Úzkosť

presne tak hrabka,zle sa strieda s dobrym a tak to koluje .na nas je aby sme sa naucili vnimat vsetko rozumom a nie citom.ja aj ked napr.teraz viem kde som robila chybu aj tak sa sem tam este dostavam do uzkych,ale dolezite je ze sa toho nebojim a nedostavam z toho panicke zachvaty ako pred tym.takze treba to dat von zo seba a trochu sa porozpravat.

ahoj Hrabka aj toto prejde.No dôlezite je nebat sa choroby.Spoznat o com je ,co sa da vsetko proti nej robit,co najhorsie nam môze sposobit.Ked na toto prides bude sa ti lahsie zit.Najskor ti treba ale spravit chemiu v mozgu kedze tie stavy trvajú dlhodobejsie.Toto sa da liekmi a samozrejme konzultovat s lekarom,pozorovat co sa deje ci pomaha vedlajsie ucinky a nezabudni ze tu si ty dôlezita,vsetci ostatní su tvoja pomoc.Takze sa pytaj rozpravaj a ries,ziadne obavy a co povie kto.Ked sa citis zle je to normalny priebeh a samozrejme vsetky AD zaberaju postupne a pomaly, rovnovaha sa nespravi za chvilu.Zle dni sa striedajú s lepsimi a my s nasimi dusevnymi trampotami to znasame citlivejsie takze preto nam byva horsie.Ale vzdy sa polepsi.Aspon nam co sa tu denne stretavame a prerozpravame.

viete,keď ja sa neviem zbaviť strachu z vety: " Čo ked sa mi teraz niečo stane, čo keď to tentokrát nezvládnem...atď.?" Každý hovorí, že je to len na mne, no nevie. vždy si myslím, že ked jeden den zostanem sama doma , na druhý deň už to zvádnem , ale na druhý deň je to tu zas a vtedy to vzdám a idem medzi ľudí, možno v tom robím chybu.

hrabka to si myslia aj o mne, ze ako sokojne a uvolnene posobim...a mne sa uz 5, skoro 6 rokov stale vracaju depresie a uzkost. neries to, preco, nemusis sa k tomu dopatrat. momentalne ries to, ako sa z toho dostat. vies, ono to je zakerne a ty si myslis, ako fajn, som z toho von...ale ta potvora niekde v tebe stale drieme. nechcem ta ani strasit ani demotivovat, treba sa s tym iba zmierit a rozoznat zaciatok a hned to riesit, nenchat to zajst dalej.

Baby , ale viete , čo nechápem, prečo keď to už konečne prejde o rok alebo dva sa mi to znovu vráti. Inak je to fajn, som rada, že som našla spriaznené duše. Nerada o tom hovorím, každý z môjho okolia si myslí aká soom bezstarostná a zábavná.

hrabka ja presne viem ako s akontroluješ robila som to aj ja a este sa miestami pri tom prichytim ale rychlo sa snažim koncentrovať na niečo ine a tak časom sa to všetko dostava do povodnych kolaji.
Tischka dik za vysvetlenie,mam v tom už chaos čo ktora skratka znamena,sice ich mam v mojej zdravotnej karte neurekom ale v konečnom dosledku viem že som uzkostliva a trpim na poruchu nervovovegetativneho systemu na zaklade prekonaneho panickeho strachu.

ahojte, inka to je obsedantno kompulzivna porucha, ked sa nemylim, ak ano, opravte ma.

hrabka, nesmies sa bat tych stavov, je to strach navyse. najdi si sposob ako ich zvladat. ja som mavala strasne stavy uzkozti uz len ked som vedela, ze idem domov. ale ucim sa ich zvladat. na jednej strane som dost zaneprazdnena, takze chodim domov neskoro ale uz som sa naucila, ze ked mam volno, relaxovat. urobim si nejaku fajn atmosferu, vonna lampa, venujem sa sebe, skraslujem sa, citam si, len tak lezim pri knihe, lebo viem, ze zajtra bude zase zhon. a takto sa ucim byt aj sama. a sama doma.

Vieš Inka, určite máš pravdu, pretože ja sa neustále kontrolujem, ako sa cítim, či sa mi netočí hlava, či sa nepotím, či nemám chuť utiecť a pritom najlepšie na tom je, že keď mám dobré obdobie milujem život, rada sa smejem, zabáva, mám 35 rokov a som presvedčená, že som v minulom živote musela byť nejaká ....., takže asi sa mi to vracia.

mne tiež poradila že od uzkosti a strachu nesmiem utekat a ale nechat mu volny priestor,presvedčiť presne ako hovoriš samu seba že sa nemusim bať a nezatlačovať svoj strach do uzadia.poznať čoho sa bojim a ako to všetko funguje.ked viem čo všetko sposobuje moje problemy tak ich aj ovela lahšie ovladam.najsť si take aktivity a zamestnať sa aj ked som sama,aby som nemala myšlienky stale len na svoj strach.

našla som tu aj názor od vii, že nemôže byť doma, pretože sa jej vracajú paniky a úzkosť. Ja si preto neberiem ani dovolenku, aj ked by som ju potrebovala, preože sa bojím, že opať budem s úzkosťou a panikou na začiatku. Moja psychologička mi síce práve toto odporúča, že musím byť sama apresvedčiť svoje vnútorné ja, že sa nemá čoho báť, ale prvé kroky sú najhoršie.