Úzkosť

je podla mna velmi individualne co komu pomoze a ako sa so svojou chorobou vyrovna. ja mam niekedy super dni a niekedy mi je tak mizerne ze prestavam verit ze sa raz konecne z toho vyhrabem. mam pomaly 30 a s tymto bojujem uz dost dlho s mensimi prestavkami, takze som niekedy skepticka a mam uz toho plne zuby. najhorsie je ze ja som bola vzdy taka ambiciozna a mala som trosku ine plany so svojim zivotom, ale tato hnusna choroba mi to dost prekazila a obmedzuje ma, co ma velmi stve a stale som sa s tym nevysporiadala. na druhej strane som rada ze vobec fungujem, som zatial schopna chodit do prace (aj ked niekedy ma to stoji kopec usilia), mam fajn rodinu, chapaveho mazela, strechu nad hlavou, takze mimo tejto choroby mam vlastne dobry zivot. lenze clovek nikdy nie je uplne spokojny a az ked klesne na dno si uvedomi co ma/mal.

ahojte, par dni som tu nebola a ako vidim dost sa popisalo aj protichodnych nazorov. myslim ze kazdy ma v niecom pravdu a aj kritiku treba vediet prijat.

ja sa posledny tyzden citim naozaj zle pretoze mimo PP a depresii som aj dost chora a stale mi to nechce prejst, takze mam dvojnasobne o zabavu postarane.
mne na depky a PP velmi pomaha ked mam stale nejake aktivity a nemaju ma tieto stavy kedy chytat :) na druhej strane je niekedy toho az vela (ci uz v praci alebo sukromne) takze neviem ci si tym vlastne aj neskodim ked sa takto pretazujem. ja len neviem byt necinne doma a vlastne ani v klude oddychovat, to asi tiez nie je normalne. aj teraz ma ide porazit lebo nic nemozem robit a len lezim ako skapacina v posteli.

Lencok, Mišiak, je to super byť takto pozitívne prepnutý. Nie je to jednoduché bez liekov. Som bez nich rok, ale tento stav u mňa trvá necelý polrok, aj to sa nájdu dni, keď prídu čierne myšlienky, zatiaľ sa mi darí ich nahradiť inými, pozitívnymi.
Už tu sedím dlho, idem dačo robiť, zatiaľ sa majte. Pekný deň všetkým.

Inka, dnes nerobím nič, len sedím na nete. Včera som bola na Úrade práce, mám pozastavenú živnosť do januára, tak chcem počkať. Živnosť som zastavila na pol roka, lebo som bola v zahraničí, ale vrátila som sa skôr, ako som plánovala, tak teraz čakám. Chcela som to riešiť aspoň dákou brigádou, ale to je väčšinou na smeny, alebo pracovná doba do večera a ja mám ešte malú dcérku a som s ňou sama, muž je v zahraničí, nechcem nikoho otravovať z rodiny a samú ju nechcem nechávať, má len sedem rokov.
Ja si však vždy dačo nájdem, vždy mám čo robiť a keď sa mi nechce, tak to neriešim a nerobím nič. Keby toto čítala moja maja, tak ma zabije. :-)
Vadí mi na tom len to, že mi teraz chýbajú peniaze, lebo nezarábam, ale aj s tým sa snažím vyrovnať, lebo dlhodobé finančé problémy a stres s tým spojený u mňa nakoniec pravdepodobne spustili PP. Môj muž si robí zo mňa srandu, že keď mi pošle peniaze, že mám v telefóne hneď iný hlas. No, bohužiaľ, je to tak.

lencok presne tak to je ako hovoris.mozog sa unavi s toho nezmyselneho trapenia a prestanes sa trapit.potvrdilo mi to viac ludi ze boli s toho tak unaveny ze jednoducho prestli mysliet negativne z minuty na minutu.sme individualny ludia.a presne ako hovoria baby.na kezdeho plati nieco ine a niekomu to prejde za tyzden niekomu za rok a niekomu za dva.

baby mate v niecom urcite pravdu :) ja som oproti vam taky soplacik :) vcera som bol u novej psychiatricky a som ako vymeneny.ako jeden clovek dokaze nastartovat cloveka to by som nikdy nepovedal.vela mi pomohlo ze to bolo po znamosti ziadne zapisovanie kazdeho slova ale normalny kamaratsky pokec.parada.
od vcera mi je super.snad mi to vydrzi :)
drzte sa.
pekny den

Pekne ranko vsetkym, no ranko uz nie je vlastne:)...
Tani dnes Ti napisem mailik!
Chcem sa Vas opytat, je mozne, ze po vsetkych utrapach, strachu, beznadeji, moze cloveku prepnut v dobrom slova zmysle? Mam problemy, ktore mam, ale vazne vsetko zvladam bez liekov. Vsetko mi pride take prirodzene, tie pocity sa sice striedaju, ale stale viac prevladaju tie, ze naco mi tie lieky vlastne su. Vobec nerozmyslam nad tym, ze ich uz nemam, nestresujem sa a pride mi to az smiesne, nakolko som sa sedem rokov trapila. Ja tomu, co sa deje vobec nerozumiem. Prichadza jeden problem za druhym a hlava je zvacsa aj tak jasna a cista. Zeby sa uz moj mozog unavil tymi pochybnostami, strachom, uzkostou? To len taka otazka na zamyslenie...Je to ako stav beztiaze

Mariaj, myslíš terapiu pomocou porýchlych pohybov očí EMDR, čo sa o nej píše v knihe David Servan-Schreiber Ako sa zbaviť stresu a depresie bez liekov?
To je zaujímavé, nevedela som, že sa to robí už aj u nás. Vlastne som po tom ani nepátrala, len na nete asi pred trištvrte rokom.

no ved zuzanka aj to je tvoriva praca.ale uz som v obraze.
a čo robiš dnes?

Inka, to mi nerozumela, ja som písala včera, ako som sa dostala z jednej situácie, keď som si myslela, že nič už nemá význam, že je všetko v keli, tak som začala prerábať svoju prevádzku. Maľovala som steny. :-) Nie žiadne umelecké diela. Skutočne som sa namakala ako blázon, bola som unavená ako mača, večer som chodila spávať o deviatej, cítila som sa vtedy skvele.
Hayovú čítam tiež, mám od nej dve knihy, jednu som požičala kamoške, už ju má dosť dlho, budem si ju musieť pýtať a prečítať si ju znovu.