Zle znášam vypäté situácie a keď som sama doma . Lekár mi dal Xanax, poradte niečo z homeopatie alebo niečo iné len nie lieky.
Úzkosť
tiez ziadna strasna tramua ale permanentny stres v praci, rodinne, zdravotne problemy atd, proste sa to jedneho dna vsetko nejak naraz nakopilo a je uplne logicke ze niekde to musi zanechat nasledok, kazdy mame hranicu pokial sa da a odkial uz nie. niekto potom dostane infarkt, niekto PP, niekto....
tiez som strasne narocna na seba, perfekcionistka, karieristka :) robim vsetko na 200% takze o to to mam tazsie. a nad vsetkym moc spekulujem.
tiez podotykam ze je rozdiel psycholog a psycholog, ja som musela psychologicku vymenit lebo mi zacala natlacat do hlavy kraviny typu "teoria berta hellingera" a pod. spominala aj taoizmus a tak a ja sa chcem v prvom rade drzat pevne nohami na zemi a nie sa zaoberat nejakymi pochybnymi teoriami. to posledne co by mal psycholog robit je zacat natlacat nabozenstva alebo alternativne teorie a podobne. potom som mala stastie na psychoterapeuta a zatial vidim u seba dost pokrok.
sunnie na skupinovej terapii by som sa dobre necitila ani ja, to mi ver. a tiez by som sa nevedela pred druhymi ludmi vnutorne otvorit. ja chodim na individualnu terapiu
sunnie a z čoho to máš?? teda prepáč že som drzá ak ti nieje blbé o tom hovoriť, alebo ak máš súkromný mail alebo icq môžeme sa porozprávať tam...
toto forum je svojim sposobom tiez skupinova terapia :)))
luuca "traumu" som nezazila ani ja, ale vyrastala som v prostredi v ktorom mi boli do hlavy vsetpovane obmedzene nazory, vytvorila som si v hlave urcite schemy rozmyslania, potom do toho nevery u rodicov, potom to ze som sama seba musela ciastocne zabezpecovat financne od 16ich, a uplne od 18ich atd atd atd, je toho velmi vela aby som to zhrnula.. nieco u teba muselo byt spustacom, tieto veci nevznikaju len tak zo srandy.. vies rozne napr povahove vlastnosti a to ako si utvaras nazory a akym sposobom a v akych schemach rozmyslas ti moze zapricinovat tvoj stav.. ja som bola napr odjakziva taka ze som mala hrozne naroky na seba, za nejake detske pestva mi bolo velmi moc vynadane a ja som stale rozmyslala aj ked som bola vacsia ze co som urobila zle a preco a ake to je hrozne ze osm napr pocitila toto alebo nie co ine atd atd, odopierala som si normalne pocity a vies z coho to vzniklo? z domacej vychovy a z nazorov ktore mali moji rodicia a ma aj moj brat.. ja som ta jedina co sa zobudila, bohuzial mam za to aj dan, ale stale sa to u mna zlepsuje a aj nadalej bude. proste sa mi nechce verit ze to mas len tak. ked som bola prvykrat u psychologa a hovorili sme o detstve, ani ma len nenapadlo mysliet si ze by to bolo tym, ako sme postupne o tom hovorili, na rozne veci som prisla a postupne to odblokovavam.
ja viem presne co z coho mam a viem ze zmenou pozitivneho myslenia, sportovania, cajickovania a jedenim vitaminov mi to asi/urcite neprejde. tiez len moj nazor na vec.
katkaxxx je lepšie skupinová terapia a lebo osamote s psychologičku...
mne terapia vobec nepomohla, proste mi to nesedi aby som rozoberala svoje problemy, nalady atd. pred cudzimi ludmi a k nicomu to aj neviedlo. podotykam ze som mala skvelu doktorku. ale samozrjeme ak ma niekto pocit ze mu pomaha, o to lepsie, treba vsetko vyskusat.
katkaxxxx ďakujem za radu lieky som už síce začala brať beriem ich 5 deň ale psychoterapiou nič pokaziť nemôžem, len že človek pri tom krachne hehe... :-)