necítila som sa choro alebo tak a ked prisla tazsia chvílka automaticky zle....tak som prišla na to že to mi hlava robí šarapatu ...a že sa musím nejak skoncetrovať...xixi niekedy mi je až siešne zo mna samej ako si mozem takto namýšlat ale robím to aj tak vždy :)
a niečo také sa asi nedá aní vyliečiť, iba potlačiť....:(