Úzkosť

Veve,poznám pár žien,ktoré absolvovali pobyt na rizikovom a všetky zhodne tvrdia,že pôrod bol oproti tomu príjemná a radostná záležitosť...Pretože tam už išlo o príchod ich dieťatka.
A ako som si prečítala pár tvojich príspevkov,ty sa naozaj nemusíš báť.Ja som síce rodila dávnejšie,v nemocnici,kde si ležala,ale bolo to v pohode.A nielen ja mám takú skúsenosť.Držím palce,aby si si už teraz užila najmä tú radosť,ktorú deti prinesú.:)

Miloško písal si v inej téme Depresii...že si chorý.Aj na mňa teraz niečo ide...dúfam že to nebude chrípka a ak hej tak sa s ňou popasujem.
Už to moje maličké ma tlačí a som z toho už nervózna.Ale nech tam radšej ešte ostane.TErmím mám 22.2.tak to bude už zachvílu.Ako to uteká.Inak sa obávam pôrodu, lebo keď som bola v nemocnici tak som počúvala ženy čo tam rodili.Nič moc príjemné a niektoré ženy hovorili že najhoršie sú tie bolesti.Tak sa na to chcem aspoň psychicky pripraviť.
U mňa môže ísť o rýchlejší pôrod keď som už otvorená na dva prsty a preto mám aj rizikové.

Budem mať asi dievčatko.A meno mám už vybrané.To sa nechajte prekvapiť :-)Potom dám vedieť. A ty Miloško ako si žiješ?

Ahojte:-)
Konečne som tu zavítala.Ako sa tu máte?Ja to najhoršie už mám za sebou.Od 18.12.som bola v nemocnici v P.B.lebo som sa začala predčasne otvárať a mala som predčasné bolesti-kontrakcie.Tak si ma tam nechali a bola som tam neuveritelných 6 týždňov.Nikomu neprajem byť tak dlho v nemocnici a to hlavne cez sviatky-Vianoce, Silvestra,...Bolo mi tam smutno a som si aj poplakala.Ale ostala som tam hlavne kôli bábätku lebo by mi hrozil predčasný pôrod. Tento týždeň v pondelok ma pustili domov a teraz začínam 37.týždeň takže som mimo ohrozenia.Bábo v brušku je zatial v poriadku. V nemocnici som dostávala infúzie a neskôr lieky to kôli tomu aby bábätko vydržalo.Ale zatial sa drží:-ň Termín mám 22.2.tak už len čakám kedy sa bude pýtať na svet.
V nemocnici som mávala úzkosti a ku koncu ma začalo aj preháňať. Už to bolo na mňa vela...a to hlavne po psychickej stránke.Ale vďaka môjmu priatelovi a ostatným kamarátom ktorí ma psychicky povzbudzovali som to zvládla:-)
Už sa teším na svoje bábo...veď mám už väčšie bruško a cítim sa ako nafuknutý balón :)

ahojte
milosko Tebe vsetko najlespei k stredajsim meninkam, vela zdravicka, stasticka, lasky...

myslim si,ze najvacsia chyba,ktoru som kedy spravila bolo,ked namiesto toho aby som zacala riesit svoje problemy s jedlom,anorexiu,depresiu a zachvatove prejedanie,som si cele roky dospievania nahovarala,ze sa z toho neda dostat a utapala sa v smutku a pritom pravdou je,ze sa da vsetko vyriesit.teraz som uz na tom lepsie ako predtym,ale priznavam,ze vyrovnana este nie som...aj ked su chvile ked si uz myslim,ze je uplne ok,nie je...ale verim,ze raz to pride...ale teraz viem,ze najhorsia cesta je sebaklam...a s tym uz koncim:)

nevstart aj ja mam problem s jedlom

tak strasne by som chcela vediet,co robit,aby moje kroky boli spravne....a prepacte mi par gramatickych chyb v texte po tymto,pisala som ho rychlo:(

ja uz ani neviem preco to sem pisem,ale teraz to tak citim,ze uz jednoducho neviem co si mysliet...celkovo o zivote...mam 20 a v mojom okoli su same tehotenstva mladych ludi,svadby mojich znamych,ktori su tiez dost mladi a ja mam obavy,ze co ak to stretne aj mna...citim sa este prilis mlada na take nieco,bojim sa toho...neviem ako sa prestat bat...a taktiez neviem co by som v zivote chcela robit,studujem na vyske sice,ale uvazujem aj o inej vysokej skole,chcela by som aj dve mozno,lebo aj tato ma celkom bavi,ale bavia ma aj ine veci a ja sa neviem rozhodnut kam smerovat...som z toho dost smutna,neviem:(beriem ad kvoli depresii uz asi 2 roky aj nieco,raz som ich vysadila uplne,ale ked som mala tazsie obdobie znova sa mi vratili symptomy:(depresiami som trpela od zakladnej skoly,mala som aj anorexiu a hoci som si myslela,ze co sa tyka prroblemom s jedlom som uz za vodou,hmotnost mi stale skace uz asi 10 rokov,dost skokovito,trpim zachvatovym prejedanim,par tyzdnov som sa rozhodla,ze uz chcem za problemami s jedlom spravit konecne bodku,lebo este stale mam s tym trosku problem hoci to nerada priznavam stravovat sa normalne...tak teraz jem normalne porcie,hoci mam skuskove zatial mi to 2 tyzdne vydrzalo tak som rada,ale snad mi to uz vydrzi a nezacnem sa znova prejedat,ale som uz dost skepticka po rokoch...ja uz neviemn fakt,som smutna z toho vsetkeho a zmetena...vzdy ked si myslim,ze uz som ok,zistim,ze nie som..:(dokedy este?

taty, neboj sa a navstiv psychiatra. Ten ti da lieky a bude ti lepsie. Prestanes sa trapit. Ja som mala presne tieto stavy, uz som neverila,ze by mi mohlo byt lepsie a lieky mi dost pomohli. Dokonca aj tie cierne myslienky mi vymizli. Ucinok nie je ihned ale casom to prejde. Ani ja este nie som 100% v poriadku,ale postupne sa z toho dostavam.