Úzkosti z rýchleho tempa vzťahu

Ahojte, pred 3 týždňami som sa cez FB zoznámila s jedným mužom. Bola som zvedavá, stretli sme sa. Mala som z toho taký neutrálny pocit, ani dobrý ani zlý, trošku mi prišiel ten muž namyslený ale chcela som tomu dať šancu. V tom období som aj riešila náročnejšie sťahovanie a on sa mi ponúkol že mi pomôže s nejakými vecami. Bolo mi aj tak ťažšie zo situácie, tak som trochu chňapla po ľudskej opore, blízkosti. Stretávali sme sa, žiadna veľká iskra ale také celkom príjemné. Bola som už dlho sama tak som si aj želala sa zaľúbiť. On mi začal veľmi dvoriť a dobývať ma, už po týždni a pol ma chytil za ruku pobozkal a zrazu sme boli vo vzťahu. Vravel mi aká som úžasná, že sa ešte nikdy do nikoho tak nezaľúbil atď. Proste dvorenie ako z filmu ale tu začala moja úzkosť. Som si uvedomovala že ja také city voči nemu ešte nemám aj že trochu bojujem s jeho fyz. vzhľadom (nepáčila sa mi mierna obezita). Snažila som sa byť k nemu úprimná aj za cenu že ho stratím aj som mu vravela, že sa bojím že som si len zvykla že nie som sama a mám v ňom ľudskú oporu. Napriek tomu mi bolo veľmi ľúto pri myšlienke prísť o neho tak som si povedala že skúsim vzťah. Začal ale veľmi tlačiť na stretávanie, nie tak agresívne ale aj keď som mu jasne povedala že napr. 2 dni potrebujem pre seba (cítila som strašné vyčerpanie, nestíhačky z práce) tak aj tak mi zavolal alebo prišiel na adresu kde bývam. Spravil to za týždeň asi 3-4 x po sebe bez toho aby sme sa dohodli že prídem. Dokonca spred bytu kričal moje meno že je tu aby som vyšla von. Inokedy zase prišiel za mnou do práce o 15 min skôr aj keď sme boli dohodnutí na konkrétny čas obedu. Alebo keď som vyšla z práce zrazu tam mal auto, alebo som išla z nákupu a naraz okolo mňa prešiel na bicykli. Nikdy predtým som také neohlásené príchody na adresu nezažívala. Počula som aj názory že je normálne keď sú zamilovaní ľudia každý deń spolu ale mňa to už 3 týždeň začalo dusiť a vybehla som na neho. Dala som takú hranicu že 5 dní chcem teraz pre seba a dať sa dokopy, lebo únava sa mi stupňovala, výkon v práci nula bodov a úzkosti narastali do hrozných rozmerov. Začalo to ako príjmená pohoda, že konečne nie som sama, ale teraz mám silnú úzkosť a bolesť v sebe. Prídem si, že som krutá voči nemu ale zároveň som začala cítiť niečo ako odpor.