Zivot bez deti?

Materstvo je pre väčšinu žien najdôležitejším zmyslom života, ale tie čo sa naň necítia, nech ich ozaj radšej nemajú. Lebo inak to s nimi dopadne podobne ako s touto "mamičkou":
-odkaz odstránený-

tiez som si cely zivot myslela, ze deti nechcem, nikdy vo mne nebola ta spravna neha, alebo tuzba alebo ako to mam nazvat.. mam 30 a mozno este pred rokom by som tvrdila, ze ja nikdy... teraz ale, ked za mnou pride moja neter (2 roky) a suslavo ma oslovi menom a pritom sa usmieva od ucha po ucho citim, ze to musi byt uzasny pocit pre zenu byt matkou, zaroven si ale uvedomujem tu strasnu zodpovednost, co to obnasa a z tej mam hrozu stale :))) mozno tak byt matka na pol uvazku by bol ideal pre mna :D

teraz je úplne iná doba. Asi sú iné možnosti, ktoré sa zdajú byť atraktívnejšie, než rodina, možno je to "všeobecný názor" - aj keď neviem, či také niečo existuje, ale všimli ste si, že každá generácia má nejaký "svoj názor" ? nehovorím, že každý jedinec, ale určité trendy, ktoré danú generáciu charakterizujú, sú. Možno nejaký sociológ by to vedel vysvetliť a pomenovať.
Moje kamarátky a ja sme sa už v puberte pripravovali a tešili na to, že budeme manželky, matky...a moja dcéra (16) sa pripravuje na to, ako bude študovať, cestovať a deti plánuje tak nieeekedy po 30 ke:)) nie že by mi to vadilo, ešte je mladá a názory sa menia, ale zvláštne, že ju to ani nenapadne, nič jej to nehovorí.

k teme, tolko, ja ta chapem..v podstate mat deti, je istym sposobom sebecke...ale na druhej strane, je to podla mna radost a starost

myslim si, ze by ta nik nemal odcudzovat, pretoze nie kazdy automaticky ma tu potrebu byt matkou a rovnako si nemyslim, ze je to poslanie zeny, byt matka..

ale pre objektivnost musim dodat..ja som mala take pocity dlho..no zhruba pred rokom sa to nejako zlomilo a strasne to chcem...ono to mozno pride...

a dodam, ze mam 30

ale ked to povie dievcinka, ktora ma 20 ci 25 rokov, ze nikdy nechce mat deti, treba to brat s rezervou...:)

a nemať deti znamená nemať ani vnúčatá...no pre mňa by to nebolo. kým má človek 30, viem si to predstaviť. Práca, zábava, vzťahy....ale okolo 50? bez rodiny, bez podpory? Nieže ma chytíte za slovo a budete si myslieť, že som mala deti ako opatrovníkov na starobu, to určite neplánujem :)

ja som deti vždy chcela a keby môj muž nemal viac rozumu ako ja, tak ich mám už v 18. Chvalabohu, že som ich mala kúštik neskôr, aj tak som nebola celkom pripravená. To človek nevie, do čoho ide. Ale stále tvrdím, a to je jeden z mála nemenných názorov, že to bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života. V živote som takú lásku, akú cítim k deťom, nepoznala.
Ale je to aj jedna z najťažších životných úloh, preto si myslím, že byť k tomu dotlačená, či už partnerom alebo akýmsi "spoločenským tlakom" nie je v poriadku. Najskôr je to maličké a nespíš dni ani noci, a z fyzickej chronickej únavy nie je ďaleko k depke. Keď sú starší, trochu si vydýchneš ale nie nadlho, lebo nastúpi puberta a len vtedy sa začneš báť, lebo zistíš, že už nemáš nad deckom ani taký dohľad, ani takú moc. Nechceš nič zanedbať ale ani príliš natiahnuť strunu. proste furt čosi :)
Kto ale nechce mať deti preto, že mu nič moc nehovoria cudzie deti, tak to je slabý dôvod. Mne tiež cudzie deti skôr idú na nervy :) to nič neznamená.

leaila, niekedy, ked citam, co pises (aj o Matohe...), tak mam dojem, ze som to pisala ja :D je vobec mozne, ze este niekde na svete zije niekto tak podobny mne? ja si totiz tiez pripadam uplne ina ako ocakava tato spolocnost... a doteraz som mala dojem, ze asi trpim psychickou poruchou, ale asi je to iba iny sposob, ako zit zivot, a mna laka ten moj, asi je takych ludi viac

LULU

presne!!!!!! jaj, ako ja to neznasam, toto ich chovanie...
mala som rada len jednu malu.. strasne mila, krasna... a raz som k nim dosla, doniesla jej darcek (ako vzdy) a ona ti mi 6 rocna zadrela s takou nechutnou krpatou papulou ze ,, A TO JE AKO VSETKO???
som si povedala ze v nich nie je rozdiel... proste neznasam deti...

a urcite ma to neprejde...

presne, Smajliqua, ja keď počujem susedove decko, ako vrieska, mám chuť ísť mu vlepiť :D ako ja som sa raz pýtala maminy mojej, že či aj my sme boli hysterické decká ako tie dnešné, že sa búchajú o zem, 4ročné odvrávajú rodičom, dudlú sa a pod.. že nie, my sme také afektové neboli, ani čo mala kamošky, tak ich deti.. ja to vidím aj na sestrenkinom 7ročnom, drzý ako voš a pritom ho vychováva normálne, ono to je v tých deckách. Ja som raz aj povedala, že keby som mala dieťa, asi by ma zavreli za týranie, ako by mu stále jedna letela :D a pritom ja som kľudný človek, ale tie decká keď vidím a počujem ako sa chovajú, je to na grc. ale samozrejme nie všetky sú také, moja neter ja ako anjlelik :) teda zatial :D

myslim, ze vacsinu z vas to prejde, kedze
pride doba, kedy sa ohlasia vase rozmnozovacie pudy.
to nie je otazka vedomeho rozhodnutia a zvazenia si pre a proti.