Úzkosť

misiak este na margo tvojho posledneho prispevku - mam odskusane ze uzkost ustupuje pokial sa mas cim zaoberat, pokial si v praci alebo s kamaratmi. lenze mas odskusane ako to bude ked budes sam? tiez mi vzdy bolo 100x lepsie ked som bola s kamaratmi alebo v kolektive atd. lenze ked som bola sama, myslienky opat prisli. ty to neliecis tym ze si povies ze zabudnes a pojdes na pivo. ty to len odsuvas. opat moj nazor, neutocim, nechcem byt zla ani nic :) len hovorim ze moja skusenost je taka.

Ozaj Katka, všimla som si, že u teba psychoterapia asi pekne zaberá, lebo sa pamätám, čo si tu riešila asi pre dvomi mesiacmi, svoje " čo ak ". Teraz sú tvoje prípevky iné, gratulujem.
A to, čo píšeš o svojej rodine je mi dôverne známe, tiež som to prežila a prežívam dodnes. Si mi veľmi sympatická aj preto, čo si napísala Mišiakovi 18:20.

aj ja si myslim ze maly tienik nad nami ostane, hlavne ked pridu tazke zivotne udalosti a bude sa treba s nimi vediet vyrovnat, vtedy mozeme na chvilku stratit pocit istoty...
ja mam este jednu pomocku, ktorej sa chcem drzat, zit zo dna na den, a neuvazovat nad tym, co ak sa zajtra stane to a to, ako to bude atd atd...pretoze nikdy neviete, ktory den je vas posledny, vobec nechcem vyzniet pesimisticky, depresivne,ale prave toto je jedna z veci nad ktorou sa oplati zamysliet,namiesto spekulacii ZIT PRE DNESOK...
presne to na sebe pozorujem alebo som to zyvkla robit, co ak...ale to moje co ak ani nemusi nastat...alebo ked ide clovek k zubarovi a 24 hod. pred sa boji, no k comu je to dobre, este tam ani nie je a uz premysla ake to tam bude, radsej ten cas treba vyuzit inak:)

"Bože Katka, tak som to nemyslela." - zuzi a toto je zase co? :D ja tu pisem obycajnu reakciu na to co si pisala a nezdalo sa mi ze by to vyznelo utocne :D :))) a ak ano, urcite to tak nebolo myslene :) toto je hrozne s tymi forami, ze sa tu da lahko inak alebo zle pochopit co druhy pise

choroba?je to zvlastne nazvane.potom kazdy clovek ma nejaku chorobu :)
PP sa da vyliecit zabudnutim.obavy ze sa to vrati vsak ostanu.
uzkostna porucha sa da vyliecit skoro.zalezi co vam je a ako si to pripustite.sme rozne povahy.na mna to islo uz tyzden pred tym ako sa to stalo.presne som vedel ze nieco take pride.a hups.co to je?prco sa bojim?a otazky.pokracovalo to asi tak ze mi nic nebolo.a zrazu na dalsi den som bol v obrovskom strachu ze co to je.vela som o tom zacal citat co mi mozno neprispelo a mozno hej.dovolim si povedat ze keby som neguglil a niekto by mi dal placebo a povedal ze zajtra si zdravy aj by to tak bolo.strach sa zmenil na obavy ze som chory a s toho som sa skoro zrutil.ked som cital ze sa PP neda vyliecit nechcel som zit.sranda :D hned som si diagnostikoval PP aj ked som nikdy nemal ziadny fyzicky zachvat.rypal som sa do toho hlboko a pomaly som chapal o com to je.ze ked je niekomu dobre 3 dni tak nieje zdravy.ale preco?lebo ma vela informacii ktore ho brzdia.a potom co ak?strasna myslienka.obcas som sa takmer zrutil co potvdi par ludi s tohto fora :)co ma dalo dokopy ze sa citim byt zdravy? v prvom rade manzelka robota a kamarati.den pred tym ako som zacal robit som nevedel fungovat a padol som na dno.ked som zistil ze byt v robote nieje nic strasne tak som pochopil ze dokazem uzivit seba aj rodinu.potom som isiel na pivo(dobru poznamku ste dali musim sa stopnut) a zistil som ze mi nic nieje a ze normalne fungujem.zabava kamarati manzelka vsetko uplna pohoda.to ma presvedcilo o tom ze som ako predtym.teraz ked pride myslienka typu co ak tak ma nedokaze ohrozit.
to je taky moj zivotopis ako sa toho zbavujem.nehovorim ze sa to nemoze vratit aj s tym treba ratat ale uz to clovek bude inak brat.je to obycajna skuska zivotom len niekto si ju moc pripusta.to sa neda povedat ze bojuj mysli pozitivne citaj a pod.tu skor plati pusti to z hlavy a zi ako predtym.jedneho dna sa zobudis a vsetko je prec.(moj nazor)
treba to brat ako zly sen ktory skoncil.
ked mi bolo zle nasilu som sa snazil mysliet pozitivne a nic nepomahalo.isiel som sa zblaznit.tie reci ze treba citat a pod nikam neviedli.to som precital 5 stran ja co nikdy necitam :D
takze ako hovori moj sef robota vylieci kazdu chorobu :D
nejako som sa rozpisal :)

