Zivot bez deti?

ja urcite nechcem deti....
mozno ma tu vela ludi odsudi,,, ale ja nemam radadeti....niektore hej, take tie normalne... ale ked vidm, ako niektore decko moze byt tak jebn.... tak ma ide porazit.

nechcem deti, staci mi pes.. a nech si hovori kto chce co chce, uz mam tych narazok plne zuby,,, nie? je to predsa moj zivot.

Ja mám síce "len" 24rokov,ale tak isto netúžim po deťoch. Aj keď vidím ako sa kamarátky tešia na deti, chcú ich, teraz aj moja 28ročná dobrá priateľka čaká svoje prvé bábo, hladkám jej bruško, prihováram sa malému, ale vôbec to vo men nevyvoláva potrebu mať svoje. Za 1.nemám vhodný genetický materiál, ktorý by mi ho spravil :D
2.bojím sa porodu
Ono mne zase iná kamarátka 28ročná minule hovorila, že nech počkám, že to príde, že ona v mojom veku tiež tvrdila, že na deti má čas a žiadne asi ani nechce, ale že jej začali tikať tie ospevované biologické hodiny.
Tiež mi to príde také, že to už máš proste záväzok na celý život.
Cez víkend som bola s dvomi kamoškami, obe sú už maminy, majú cez 30rokov a niečo sme sa rozprávali o kolieskových korčuliach,lebo tá jedna má z toho strach, že ona už má zodpovednosť aj za to, aby jej syn nezostal bez matky, že čo keď sa na nich dokaličí a pod. Ale som sa začala smiať, že síce má pravdu, ale tak to by nemohla ani cez cestu prechádzať..a vtedy som si uvedomila, že proste ja tie deti fakt netúžim mať. Ono zase na druhej strane, keď stretnem vysnívaného partnera a on tie deti so mnou bude chceť mať, tak to bude hrozná dilema..
I keď ja mám 4 súrodencov, nidky sme netrpeli nejakým nedostatkom, či už finančným alebo takým fyzickým, láskou a tak. I tak nemám nijaký "blok" abo traumu z detstva. Neviem čím to.

Clovek ako zivocisny druh je naprogramovany prezit. Ale toho sa nebojim, Lunik IX s.r.o. a rozvojove krajiny Inc. sa o to uz postaraju. To je tak, ked niekto nema televizor.. nema do coho pichnut? alebo skor ma? no, uz v tom mam bordel :)

Ak deti nechces, tak ich mat nebudes. Nastastie, priroda to zariadila tak, ze prezitie druhu nezavisi od jednotlivca :)

A co si myslia ostatni ti moze byt u riti.

p.s. Mam (este horucich) 32 :) a deti neriesim. A pre mamicky, kt. nad inymi hikaju, mam vzdy odpoved: urobte si dalsie dieta same, aspon nebudete mat cas riesit inych. A hotovo. Samozrejme, prskaju jak besne, ale to uz mi je fuk.

Beskyd, vies my dvaja sme mentalne na roznych vlnovych dlzkach. Ja nechcem nikoho presviedcat ci ma alebo nema mat deti, je to kazdeho vec. Moje deti maju jedno takmer 20 a druhe 17 tak by som o tom egoizme vedela nieco povedat, ze cele roky clovek svoje veci dava bokom, lebo prvorade boli deti. Ale stalo to za to, teraz su super a nic z toho depresivneho co si opisal nezazivaju. Ziju naplno svoje zivoty a uz aj ja sa mam od nich co ucit. A este k tomu mi nedovolia starnut

vebe, ono skor je to tak, ze vlastny egoizmus ludom kaze tie deti plodit pretoze su tak naprogramovani bez toho, aby sa zamyslali nad tym, ci ten zivot deckam prinesie aj nieco dobre alebo len povinnosti, odriekanie, choroby, sklamania, biedu a pod. a jediny zmysel ktory mozu najst bude zase len plodenie dalsich deti a tak dalej dokola. skor by som povedal ze ludia ktori deti nechcu potlacaju vlastny egoizmus a pudy a vyslobodzuju sa urovnou svojho myslenia a dusevnou vyspelostou z toho biologickeho determinizmu ktory ich inak nuti svoje geny reprodukovat bezohladu na to, co zivot moze tym detom dat.

Nečítala som to tu, ale každopádne tvoj postoj, leila, úplne zdieľam. Mám však len 20, môže mi hrabnúť a hlboko po deťoch zatúžim, ale myslím si, že materinské pudy a tikanie biologických hodín, etc. sú len bludy.
Po vzťahu netúžim, a pokiaľ by som i mala partnera, poslala by som ho s túžbou po deckách niekam - okej, vyznieva to sebecky, ale nemienim si vlastný život SKAZIŤ deckami. Panebože, načo je to dobré? Okolie samozrejme môže začať tlačiť, pretože - pretože čo? Mať deti sa skrátka patrí? Stretla som sa s takýmto názorom a oh, nemal chybu, fakt.
Takže podporujem:)

s tym ti ja pomoc nedokazem, vsetko je to len v tebe, sama si mozes pomoct, napr. ja si vypocujem nazory inych, posudim ale rozhodujem sa podla seba, idem si za tym, kam ma srdce taha, a neriadim sa tym co by som podla druhych mal alebo bla bla, mna tiez mrzi ze moji blizky sa obcas boja o mna, trapia sa, ale ja odmietam zit v zauzivanych kolajach len preto ze byt som nieco "mal", ja viem ze sa budem mat dobre a ze budem stastny a aj keby nie, radsej nech umriem pri snahe zit svoje sny ako sa o vsetko strachovat a byt stale nestastny, uprimne...

Ak mam povedat za seba, tak zivot bez deti by bol pre mna neskutocne prazdny. Prave deti zmenili moj zivot, dali mu iny rozmer a posunuli ma ludsky a mentalne niekam kam by som sa bez nich nedostala. Nie su to frazy. S detmi sa clovek stava plne zodpovedny za tie male tvorceky a musi velmi velmi potlacit vlastny egoizmus, to je to coho sa mozno mnohi boja a zaobaluju to do roznych vyhovoriek, preco deti nechcu. Ale je to vec kazdeho ako sa rozhodne.

budem koncit majte sa tu pekne,,diky za pokec--zajtra mozno pridem---ahojte

a co by som chcela robit??? Zit svoj zivot...slobodne sa zozhodnut co s dnesnym dnom...pisem dost mimo...nepali mi to..no proste skoncit nieco a zacat nieco nove...aj ked nemam sil..som na dne