Bože Katka, tak som to nemyslela. Úprimne ti prajem, aby si sa z toho dostala úplne.
Ale tienik pochybnosti vo mne stále ostáva, ale to sa týka možno len mňa, lebo ja stále nad niečím špekulujem a premýšľam. Asi si neverím, alebo pre istotu rátam aj s tým horším.
No nezabiješ ma? Veď ja sa mám v celku fajn, žiadne ataky, žiadne lieky...
A starosti máme všetci, tie sú tu vždy, záleží len na tom, ako to dokážeme spracovať. No a ja keď mám bežné starosti, tak mi ešte ako spomienka na prežitú chorobu ostalo to, že mi stiahne hrdlo, ale nijako to neriešim, ako prišlo, tak odíde. Prajem pekný večer.

zuzi, asi si nemozes povedat ze si uplne zdravy, ale urcite mozes svoj problem eliminovat na 10% alebo menej. a ver ci never, ja verim tomu ze sa z toho da dostat aj uplne

misiak: 1. nepozorujem sa, 2. nie je to tak ze lusknes prstom a si zdravy bezohladu na to co si o tom myslis. pozitivne myslenie a realny pohlad na vec su dva rozdielne pojmy. ked ma niekto rakovinu, tak mu urcite pomoze ked bude mysliet pozitivne a urcite to ovplyvni jeho stav ale nemoze si mysliet ze za to ze si povie ze mu nic nie je, tak mu nic nie je. Misiak ja zijem a som stastna a pracujem na sebe.vies teba obcas chyti take nadsenie alebo taka akasi mania a stracas realnu podu pod nohami

Baby, pači sa mi, ako tu dnes píšete k veci. Vďaka. Ak som zo začiatku nepochopila o čom je fórum, tak teraz je to iné. Predtým som si myslela, že stačí napísať, nesťažujte sa, robte niečo, čítajte, nespoliehajte sa len na lieky...
Každý máme svoj príbeh a dnes viem, že treba nájsť príčinu našich problémov.
Jedno však viem určite, nie je to choroba, ktorá sa dá vyliečiť len liekmi, určite sa nedá vyliečiť za pár týždňov, a nikdy si nemôžeš povedať, som už úplne zdravý a nikdy sa to nevráti.
Môže však byť lepšie...

neviem. myslenie sa zmenilo z minuty na minutu a myslim ze sa tak isto zmeni aj k pozitivnemu :) Katka ked si povies ze to bude trvat Roky tak to tak aj bude. uz len to ze sledujes cas ti to oddaluje vyliecenie.to myslim v dobrom. co tak sa nepozorovat a zit? zrazu zistis ze je vsetko ako predtym :)